znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 94/2010-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 203/2008 a uzneseniami Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Co 144/2009-64 z 30. apríla 2009 a č. k. 8 Co 266/2009-73 z 22. septembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra 2009   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 203/2008 a uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Co 144/2009-64 z 30. apríla 2009 a č. k. 8 Co 266/2009-73 z 22. septembra 2009.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   okresný   súd   uznesením   č.   k. 17 C 203/2008-58   z   2.   marca   2009   nepriznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych poplatkov a na základe odvolania sťažovateľa krajský súd uznesením č. k. 3 Co 144/2009-64 z 30. apríla 2009 potvrdil toto uznesenie okresného súdu.

Okresný súd ďalej uznesením č. k. 17 C 203/2008-68 z 9. júla 2009 zamietol žiadosť sťažovateľa   o   ustanovenie   zástupcu   z   radov   advokátov   na   zastupovanie   pre   dovolacie konanie a na základe odvolania sťažovateľa krajský súd uznesením č. k. 8 Co 266/2009-73 z 22. septembra 2009 potvrdil toto uznesenie okresného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ   podal   dôvodnú   žalobu   proti   senátu   JUDr.   Ľ.   D.,   ktorý   používal   pri rozhodovaní klamstvá a fikcie a na základe klamstiev a fikcií rozhodoval, čím brutálne zasahoval do práva na ochranu osobnosti sťažovateľa...

Zákonná   sudkyňa   JUDr.   M.   F.   namiesto   konania,   začala   staro-novú   metódu šikanózneho výkonu súdnictva, keď začala vypalovať poplatky, hoci vec je oslobodená od poplatkov   zo   zákona…   aj   na   základe   platobnej   neschopnosti   sťažovateľa.   Rovnako protiústavne odmietla ustanoviť advokáta na dovolacie konanie … čím sa rozhodla konanie zmariť,   vo   veci   jej   pomáha   aj   odvolací   súd.   Všetky   rozhodnutia   doteraz   vynesené   sú protizákonné takže označenie konania ako kriminálne a rýdzo mafiánske – svojvoľné je objektívne označenie skutkového stavu a nie je to ani zďaleka hrubé vyjadrovanie, ani nie sú to invektívy...

Majetkové pomery a príjmy sťažovateľa už pozná celé Slovensko cez časopis Justičná revue, najmenej 100 sudcov uznalo, že sťažovateľ má zákonný nárok na oslobodenie od poplatkov a na ustanovenie advokáta, to sú tí sudcovia, ktorí sa nezaradili do justičnej mafie. Sú medzi nimi aj sudcovia ÚS SR bývalej zostavy, keď ustanovili v dvoch konaniach JUDr. V. a 2 x JUDr. H...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:„II.A. Okresný súd Bratislava II a Krajský súd Bratislava porušujú základné ľudské právo garantované čl. 6 ods. 1 a čl. 13, čl. 14 dohovoru voči D. B., opakovane.

II.B.   Ústavný   súd   zrušuje   uznesenia   Krajského   súdu   Bratislava   3Co/144/09-64 a 8Co/266/2009-73 a vec vracia na ďalšie konanie.

Ústavný súd oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov… Ústavný súd prikazuje D. B. ustanoviť advokáta vo veci 17C/203/08. Ústavný súd prikazuje konať bez prieťahov a šikanovania. II.C. Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 20.000 Euros a Okresnému súdu sumu 40.000 Euros pre opakované porušovanie zákonov. Okresný súd BA II je povinný zaplatiť trovy advokáta...“

Sťažovateľ zároveň žiada o ustanovenie advokáta pre zastupovanie pred ústavným súdom s poukazom na svoje majetkové pomery.  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že pri skúmaní náležitostí sťažnosti zistil, že jej obsahom sú aj výroky hrubo urážlivé a útočné, napr. „…   používal pri rozhodovaní klamstvá a fikcie a na základe klamstiev a fikcií rozhodoval... Zákonná sudkyňa… začala staro-novú metódu šikanózneho výkonu súdnictva, keď začala vypaľovať poplatky…   protiústavne odmietla ustanoviť advokáta na dovolacie konanie … čím sa rozhodla konanie zmariť… označenie konania ako kriminálne a rýdzo mafiánske - svojvoľné je objektívne označenie skutkového stavu a nie je to ani zďaleka hrubé vyjadrovanie, ani nie sú to invektívy... to sú tí sudcovia, ktorí sa nezaradili do justičnej mafie...“.  

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v jeho podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a používa neadekvátne výroky na orgány verejnej moci a ich príslušníkov, všeobecné súdy i ústavný súd, a to v rozpore s princípom zachovávania slušnosti a úcty tak k prokuratúre, všeobecným súdom, ako aj ústavnému súdu.

Ústavný   súd   vo   vzťahu   k   predmetnému   správaniu   sťažovateľa   poukazuje   na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný   súd   opakovane   uvádza,   že   súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí návrhu   na   začatie   konania   na   ústavnom   súde   je   primeraná   slušnosť   vo   vyjadrovaní. V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť odmietnutý pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany   ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu treba označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva. Napokon súčasťou zákonom predpísaných   náležitostí   návrhu   na   začatie   konania   podaného   ústavnému   súdu   je   aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ niekoľkými predchádzajúcimi rozhodnutiami ústavného súdu upozornený (napr. III. ÚS 65/08, I. ÚS 106/08, I. ÚS 129/08, II. ÚS 226/08, I. ÚS 313/08, I. ÚS 337/08, I. ÚS 64/09), avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   ďalšieho   právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010