znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 93/2015-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   augusta   2015v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a   zo   sudcov   PetraBrňáka a Milana   Ľalíka   vo   veci   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   VENUS   PROJECTSlovakia,   s.   r.   o.,   Košická   37,   Bratislava,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   EmíliouKorčekovou, advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupomOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 124/2008 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   VENUS   PROJECT   Slovakia,   s.   r.   o.,na prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 124/2008 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť obchodnej spoločnostiVENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 279,66 € (slovomdvestosedemdesiatdeväť   eur   a šesťdesiatšesť   centov)   na   účet   jej   právnej   zástupkyneadvokátky   JUDr.   Emílie   Korčekovej   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohtorozhodnutia.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavnéhosúdu Slovenskej   republiky,   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 93/2015-9zo 4. marca   2015   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   obchodnej   spoločnostiVENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., Košická 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“),pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 124/2008 (ďalej aj„napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   je   ako   žalobca   účastníčkou   napadnutéhokonania   vedeného   na   okresnom   súde,   v ktorom   sa   domáha   od   Slovenskej   republiky,zastúpenej   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvospravodlivosti“), zaplatenia sumy 448 226,35 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody.K priebehu konania, ktoré začalo podaním jej žaloby 28. júla 2008, uviedla, že „je obeťou neefektívneho a nesústredeného konania zo strany porušovateľa..., kompenzačné konanie nie   je   vinou   svojvoľného   a deštrukčného   konania   porušovateľa   od   28.   7.   2008 v rozhodnutom stave, pričom stav právnej neistoty sťažovateľky o výsledok kompenzačného konania   trvá.   Sťažovateľka   sa   na   neefektívnom   a nezákonnom   konaní   porušovateľa nepodieľala.“. Vo svojej sťažnosti ďalej tvrdí, že vec je po právnej a skutkovej stránkejednoduchá, výška majetkovej škody je spoľahlivo ustálená znaleckým posudkom, napriekupozorneniu   zákonnej   sudkyne   na   nemožnosť   aplikácie   §   141a   Občianskeho   súdnehoporiadku   (ďalej   len   „OSP“)   o zložení   preddavku   na   trovy   konania   došlo   k zastaveniukonania, čo malo za následok opravné konanie, a vinou okresného súdu tak viac ako šesťrokov   nebolo   vo   veci   samej   rozhodnuté.   Sťažovateľka   poukázala   aj   na   judikatúruEurópskeho   súdu   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“),   podľa   ktorej   sa dĺžka   konaniav kompenzačných konaniach posudzuje prísnejšie. Uviedla, že sťažnosť na prieťahy v konanípodala listom z 27. novembra 2014 aj predsedníčke okresného súdu.

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijalsťažnosť na ďalšie konanie a nálezom vo veci takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   I v kompenzačnom   konaní č. k. 8 C 124/2008 porušené boli.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   sa   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom pod č. k. 8 C 124/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej   spoločnosti   VENUS   PROJECT   Slovakia   s.   r.   o.   priznáva   finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva úhradu trov konania v sume 279,66 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne – advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti, predložilústavnému súdu podrobnú chronológiu procesných úkonov vykonaných vo veci od podaniažalobného návrhu a zároveň oznámil, či vo veci trvá na ústnom pojednávaní. Okresný súdv liste sp. zn. 3284/2015 doručenom ústavnému súdu 22. mája 2015 uviedol, že v danomprípade ide o vec zložitú po skutkovej i právnej stránke. Sťažovateľka žaluje Slovenskúrepubliku, zastúpenú ministerstvom spravodlivosti, za nesprávny úradný postup súdnehoexekútora znehodnotením jej pohľadávky v súvislosti s konkurzným konaním. V liste jepodrobne uvedený priebeh konania od jeho začatia do 5. mája 2015, keď okresný súduznesením   konanie   zastavil   v zmysle   §   141a   OSP.   Predsedníčka   okresného   súduvo vyjadrení poukázala na skutočnosť, že v konaní sa nevyskytli prekážky postupu podľaustanovenia § 107 a nasl. OSP, a uviedla, že z predloženého chronologického prehľadujednotlivých úkonov vyplýva, že súd vo veci priebežne konal a pružne reagoval na procesnénávrhy   účastníkov   konania.   Ako   iné   okolnosti,   ktoré   mali   vplyv   na   priebeh   konania,uviedla,   že   jeho   celkovú   dĺžku   ovplyvnilo   správanie   účastníkov   konania,   s osobitnýmdôrazom na opakované ospravedlnenia sťažovateľky z neúčasti na pojednávaní, odročeniepojednávania   z dôvodu,   že   sťažovateľka   doručila   súdu   rozsiahle   podanie   deňpred pojednávaním, a ďalšie procesné návrhy účastníkov (opakovaná zmena návrhu, návrhna   preskúmanie   litispendencie,   návrh   na   zloženie   preddavku   v zmysle   §   141a   OSP).Predsedníčka   okresného   súdu   uviedla,   že   konečné   rozhodnutie   o sťažnosti   ponechávana zváženie   ústavnému   súdu,   sťažovateľkou   uplatnenú   sumu   10 000   €   na   finančnézadosťučinenie za vzniknuté prieťahy v konaní považuje za neprimeranú a žiada, aby juústavný súd nepriznal v plnej výške. Oznámila tiež, že súhlasí, aby ústavný súd upustilod ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

5. Vzhľadom na to, že sťažovateľka, ako aj okresný súd ústavnému súdu oznámili, ženetrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, žeod neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

6.   Na   požiadanie   ústavného   súdu   poskytol   okresný   súd   ústavnému   súduďalšie informácie, z ktorých vyplýva, že sťažovateľka podala predsedníčke okresného súdu4. júna 2015 ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú okresný súd listom z 30. júna 2015vyhodnotil   ako   nedôvodnú,   a v časti,   ktorá   sa   týkala   spôsobu   rozhodovania,   akoneprípustnú.   Spis   okresného   súdu   bol   po   sťažovateľkou   podanom   odvolaní   predloženýna rozhodnutie krajskému súdu.

III.

7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právana   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 124/2008.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahutýchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II.   ÚS   55/98,   I.   ÚS   132/03,IV. ÚS 105/07).

9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenejjudikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sarozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistotaosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu(m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

10.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými súprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdnehokonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povahaprerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

10.1   Predmetom   napadnutého   konania   je   rozhodovanie   okresného   súdu   o žalobena zaplatenie   sumy   448 226,35   €   z titulu   náhrady   škody   (za   nesprávny   úradný   postupsúdneho   exekútora   znehodnotením   jej   pohľadávky   v súvislosti   s konkurzným   konaním)od Slovenskej republiky, zastúpenej ministerstvom spravodlivosti. Predsedníčka okresnéhosúdu vo svojom vyjadrení uviedla, že ide o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú,pričom poukázala predovšetkým na zložitosť aplikácie procesného ustanovenia § 141a OSP(nejednotná rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v čase vydania rozhodnutia). Ústavnýsúd   však   konštatuje,   že   predmetná   vec   je   bežnou   občianskoprávnou   vecou,   ktoráza štandardných okolností nevykazuje zvýšenú náročnosť.

10.2   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   ktorým   je   správanie   sťažovateľky   akoúčastníčky   konania,   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   svojím   správaním   výrazneprispela   k predĺženiu   konania.   Konateľ   sťažovateľky   opakovane   požiadal   o odročenievytýčených pojednávaní (9. októbra 2009, 5. februára 2010, 16. apríla 2010, 1. júna 2010,24.   septembra   2010   pre   nepriaznivý   zdravotný   stav),   opakovane   13.   mája   2009a 18. augusta 2010 upravil svoju žalobu, došlo k zmene adresy pre doručovanie, postúpeniupohľadávky tvoriacej predmet sporu, uplatneniu námietky zaujatosti konajúcej sudkyne a jejvzatiu späť. Takéto správanie sťažovateľky malo za následok, že v období od 9. októbra2009 do 24. septembra 2010, t. j. 1 rok sa vo veci neuskutočnilo žiadne z nariadenýchpojednávaní a aj ďalšie procesné úkony, aj keď ich sťažovateľka uplatňovala oprávnene,mali preukázateľne výrazný dopad na dĺžku trvania konania. Ústavný súd stabilne uvádza,že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkov konania neznášazodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať anina vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (napr. III. ÚS 242/03).

10.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotezaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 8 C 124/2008 začalo 28. júla 2008návrhom na zaplatenie sumy 448 226,35 € z titulu náhrady škody od Slovenskej republiky,zastúpenej ministerstvom spravodlivosti, a uznesením okresného súdu z 5. mája 2015 bolozastavené v zmysle § 141a OSP. Ústavný súd poznamenáva, že prvým rozhodnutím vo veciokresný   súd   uznesením   č.   k.   8   C   124/2008-343   z 10.   augusta   2012   zastavil   konaniez dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy konania. Sťažovateľka podala proti uzneseniuokresného súdu 31. augusta 2012 odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len„krajský súd“) uznesením č. k. 2 Co 406/2012-373 z 22. marca 2013 rozhodol tak, že hoodmietol a potvrdil uznesenie okresného súdu. Spis sa na krajskom súde nachádzal v obdobíod   9.   decembra   2012   do   17.   apríla   2013.   Proti   uzneseniu   krajského   súdu   podalasťažovateľka 3. júna 2013 dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššísúd“) uznesením sp. zn. 6 Cdo 333/2013 z 29. októbra 2014 zrušil uznesenie krajského súdua okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôsledku dovolaciehokonania sa spis nachádzal na najvyššom súde v období od 7. októbra 2013 do 10. novembra2014, t. j. 13 mesiacov. Zo šetrenia ústavného súdu bolo zistené, že po vrátení veci okresnýsúd uskutočnil pojednávanie 12. februára 2015. Na tomto pojednávaní sťažovateľka vznieslanámietku   zaujatosti   voči   konajúcej   sudkyni,   ktorú   následne   vzala   späť.   Okresný   súduznesením   z 5. mája   2015 konanie vo   veci   zastavil. Proti   rozhodnutiu okresného súduo zastavení konania podala sťažovateľka 4. júna 2015 odvolanie, ktoré bolo predložené narozhodnutie krajskému súdu.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že okresný súd postupovalvo veci plynulo, reagoval na procesné úkony účastníkov konania a s výnimkou pochybeniaa nepredvolania   sťažovateľky   na   nariadené   konanie   nedošlo   v jeho   postupe   k zásadnýmzbytočným   prieťahom   a procesným   pochybeniam.   Pre   úplnosť   ústavný   súd   poukazujena skutočnosť, že obdobia, počas ktorých sa spis nachádzal na odvolacom (krajskom) súdea dovolacom (najvyššom) súde z titulu konania o odvolaní a dovolaní, nemožno pripočítaťna ťarchu okresného súdu, ktorý v tomto čase objektívne nemohol ovplyvniť priebeh aniplynulosť skúmaného konania.

Napriek   uvedenému,   ako   aj   skutočnosti,   že   aj   samotná   sťažovateľka   svojímsprávaním a procesnými úkonmi prispela k doterajšej dĺžke konania, ústavný súd nemoholprehliadnuť skutočnosť, že uvedené konanie trvá už viac ako 7 rokov, a preto rozhodol, žekonanie   okresného   súdu   sp.   zn.   8   C   124/2008   ako   celok   má   charakter   konaniaso zbytočnými prieťahmi, a predstavuje tak porušenie základného práva sťažovateľky podľačl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1výroku tohto nálezu.

11.   Ak   ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickejosoby   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   vysloví,   že   k porušeniu   práva   došlo   právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavnýsúd však vzhľadom na skutočnosť, že spis sa po podanom odvolaní nachádza na krajskomsúde neuložil okresnému súdu povinnosť vo veci konať.

12. Podľa   čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   primeranéfinančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka   žiadala   priznať   finančné   zadosťučinenie   v sume   10 000   €,   ktorés ohľadom   na   skutkový   stav   veci   považuje   za   primerané,   spravodlivé   a v súlades rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva.

V súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavný súd prizná finančnézadosťučinenie vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní)už nemožno napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Ústavný súd všakrozhodnutím   sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie   nepriznal,   a to   z dôvodov,   že   samasvojím   správaním   prispela   k doterajšej   dĺžke   konania,   a zároveň   preto,   že   zo   svojejrozhodovacej činnosti o podaniach sťažovateľky, resp. jej konateľa a manželky konateľa(spolu viac ako 100 sťažností) disponuje poznatkami, že sťažovateľka v obdobnej mierevyužíva   svoje   procesné   práva   v konaniach   pred   všeobecnými   súdmi   a následne   podávaústavnému   súdu   sťažnosti   na   zbytočné   prieťahy   v týchto   konaniach   (porovnaj   napr.I. ÚS 767/2013, I. ÚS 633/2013, III. ÚS 554/2013 a iné). Uvedené správanie sťažovateľkyvyvoláva otázku, či jej postup nenesie znaky účelovosti, a preto aj vzhľadom na konkrétneokolnosti tejto veci a odôvodnenie nálezu ústavný súd dospel k názoru, že aj konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1dohovoru   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   neuznalza odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

13. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. EmíliouKorčekovou.   Advokátka   vykonala   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravazastúpenia a spísanie sťažnosti), za ktoré si uplatnila trovy konania v sume 279,66 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzalz ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 €, režijný paušál 8,39 € (§ 16 ods. 3vyhlášky). Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej službyuskutočnené v roku 2015 v celkovej sume 296,44 €.

Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila náhradu trov v sume celkovo279,66 €, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to jeuvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2015