SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 93/2014-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014prerokoval podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky, č. k. KP 3/2013-32 zo 7. januára 2014 o predpojatosti sudcov Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmily Gajdošíkoveja JUDr. Jána Lubyho vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republikypod sp. zn. Rvp 16052/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, ĽudmilaGajdošíková a Ján Luby n i e s ú v y l ú č e n í z výkonu sudcovskej funkcie v konanívedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 481/2013.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo13. januára 2014 doručené podanie JUDr. Štefana Harabina, predsedu Najvyššieho súduSlovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. KP 3/2013-32 zo 7. januára 2014,ktorým vzniesol námietku predpojatosti voči sudcom ústavného súdu JUDr. LadislavoviOroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu vo veci sťažnosti
(ďalej len„sťažovateľka“), protiinter aliaNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len„najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 481/2013 (Rvp 16052/2013).Sťažovateľka v tomto konaní namieta porušenie v petite označených práv postupominter alianajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 28/2012 a jeho uznesenímz 27. februára 2013.
2. Námietku predpojatosti proti sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovinavrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že na tohto sudcu podal 22. februára 2013 trestnéoznámenie z dôvodu, že ako vylúčený sudca konal a rozhodoval v jeho disciplinárnej veci,hoci vedel, že je proti jeho osobe zaujatý. Táto zaujatosť spočíva vo vzájomnej nevraživosti,ktorej dôkazom je skutočnosť, že sudca Ladislav Orosz sa prostredníctvom médiíopakovane negatívne vyjadril k jeho odbornosti a kvalifikovanosti najmä v súvislostis legitimitou zastavania funkcie predsedu najvyššieho súdu (v rokoch 19982003). V tejto̶súvislosti poukázal na viacero mediálnych správ. Vzhľadom na tieto vyjadrenia LadislavaOrosza sa dá očakávať, že bude rovnako negatívne pristupovať k jeho osobe aj v tomtokonaní.
3. V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudcom ústavného súduLadislavovi Oroszovi, Ľudmile Gajdošíkovej a Jánovi Lubymu navrhovateľ vo svojompodaní tiež uviedol:
„Na sudcov celého senátu, teda na JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyho som podal 23. augusta 2013 trestné oznámenie. Z jeho obsahu vyplýva, že IV. senát Ústavného súdu SR zložený z predsedu Jána Lubyho a sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Ladislava Orosza na verejnom zasadnutí 13. augusta 2013 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 459/2012 o sťažnosti obchodnej spoločnosti, ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MObdo V 4/2010 z 25. augusta 2011“, nálezom tak, že vyslovil porušeniezákladného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a namietanérozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ ďalej argumentoval, žeuvedeným postupom a rozhodnutím IV. senát ústavného súdu ignoroval skutočnosť, žev porovnateľnej veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. III. ÚS 390/2010 ústavný súdvyslovil, že základné právo sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi porušené nebolo.Z uvedeného postupu sudcov IV. senátu ústavného súdu navrhovateľ odvodzuje arbitrárnosťrozhodnutia sp. zn. IV. ÚS 459/2012, ktoré považuje za„typicky účelové“, pričom„Účelovosť konania spočíva v tom, že v dôsledku nevraživého vzťahu k predsedovi Najvyššieho súdu SR Štefanovi Harabinovi, úmyselne vykonštruovali nedostatky v jeho práci s cieľom znevážiť ho ako predsedu súdu a zároveň sa mu tým revanšovať za kritiku, ktorú im ako sudcom Ústavného súdu SR v minulosti opakovane vecne adresoval...“.
4. Na základe uvedeného navrhovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vylúčil sudcovústavného súdu JUDr. Ladislava Orosza, JUDr. Ľudmilu Gajdošíkovú a JUDr. Jána Lubyhopre ich predpojatosť z výkonu sudcovskej funkcie v konaní o sťažnosti vedenej ústavnýmsúdom pod sp. zn. IV. ÚS 481/2013 (Rvp 16052/2013).
5. Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platnéhood 1. marca 2013 do 28. februára 2014 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) I. senátu ústavného súdu na jehoprerokovanie a rozhodnutie.
II.
6. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskejfunkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebok ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
7. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť, ženiektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniuo odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môžeju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktorévedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvéhoústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu.Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súduž o ňom nerozhoduje. Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovaniev senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutýčlen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
8. Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2014 (platného v rozhodnom čase, pozn.)o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súderozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.
9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu trebaposudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčeniaa správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, tedazisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčenáakákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, abyrozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, žesúd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujatoa neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažnépre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaképríležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd máprávomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).
10. Namietaní sudcovia k vzneseným námietkam predpojatosti podanýmnavrhovateľom uviedli, že tieto sú nedôvodné, resp. účelové a že sa necítia byťv predmetnej veci zaujatí. V podrobnostiach reagovali podobne ako vo vecisp. zn. I. ÚS 664/2013 (a mnohých ďalších, napr. I. ÚS 652/2013, I. ÚS 36/2013,I. ÚS 61/2014), na argumentáciu ktorú ústavný súd v ďalšom odkazuje.
11. Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravouobsiahnutou v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavnýmsúdom však môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatienestrannosti a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetomje ochrana individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontroleprávnych noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jehozástupcu) iné ako v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4,§ 49 a § 51 zákona o ústavnom súde).
12. Sťažovateľka v podanej sťažnosti namieta porušenie bližšie označených právpostupominter alianajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cdo 28/2012 a jehouznesením z 27. februára 2013. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie„zástupcu účastníka“ podať námietku predpojatosti proti vec prerokovávajúcim sudcomústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 481/2013 (Rvp 16052/2013),najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke. Postavenie predsedunajvyššieho súdu JUDr. Štefana Harabina v konaní pred ústavným súdom vedenompod sp. zn. IV. ÚS 481/2013 (Rvp 16052/2013), ktorého osoby sa námietky predpojatostiuvedené v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, jeprima facieiné/slabšie, ako je postavenievec prerokovávajúceho senátu najvyššieho súdu (o ktorého vec v skutočnosti ide) alebo akoje postavenie priamych účastníkov uvedeného konania pred všeobecným súdom. Za takejtosituácie spravidla nemôže obstáť námietka predpojatosti vznesená predsedom najvyššiehosúdu, ktorá sa týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedunajvyššieho súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodnéhopred ústavným súdom napadnutého konania, pričom podané námietky neobsahovali takéskutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým spôsobom súvisieť s predpojatosťousudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho (členov IV. senátu)vo veci ústavnéhoprieskumupostupunajvyššiehosúduvkonanívedenompod sp. zn. 6 Cdo 28/2012 a jeho uznesením z 27. februára 2013.
13. Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil takéskutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniuuvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej ústavnýmsúdom pod sp. zn. IV. ÚS 481/2013 (Rvp 16052/2013). Ústavný súd aj v inýchprípadoch nepripustil námietky navrhovateľa podobného charakteru (III. ÚS 30/2012,III. ÚS 560/2011, III. ÚS 501/2011, I. ÚS 622/2012, I. ÚS 36/2013, I. ÚS 61/2014).Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz,Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konanívedenom ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 481/2013.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. marca 2014