znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 94/08-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2008 v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti D. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice I   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 C 805/94) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 15 C 805/94)   p o r u š e n é   b o l o.

2. D.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   80 000 Sk   (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť D. K. trovy právneho zastúpenia v sume 9 662 Sk (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiatdva slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2007 doručená sťažnosť D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie svojho základného   práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 15 C 289/94 (predtým vedenej pod sp. zn. 15 C 805/94).

2. Porušenie zaručených práv vidí sťažovateľ v tomto opísanom skutkovom stave:Sťažovateľ ešte v roku 1994 podal okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci odstránenia   neoprávnenej   stavby   postavenej   v roku   1984   na   jeho   pozemku,   eventuálne o zriadenie vecného bremena. Predmetné súdne konanie je vedené pod sp. zn. 15 C 289/04 (pôvodne   vedené   pod   sp.   zn.   15   C   805/94 a napriek   tomu,   že   uplynulo   už   13   rokov od podania   žaloby,   nie   je   doteraz   právoplatne   skončené.   Sťažovateľ   podal   predsedovi okresného súdu 29. januára 2007 sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na podanú sťažnosť   predseda   okresného   súdu   uviedol,   že   okresný   súd   zabezpečil   vypracovanie znaleckých   posudkov   a geometrického   plánu   znalcom.   Sťažovateľ   považuje   postup okresného súdu za porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil takto: „Svoju majetkovú aj nemajetkovú ujmu vidí sťažovateľ okrem iného aj v pocitoch neistoty, márnosti, krivdy a úzkosti vyplývajúcich zo situácie, keď súd za neprimeranú dobu skoro 13 rokov nerozhodol a ani plynulo nekonal v jeho prípade, ktorého predmetom je majetkový spor ktorého výsledok však má priamy vplyv na príjem sťažovateľa. Sťažovateľ si uvedomuje, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody, preto sa ani neodvoláva a ani neuplatňuje napr. celú sumu stratenej náhrady za prenájom pozemku za dobu skoro 13 rokov o ktorú v neposlednom rade ide a neuplatňuje ani jeho časť. Ale 80000.- Sk považuje za primeranú čiastku z dôvodu skoro 13 ročného trvania tohto konania a skoro 13 ročného denného stresovania.“

3. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1.   Základné   právo   pána   menom   D.   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   na   OS   Košice   I   pod sp. zn.: 15 C 289/94 predtým pod sp. zn.: 15 C 805/94 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje aby v konaní vedenom OS Košice I teraz pod sp. zn.: 15 C 289/94 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Pánovi menom D. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000,- Sk slovom osemdesiattisíc korún, ktoré je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť pánovi menom D. K. trovy konania vo výške 6296.-Sk (...) na účet právneho zástupcu advokáta menom JUDr. P. H., so sídlom K., do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 94/08-11 z 13. marca 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania.   Za   okresný   súd   jeho   predseda   listom   sp.   zn.   Spr 2364/05   z   31.   marca   2008 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 27. apríla 2008.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že viacerí navrhovatelia a „D.   K.,   (...)   podali   na   tunajšom   súde   dňa   5.   10.   1994   žalobu   proti   žalovanému   T., o odstránenie   neoprávnenej   stavby   postavenej   na   ich   pozemku   č.   6993/2   zapísanom   v katastri nehnuteľnosti na LV č. 10258, katastrálne územie K.

Po zaplatení súdneho poplatku za návrh dňa 26. 4. 1995, súd zabezpečil prípravu pojednávania v súlade s ust. § 114 O. s. p.

Uznesením   č.   k.   15   C   805/94-11   zo   dňa   27.   7.   2000   súd   pripustil   dol   konania na strane žalovaného Mesto K.

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 11. 10. 2000, ďalšie 7. 12. 2000, 23. 9. 2003, 20. 4. 2004.

Uznesením   č.   k.   15   C   805/94-87   zo   dňa   17.   6.   2004,   súd   pripustil do   konania na strane žalovaného T. s. r. o. K.

Od 11. 11. 2004 sa táto vec na základe uznesenia 15 C 289/94-150 prejednáva v rámci spoločného konania pod sp. zn. 15 C 289/94.

Uznesením   č.   k.   15   C   289/94-150   zo   dňa   11.   11.   2004   bolo   vo   veci   nariadené znalecké dokazovanie znalcom, Ing. M. H.

Znalec spis 15 C 289/94 prevzal na vypracovanie posudku 11. 4. 2005. Vzhľadom na náročnosť znaleckej úlohy 4. 7. 2005 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku do 30. 9. 2005.

Dňa 27. 9. 2005 znalec požiadal o predĺženie lehoty o ďalších 60 dní. Súd predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie posudku do 30. 11. 2005. Znalec posudok doručil súdu až 2. 1. 2006.

11.   1.   2006   bol   znalecký   posudok   a   uznesenie   o   priznaní   znalcovi všetkým účastníkom.

Uznesením   č.   k.   15   C   289/94-261   zo   dňa   25.   5.   2006   súd   nariadil   znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. Ľ. L., na ocenenie vecného bremena.

K   predloženému   znaleckému   posudku   žalovaní   predložili písomné stanovisko, v ktorom namietajú množstvo nedostatkov v znaleckom posudku.

Ďalšie   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo   2.   3.   2007,   ktoré   bolo   odročené za účelom doplnenia dokazovania na 3. 4. 2007.

Toto pojednávanie sa však neuskutočnilo vzhľadom na neprítomnosť predvolanej znalkyne Ing. L.

Ďalšie pojednávania vo veci sa uskutočnili 3. 5. 2007, 3. 7. 2007, 25. 1. 2008. Posledné pojednávanie zo dňa 29.   2.   2008 bolo   odročené na neurčito z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti právnym zástupcom žalovaného v 3. rade, t. j. T. výroba K. voči vybavujúcej sudkyni.

Dňa 3. 3. 2008 bol žalovaný v 3. rade vyzvaný na zaplatenie poplatku za vznesenú námietku zaujatosti, ktorý uhradil 4. 3. 2008.

Dňa   4.   3.   2008   bol   spis   15   C   289/94   predložený   Krajskému   súdu   v   Košiciach na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti.

Je pravdou, že od roku 1994 nebolo ešte vo veci meritórne rozhodnuté. Po právnej stránke vec nie je náročná. Je však náročná po stránke skutkovej.

V konaní vystupuje na strane žalobcov viacej subjektov, z ktorých v priebehu konania niekoľkí zomreli, a preto bolo potrebné čakať na výsledky dedičských konaní. Na objektívne zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie. Tieto skutočnosti a tiež zmeny v osobe zákonnej sudkyne značne prispeli k predĺženiu konania.“.

5.2 Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku z 27. apríla 2008, ktorým reagoval na vyjadrenie predsedu okresného súdu uviedol, že sa „... potvrdzuje obdobie nečinnosti súdu od 06. 04. 1995 do 27. 07. 2000 a podobné obdobie nečinnosti súdu bolo aj od 17. 01. 2001 do 16. 10. 2003, (...). Po právnej stránke nepovažuje sťažovateľ vec za značne zložitú, naopak   za   veľmi   jednoduchú.   Zložitosť   pre   odporcu   spočíva   len   v   tom,   že   spojil   viac podobných alebo celkom rovnakých vecí (rozdielni sú len žalobcovia - žalovaný je ten istý ) do jednej veci a len kvôli tomu odporca považuje teraz vec za skutkovo zložitú a sám ju považuje   rovnako   ako   sťažovateľ   za   právne   jednoduchú. Tým   skôr   je   samozrejme neodôvodnené, že tento spor trvá už skoro neuveriteľných 14 rokov.“.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia,   ktorá   je   určená povahou namietaných práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   resp., v primeranej   lehote (I.   ÚS   40/02,   I.   ÚS   41/03, I. ÚS 65/04).

7.   Zo   sťažnosti   a z   jej   doplnenia,   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania a z obsahu na vec sa   vzťahujúceho súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   v podstate   totožný priebeh   a stav   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   15   C   289/94   (pôvodne vedeného pod sp. zn. 15 C 805/94) ako (v bode 5.1 tejto časti odôvodnenia) uviedol okresný súd.   Ďalej   prihliadol   na   skutkový   stav   zistený   v konaní   pred   ústavným   súdom sp. zn. IV. ÚS 41/07,   keďže   ide   o to   isté   konanie   okresného   súdu   vedené   pod sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne vedené pod sp. zn. 15 C 805/94).

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods.   1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno   v obsahu   týchto   práv   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným rozhodnutím   súdu   alebo iným zákonom   predvídaným spôsobom,   ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

1.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,   IV. ÚS 272/04)   ústavný   súd   zohľadnil   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú právna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.1   Pokiaľ   ide   o   kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného   okresným   súdom   je   rozhodovanie   o   nároku   sťažovateľa   na   odstránenie neoprávnenej   stavby   alternatívne   o   zriadení   vecného   bremena.   Vzhľadom   na   nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom na vstupovanie ďalších účastníkov do   konania   v súvislosti   s právnym   nástupníctvom   po   zomrelých   žalobcoch   možno napadnuté   konanie   považovať   po skutkovej   stránke   za   zložitejšie.   Samotnú   skutkovú zložitosť   (na   ktorú   poukázal   vo   svojom   vyjadrení   aj   predseda   okresného   súdu)   však nemožno   dávať   do   súvislosti   s dlhotrvajúcou   nečinnosťou   okresného   súdu.   Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.

1.2   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

1.3   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   označených   práv   sťažovateľa,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva,   ústavný   súd   zistil,   že   to   tak   je,   a to   napriek   skutočnosti,   že   plynulému   postupu nebránila žiadna   zákonná prekážka v konaní (II.   ÚS   3/00, III.   ÚS   46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,   postupuje   v ňom   súd   i bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd bol v spore sťažovateľa v podstate   nečinný.   Nečinnosť   okresného   súdu   charakterizuje   konanie   vedené   pod sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne vedené pod sp. zn. 15 C 805/94) ako celok, a preto ústavný súd   nepovažuje   za   potrebné   hodnotiť   sporadické   úkony   okresného   súdu   (nariadenie pojednávania po 6-ich rokoch, rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov po 8-ich rokoch, nariadenie znaleckého dokazovania po viac ako 10-tich rokoch atď.).

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   neakceptoval   argumentáciu   okresného   súdu spočívajúcu   v poukázaní   na   nutnosť   zisťovania   výsledkov   dedičských   konaní   z dôvodu úmrtí niekoľkých žalobcov a na potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, ako aj zmenu zákonnej   sudkyne,   ktoré   mali   prispieť   k celkovej   dĺžke   konania.   Uvedené   skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať celkovú neprimeranú dĺžku posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz predstavuje viac ako trinásť rokov.

2. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 15 C 289/94 (pôvodne   vedenom   pod sp. zn. 15 C 805/94) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

3.   Aj   napriek   zisteniu   ústavného   súdu,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. 15 C 289/94 konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu sp.   zn.   II.   ÚS   112/07   zo   4.   septembra   2007   (m.   m.   I.   ÚS   232/05,   IV.   ÚS   187/05, II.ÚS 96/06, IV. ÚS 45/07, IV. ÚS 99/07 ).

4.   Podľa   čl. 127 ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 80 000 Sk.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl. 41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom   pod sp. zn. 15 C 289/94   (pôvodne   vedeného   pod   sp.   zn.   15   C   805/94) a   berúc   do   úvahy konkrétne   okolnosti   prípadu   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   80   000 Sk,   ktorej sa sťažovateľ domáhal, za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).

5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu   zastupovania,   spísanie   a podanie   sťažnosti 1. marca 2007, zaujatie stanoviska 27. apríla 2008 k vyjadreniu okresného súdu. Podania právneho zástupcu sťažovateľa doručené ústavnému súdu 20. septembra 2007 a 15. januára 2008 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na ich obsah ako podania vo veci samej, a preto odmenu za nich nepriznal.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   je   1/6   z   výpočtového základu.   Za   dva   úkony   právnych   služieb   v roku   2007   prináleží   advokátovi   odmena z výpočtového základu 17 822 Sk, t. j. dvakrát 2 970 Sk a režijný paušál dvakrát 178 Sk, teda   6   296   Sk.   Za   jeden   právny   úkon   vykonaný   v roku   2008   patrí   advokátovi odmena z výpočtového základu 19 056 Sk, t. j. 3 176 Sk a režijný paušál 190 Sk, teda spolu 3 148 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za tri úkony právnych služieb) predstavuje celkovú sumu 9 662 Sk.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   v tejto   časti   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

7. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2008