SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 93/2015-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. augusta 2015v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov PetraBrňáka a Milana Ľalíka vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti VENUS PROJECTSlovakia, s. r. o., Košická 37, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. EmíliouKorčekovou, advokátska kancelária, L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietanéhoporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 124/2008 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o.,na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 124/2008 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnostiVENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 279,66 € (slovomdvestosedemdesiatdeväť eur a šesťdesiatšesť centov) na účet jej právnej zástupkyneadvokátky JUDr. Emílie Korčekovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtorozhodnutia.
3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. I. ÚS 93/2015-9zo 4. marca 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnostiVENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., Košická 37, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“),pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súduBratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 124/2008 (ďalej aj„napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že je ako žalobca účastníčkou napadnutéhokonania vedeného na okresnom súde, v ktorom sa domáha od Slovenskej republiky,zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvospravodlivosti“), zaplatenia sumy 448 226,35 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody.K priebehu konania, ktoré začalo podaním jej žaloby 28. júla 2008, uviedla, že „je obeťou neefektívneho a nesústredeného konania zo strany porušovateľa..., kompenzačné konanie nie je vinou svojvoľného a deštrukčného konania porušovateľa od 28. 7. 2008 v rozhodnutom stave, pričom stav právnej neistoty sťažovateľky o výsledok kompenzačného konania trvá. Sťažovateľka sa na neefektívnom a nezákonnom konaní porušovateľa nepodieľala.“. Vo svojej sťažnosti ďalej tvrdí, že vec je po právnej a skutkovej stránkejednoduchá, výška majetkovej škody je spoľahlivo ustálená znaleckým posudkom, napriekupozorneniu zákonnej sudkyne na nemožnosť aplikácie § 141a Občianskeho súdnehoporiadku (ďalej len „OSP“) o zložení preddavku na trovy konania došlo k zastaveniukonania, čo malo za následok opravné konanie, a vinou okresného súdu tak viac ako šesťrokov nebolo vo veci samej rozhodnuté. Sťažovateľka poukázala aj na judikatúruEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej sa dĺžka konaniav kompenzačných konaniach posudzuje prísnejšie. Uviedla, že sťažnosť na prieťahy v konanípodala listom z 27. novembra 2014 aj predsedníčke okresného súdu.
3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijalsťažnosť na ďalšie konanie a nálezom vo veci takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu I v kompenzačnom konaní č. k. 8 C 124/2008 porušené boli.
2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 8 C 124/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s. r. o. priznáva úhradu trov konania v sume 279,66 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej právnej zástupkyne – advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti, predložilústavnému súdu podrobnú chronológiu procesných úkonov vykonaných vo veci od podaniažalobného návrhu a zároveň oznámil, či vo veci trvá na ústnom pojednávaní. Okresný súdv liste sp. zn. 3284/2015 doručenom ústavnému súdu 22. mája 2015 uviedol, že v danomprípade ide o vec zložitú po skutkovej i právnej stránke. Sťažovateľka žaluje Slovenskúrepubliku, zastúpenú ministerstvom spravodlivosti, za nesprávny úradný postup súdnehoexekútora znehodnotením jej pohľadávky v súvislosti s konkurzným konaním. V liste jepodrobne uvedený priebeh konania od jeho začatia do 5. mája 2015, keď okresný súduznesením konanie zastavil v zmysle § 141a OSP. Predsedníčka okresného súduvo vyjadrení poukázala na skutočnosť, že v konaní sa nevyskytli prekážky postupu podľaustanovenia § 107 a nasl. OSP, a uviedla, že z predloženého chronologického prehľadujednotlivých úkonov vyplýva, že súd vo veci priebežne konal a pružne reagoval na procesnénávrhy účastníkov konania. Ako iné okolnosti, ktoré mali vplyv na priebeh konania,uviedla, že jeho celkovú dĺžku ovplyvnilo správanie účastníkov konania, s osobitnýmdôrazom na opakované ospravedlnenia sťažovateľky z neúčasti na pojednávaní, odročeniepojednávania z dôvodu, že sťažovateľka doručila súdu rozsiahle podanie deňpred pojednávaním, a ďalšie procesné návrhy účastníkov (opakovaná zmena návrhu, návrhna preskúmanie litispendencie, návrh na zloženie preddavku v zmysle § 141a OSP).Predsedníčka okresného súdu uviedla, že konečné rozhodnutie o sťažnosti ponechávana zváženie ústavnému súdu, sťažovateľkou uplatnenú sumu 10 000 € na finančnézadosťučinenie za vzniknuté prieťahy v konaní považuje za neprimeranú a žiada, aby juústavný súd nepriznal v plnej výške. Oznámila tiež, že súhlasí, aby ústavný súd upustilod ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
5. Vzhľadom na to, že sťažovateľka, ako aj okresný súd ústavnému súdu oznámili, ženetrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, žeod neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
6. Na požiadanie ústavného súdu poskytol okresný súd ústavnému súduďalšie informácie, z ktorých vyplýva, že sťažovateľka podala predsedníčke okresného súdu4. júna 2015 ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú okresný súd listom z 30. júna 2015vyhodnotil ako nedôvodnú, a v časti, ktorá sa týkala spôsobu rozhodovania, akoneprípustnú. Spis okresného súdu bol po sťažovateľkou podanom odvolaní predloženýna rozhodnutie krajskému súdu.
III.
7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 124/2008.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahutýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,IV. ÚS 105/07).
9. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenejjudikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sarozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistotaosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vetyOSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahomv konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými súprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdnehokonania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povahaprerokúvanej veci.
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
10.1 Predmetom napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o žalobena zaplatenie sumy 448 226,35 € z titulu náhrady škody (za nesprávny úradný postupsúdneho exekútora znehodnotením jej pohľadávky v súvislosti s konkurzným konaním)od Slovenskej republiky, zastúpenej ministerstvom spravodlivosti. Predsedníčka okresnéhosúdu vo svojom vyjadrení uviedla, že ide o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú,pričom poukázala predovšetkým na zložitosť aplikácie procesného ustanovenia § 141a OSP(nejednotná rozhodovacia činnosť všeobecných súdov v čase vydania rozhodnutia). Ústavnýsúd však konštatuje, že predmetná vec je bežnou občianskoprávnou vecou, ktoráza štandardných okolností nevykazuje zvýšenú náročnosť.
10.2 Pri posudzovaní druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľky akoúčastníčky konania, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím správaním výrazneprispela k predĺženiu konania. Konateľ sťažovateľky opakovane požiadal o odročenievytýčených pojednávaní (9. októbra 2009, 5. februára 2010, 16. apríla 2010, 1. júna 2010,24. septembra 2010 pre nepriaznivý zdravotný stav), opakovane 13. mája 2009a 18. augusta 2010 upravil svoju žalobu, došlo k zmene adresy pre doručovanie, postúpeniupohľadávky tvoriacej predmet sporu, uplatneniu námietky zaujatosti konajúcej sudkyne a jejvzatiu späť. Takéto správanie sťažovateľky malo za následok, že v období od 9. októbra2009 do 24. septembra 2010, t. j. 1 rok sa vo veci neuskutočnilo žiadne z nariadenýchpojednávaní a aj ďalšie procesné úkony, aj keď ich sťažovateľka uplatňovala oprávnene,mali preukázateľne výrazný dopad na dĺžku trvania konania. Ústavný súd stabilne uvádza,že za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkov konania neznášazodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať anina vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (napr. III. ÚS 242/03).
10.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotezaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.
Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 8 C 124/2008 začalo 28. júla 2008návrhom na zaplatenie sumy 448 226,35 € z titulu náhrady škody od Slovenskej republiky,zastúpenej ministerstvom spravodlivosti, a uznesením okresného súdu z 5. mája 2015 bolozastavené v zmysle § 141a OSP. Ústavný súd poznamenáva, že prvým rozhodnutím vo veciokresný súd uznesením č. k. 8 C 124/2008-343 z 10. augusta 2012 zastavil konaniez dôvodu nezaplatenia preddavku na trovy konania. Sťažovateľka podala proti uzneseniuokresného súdu 31. augusta 2012 odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len„krajský súd“) uznesením č. k. 2 Co 406/2012-373 z 22. marca 2013 rozhodol tak, že hoodmietol a potvrdil uznesenie okresného súdu. Spis sa na krajskom súde nachádzal v obdobíod 9. decembra 2012 do 17. apríla 2013. Proti uzneseniu krajského súdu podalasťažovateľka 3. júna 2013 dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyššísúd“) uznesením sp. zn. 6 Cdo 333/2013 z 29. októbra 2014 zrušil uznesenie krajského súdua okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V dôsledku dovolaciehokonania sa spis nachádzal na najvyššom súde v období od 7. októbra 2013 do 10. novembra2014, t. j. 13 mesiacov. Zo šetrenia ústavného súdu bolo zistené, že po vrátení veci okresnýsúd uskutočnil pojednávanie 12. februára 2015. Na tomto pojednávaní sťažovateľka vznieslanámietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, ktorú následne vzala späť. Okresný súduznesením z 5. mája 2015 konanie vo veci zastavil. Proti rozhodnutiu okresného súduo zastavení konania podala sťažovateľka 4. júna 2015 odvolanie, ktoré bolo predložené narozhodnutie krajskému súdu.
Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že okresný súd postupovalvo veci plynulo, reagoval na procesné úkony účastníkov konania a s výnimkou pochybeniaa nepredvolania sťažovateľky na nariadené konanie nedošlo v jeho postupe k zásadnýmzbytočným prieťahom a procesným pochybeniam. Pre úplnosť ústavný súd poukazujena skutočnosť, že obdobia, počas ktorých sa spis nachádzal na odvolacom (krajskom) súdea dovolacom (najvyššom) súde z titulu konania o odvolaní a dovolaní, nemožno pripočítaťna ťarchu okresného súdu, ktorý v tomto čase objektívne nemohol ovplyvniť priebeh aniplynulosť skúmaného konania.
Napriek uvedenému, ako aj skutočnosti, že aj samotná sťažovateľka svojímsprávaním a procesnými úkonmi prispela k doterajšej dĺžke konania, ústavný súd nemoholprehliadnuť skutočnosť, že uvedené konanie trvá už viac ako 7 rokov, a preto rozhodol, žekonanie okresného súdu sp. zn. 8 C 124/2008 ako celok má charakter konaniaso zbytočnými prieťahmi, a predstavuje tak porušenie základného práva sťažovateľky podľačl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1výroku tohto nálezu.
11. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickejosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavnýsúd však vzhľadom na skutočnosť, že spis sa po podanom odvolaní nachádza na krajskomsúde neuložil okresnému súdu povinnosť vo veci konať.
12. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorýmvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primeranéfinančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ktorés ohľadom na skutkový stav veci považuje za primerané, spravodlivé a v súlades rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva.
V súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavný súd prizná finančnézadosťučinenie vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní)už nemožno napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Ústavný súd všakrozhodnutím sťažovateľke finančné zadosťučinenie nepriznal, a to z dôvodov, že samasvojím správaním prispela k doterajšej dĺžke konania, a zároveň preto, že zo svojejrozhodovacej činnosti o podaniach sťažovateľky, resp. jej konateľa a manželky konateľa(spolu viac ako 100 sťažností) disponuje poznatkami, že sťažovateľka v obdobnej mierevyužíva svoje procesné práva v konaniach pred všeobecnými súdmi a následne podávaústavnému súdu sťažnosti na zbytočné prieťahy v týchto konaniach (porovnaj napr.I. ÚS 767/2013, I. ÚS 633/2013, III. ÚS 554/2013 a iné). Uvedené správanie sťažovateľkyvyvoláva otázku, či jej postup nenesie znaky účelovosti, a preto aj vzhľadom na konkrétneokolnosti tejto veci a odôvodnenie nálezu ústavný súd dospel k názoru, že aj konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1dohovoru je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto neuznalza odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
13. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. EmíliouKorčekovou. Advokátka vykonala dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravazastúpenia a spísanie sťažnosti), za ktoré si uplatnila trovy konania v sume 279,66 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzalz ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkonprávnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 €, režijný paušál 8,39 € (§ 16 ods. 3vyhlášky). Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej službyuskutočnené v roku 2015 v celkovej sume 296,44 €.
Keďže právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila náhradu trov v sume celkovo279,66 €, ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to jeuvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015