znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 93/2013-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2013 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P., B., zastúpených advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/110/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/110/2003   p o r u š e n é   b o l o.

2. JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 900 €, ktoré im   j e   Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   zaplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý uhradiť JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P. trovy právneho zastúpenia v sume 524,48 € (slovom päťstodvadsaťštyri eur a štyridsaťosem centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. F., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára 2013 doručená sťažnosť JUDr. M. P. a MUDr. Ľ. P. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/110/2003.

2. Sťažovatelia svoju sťažnosť odôvodnili takto: „V predmetnej kauze (vedenej pred OS Ba I - ako porušovateľom - pod č. 7 C 110/2003) ani po desiatich rokoch !!! chybného, právne   nonkonformného   a   neefektívneho   procesovania   na   úrovni   súdu   prvej   inštancie neprišlo k vytvoreniu právnej istoty.

V marci 2009 manželia P. protestovali voči prieťahom formou ústavnej sťažnosti. ÚS SR rozhodol Nálezom č. IV. ÚS 145/2009 z 09. 07. 2009 v prospech sťažovateľov.

Napriek   príkazu   ÚS   SR   (involvovanému   v   bode   2   enunciátu   Nálezu   č.   IV.   ÚS 145/2009   z   09.   07.   2009)   OS   Ba   I   žiadnym   transparentným   spôsobom   nesignalizuje procesný pokrok...

Uznesenie OS Ba I č. 7 C 110/2003 z 22. 01. 2007 dodnes vraj nie je doručené (asi žalobcom). Z toho sa odvíja, že dodnes nemôže byť ani vyriešené odvolanie žalovaných manž. P. voči cit. uzneseniu...

Nemožno   obísť   fakt,   že   sťažovatelia   nevidia   žiadnu   verifikovateľnú   garanciu odstránenia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti Okresného súdu Bratislava 1 (máme na mysli   konanie   č.   7   C   110/2003).   Principiálne   sa   pritom   dá   vychádzať   zo   zistení predsedníčky OS Bratislava 1 (involvované v cit. liste č. Spr. 2277/12 z 03. 01. 2013). Popísaný   spôsob   vedenia   procesu   pred   OS   Bratislava   I   a   neúmerne   dlhé   doby   medzi jednotlivými   úkonmi   istotne   ohrozujú   elementárne   práva   sťažovateľov   ako   účastníkov súdneho procesu...

Napriek sťažnosti manželov P. z 16. 11. 2012 (podanej v intenciách zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch) k rukám predsedníčky OS Bratislava I, posun v činnosti OS Bratislava I nenastal a nemožno predpokladať, že by sa situácia v dohľadnom čase zmenila. Je zrejmé, že neboli prijaté žiadne reálne a garantované opatrenia, zaručujúce konanie bez zbytočných prieťahov...

Extrémne neefektívnym, dlhoročným postupom OS Bratislava I sú priamo porušené ich   základné   práva   a   slobody,   najmä   na   súdne   konanie   bez   zbytočných   prieťahov,   na rozhodovanie v primeranej celkovej lehote a právo na spravodlivý proces...“

3. Na základe už uvedeného sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd... v konaní vedenom pod sp.zn.: 7 C 110/2003 porušil právo JUDr. M. P. a jeho manželky MUDr. Ľ. P., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu... sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 7 C 110/2003 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Manželom JUDr. M. P... a MUDr. Ľ. P... sa spoločne a nerozdielne priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8.000,- €... ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd... je povinný spoločne a nerozdielne uhradiť manželom JUDr. M. P... a MUDr. Ľ. P... trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet ich právnej zástupkyne JUDr. J. F...“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia zdôvodnili tým, že „...   nevidia   žiadnu   verifikovateľnú   garanciu   odstránenia nečinnosti, resp.   neefektívnej   činnosti   Okresného   súdu...   Pre   výraznú   intenzitu   zásahov   do   práv sťažovateľky,   fakt,   že spor sa celkovo vedie už desiaty rok a že vo vzťahu ku konaniu všeobecného   súdu   (porušovateľa)   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   už   konštatoval porušenie práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky...   žiadajú sťažovatelia,   aby im bolo spoločne a nerozdielne priznané finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- €...“.

5.1   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   sťažnosti   písomne   vyjadrila predsedníčka okresného súdu podaním sp. zn. Spr 3160/2013 z 5. marca 2013, v ktorom okrem   chronológie   úkonov,   ktoré   okresný   súd   vo   veci   vykonal,   uviedla: „...   musím konštatovať,   že   konanie   v   predmetnej   veci   je   poznačené   prieťahmi,   keď   vzhľadom   na pretrvávajúci   vysoký   počet   nevybavených   vecí   v   súdnom   oddelení   zákonného   sudcu a vyššieho   súdneho   úradníka   sa   jednotlivé   časové   úseky   medzi   úkonmi   súdu   predĺžili. Vykonaným šetrením som zistila, že ku vzniku prieťahov v konaní zo strany súdu došlo z objektívnych   dôvodov,   a   to   najmä   z   dôvodu   nadmernej   zaťaženosti   sudcov   a   vyšších súdnych   úradníkov   občianskoprávneho   úseku   Okresného   súdu   Bratislava   I   a   vysokého počtu pridelených vecí súdneho oddelenia 19C...“

5.2   Sťažovatelia   k   vyjadreniu   okresného   súdu   zaujali   toto   stanovisko: «... Relevantným   faktom   je,   že začiatkom roku 2012 kauzu   takpovediac   „zdedila“   nová sudkyňa. Prečo jedna zo štyroch v danej kauze involvovaných sudkýň v októbri 2009 sa považovala za zaujatú nám nie je známe. A čo viedlo k abdikácii sudkyne JUDr. A. K. tiež nevieme   vyhodnotiť.   Zmeny   sudcov   v   takejto   kauze   istotne   nepôsobia   konštruktívne... Rekapitulácia   úkonov   súdu   prvého   stupňa   v   spore   č.   7   C   110/2003   nie   je   podstatná. Ústavná sťažnosť manželov P. bazíruje na nevytvorení stavu právnej istoty ani po 10 rokoch procesu. Sťažovatelia nemajú ambíciu poučovať OS Ba I...

Neustále   skúmanie   kto   by   mal   alebo   mohol   byť   žalobcom   je   vnútorne   logicky zacyklené a ustáliť okruh 73 žalobcov uznesením súdu je prakticky neriešiteľné. Týmto spôsobom by sa daný proces na úrovni OS Ba I nikdy neskončil. Pozoruhodná je formulácia predsedníčky   OS   Ba   I.   o   nepriznaní   finančného   zadosťučinenia   v   plnej   výške   k   rukám manželov P. Treba ju vlastne čítať tak, že predsedníčka OS Ba I si uvedomuje absurdnosť situácie (do istej miery ju asi aj „brzdí“ vedomie, že kauzu mala aj sama ako zákonná sudkyňa riešiť.)»

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených   článkov   ústavy.   Jej   prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

7.   Z   obsahu   sťažnosti,   k   nej   pripojených   písomností   a   zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. 7   C/110/2003   ústavný   súd   zistil   tento   relevantný   priebeh   a   stav   predmetného konania:

Žalobný   návrh   bol   podaný   okresnému   súdu   navrhovateľkou   J.   K.   a ďalšími   73 navrhovateľmi   (ďalej   len   „navrhovatelia“)   proti   sťažovateľom   o zaplatenie   26 260   Sk   s prísl. 28. januára 2003 a zaevidovaný pod sp. zn. 7 C/110/03.

O   návrhu   sťažovateľov   na   prieťahy   v   predmetnom   konaní rozhodol   ústavný   súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 145/09 z 9. júla 2009, ktorým vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal spoločne a nerozdielne sťažovateľom finančné zadosťučinenie 900 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Po vynesení nálezu okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

-   22. októbra   2009   zákonná sudkyňa   JUDr.   J.   K.   vzniesla   námietku   zaujatosti v predmetnom konaní,

- 23. októbra 2009 podpredseda okresného súdu vydal opatrenie č. 38, ktorým odňal vec   doterajšej   zákonnej   sudkyni   a   vec   pridelil   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   sudkyni JUDr. A. K.,

- 2. júna 2010 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 7 C/110/2003-328, ktorým opravil   záhlavie   uznesenia   č.   k.   7   C/110/2003-100   zo   6.   júna   2005   a   uznesenia č. k. 7 C/110/2003-195 zo 22. januára 2007 na strane navrhovateľov,

- 22. júla 2010 sťažovatelia podali odvolanie proti uzneseniu č. k. 7 C/110/2003-328 z 2. júna 2010,

- 13. augusta 2010 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní sťažovateľov, spis krajský súd prevzal 17. augusta 2010,

-   6.   septembra   2010   krajský   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu   bez   rozhodnutia o odvolaní z dôvodu nesprávnosti v označení účastníkov konania,

- 11. mája 2011 okresný súd zisťuje (na dedičskom oddelení) okruh dedičov po Ľ. H., J. K., Z. H., A. Ď., B. K.,

- 18. mája 2011 okresný súd dostal okruh dedičov po Ľ. H., J. K., Z. H., A. Ď., B. K.,

- 4. júla 2011 sťažovatelia požiadali okresný súd o podanie informácie o aktuálnom stave konania a upozornili na zmenu v okruhu na strane žalobcov,

- 8. augusta 2011 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 7 C/100/2003-353, ktorým   opravil   záhlavie   uznesenia   č.   k.   7   C/110/2003-328   z   2.   júna   2010   na   strane navrhovateľov, a 22. augusta 2011 bolo uznesenie expedované účastníkom konania,

-   26.   augusta   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   sťažovateľov,   že opravné uznesenie má vady v označení účastníkov konania,

- po uplynutí odbernej lehoty Slovenská pošta, a. s., B., vrátila 13. septembra 2011 nedoručené zásielky obsahujúce opravné uznesenie č. k. 7 C 110/2003-353,

- 2. februára 2012 sa zákonnou sudkyňou stala JUDr. Z. K.,

- 23. marca 2012 sudkyňa dala pokyn kancelárii na zistenie cez Register obyvateľov Slovenskej republiky, Sociálnu poisťovňu, ústredie B., a Ústrednú evidenciu väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky adries účastníkov konania, ktorým nebolo doručené opravné uznesenie č. k. 7 C/110/2003-353,

-   28.   marca   2012   okresný   súd   dostal   odpoveď   na   lustráciu   adries   zo   Sociálnej poisťovne, ústredia B., a 10. apríla 2012 z Ústrednej evidencie väzňov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,

- 30. mája 2012 vyšší súdny úradník dal pokyn kancelárii na opätovné doručenie opravného uznesenia č. k. 7 C/110/2003-353 účastníkom konania a zistenie okruhu dedičov po A. M., O. M., A. K., I. K. a J. T.,

-   30.   mája   2012   vydal   vyšší   úradník   uznesenie   č.   k.   7   C/110/2003-419,   ktorým ustanovil   navrhovateľovi   v   72.   rade   V.   H.   opatrovníka   na   doručovanie   písomnosti   v predmetnom konaní H. J., zamestnankyňu okresného súdu,

-   4.   septembra   2012   ustanovená   opatrovníčka   podala   proti   uzneseniu č. k. 7 C/110/2003-419 odvolanie,

- 12. septembra 2012 vydal vyšší úradník uznesenie č. k. 7 C/110/2003-429, ktorým zrušil   uznesenie   č.   k.   7   C/110/2003-419   a   ustanovil   navrhovateľovi   v   72.   rade   V.   H. opatrovníka na doručovanie písomnosti tajomníčku okresného súdu. Č.,

-   12.   septembra   2012   vyšší   súdny   úradník   dal   pokyn   kancelárii   na   doručenie uznesenia   č.   k.   7   C/110/2003-100,   č.   k.   7   C/110/2003-195,   č.   k.   7   C/110/2003-328 a č. k. 7 C/110/2003-353 V. Š. a J. M. právnym nástupcom po A. M. a O. M.,

- 2. októbra 2012 zásielku adresovanú V. Š. Slovenská pošta, a. s., B., vrátila z dôvodu, že adresát je neznámy, doručovanie bolo opakované na inú adresu 27. novembra 2012, ale zásielka bola vrátená z dôvodu, že adresát je neznámy,

- 19. februára 2013 vyšší súdny úradník dal kancelárii pokyn na doručenie uznesenia č.   k.   7   C/110/2003-100,   č.   k.   7   C/110/2003-195,   č.   k.   7   C/110/2003-328   a   č.   k. 7 C/100/2003-353 Ing. V. M., právnemu nástupcovi po A. M. a O. M.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v   znení   neskorších   zmien   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby   sa   zabezpečilo   splnenie   účelu   pojednávania   a   úspešné   vykonanie   dôkazov.   Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže   odročiť   len   z   dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

11.   Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

12.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   právna   a   faktická   zložitosť   veci,   predmetom   konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie o zaplatenie peňažnej čiastky s príslušenstvom. Konanie   sa   začalo   28.   januára   2003   a   doteraz   nebolo   na   súde   prvého   stupňa   ani   raz meritórne rozhodnuté. V čase rozhodovania ústavného súdu konanie vedené na okresnom súde   v   predmetnej   veci   trvá   desať rokov.   Konania tohto typu   tvoria   štandardnú   súčasť rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   ktorá   je   dostatočne   poznaná   (judikatúra, rozbory),   preto   vec   nemožno   posúdiť   ako   právne   zložitú.   Vzhľadom   na   vyšší   počet účastníkov konania na strane žalobcov možno napadnuté konanie považovať po skutkovej stránke   za   zložitejšie.   Samotnú   skutkovú   zložitosť   však   nemožno   dávať   do   súvislosti s pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu.

13.   Správanie   účastníka   konania   je druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil okolnosť, ktorou sťažovatelia prispeli k zbytočným prieťahom v konaní.

14.Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   označených   práv   sťažovateľov,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a z pripojených dokumentov, ako aj zo stanovísk   účastníkov   konania   a   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd konštatuje   predovšetkým   neefektívne   správanie   okresného   súdu,   ktoré   v   spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (10 rokov) a už konštatovanými prieťahmi ústavným súdom (nález sp. zn. IV. ÚS 145/2009 z 9. júla 2009) mali za následok zistenie ďalších prieťahov   (od   augusta   2009),   pretože   okresný   súd   nevykonával   úkony   smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzali.

15. Z judikatúry ústavného súdu   pritom vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní môžu   byť   zapríčinené   nielen   samotnou   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ale   aj   jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08), a rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99), t. j. v danom prípade okresného súdu.

16.   Ústavný   súd   sa   priklonil   k   názoru   sťažovateľov,   že   k   zbytočným   prieťahom v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal (rozhodoval o okruhu účastníkov konania, doručoval opakovane tieto uznesenia účastníkom konania, zisťoval adresy účastníkov konania, ustanovoval opatrovníka na doručovanie písomnosti). Okresný súd však vzhľadom na celkovú dĺžku konania a už uvedené rozhodnutie ústavného súdu o zistených prieťahoch nekonal sústredene a efektívne. Aj keď okresný súd 30. mája 2012 vydal uznesenie č. k. 7 C/110/2003-419, ktorým ustanovil navrhovateľovi v 72. rade opatrovníka   na   doručovanie   písomností   v   predmetnom   konaní,   predsa   po   podanom opravnom   prostriedku   napadnuté   rozhodnutie   zrušil   12. septembra   2012   a   ustanovil navrhovateľovi v 72. rade opatrovníka na doručovanie písomnosti tajomníčku okresného súdu. Okresný súd bol nečinný napr. v čase od 23. októbra 2009 do 7. júla 2010 (8 a pol mesiaca), od 6. októbra 2010 do   5. mája 2011 (7 mesiacov) a od 13. septembra 2011 do 23. marca   2012   (6   mesiacov)   od   28.   marca   2012   do   30.   mája   2012   (2   mesiace) a od 27. novembra 2012 do 19. februára 2013 (takmer 3 mesiace). Už len takto zistená doba nečinnosti okresného súdu predstavuje 27 a pol mesiaca.

17. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/110/2003 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

18. Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch ako dôvodu, ktorý   by   mal   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou   prieťahy   v   konaní,   ústavný   súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

19.   V   neposlednom   rade   predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k   sťažnosti v liste sp. zn. Spr 3160/2013 z 5. marca 2013 uznala prieťahy v konaní.

20. Ústavný súd dospel k záveru (v súlade i so závermi obsiahnutými vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 145/2009), že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C/110/2003 už len z dôvodu celkového trvania tohto konania (viac ako 10 rokov) došlo u sťažovateľov k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedenú dĺžku konania nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu.

21.Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

22. Sťažovatelia sa domáhali tiež vyslovenia príkazu, aby okresný súd konal vo veci bez zbytočných prieťahov [čl. 127 ods. 2 ústavy v spojitosti s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Keďže uvedenú povinnosť už ústavný súd vyslovil vo svojom náleze sp. zn. IV. ÚS 145/2009 z 9. júla 2009, nebolo potrebné opakovane rozhodnúť aj o tomto návrhu sťažovateľov. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

23.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o   ústavnom   súde   ak   ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu.   Sťažovatelia   v   sťažnosti   žiadali   priznať spoločne   a   nerozdielne   primerané finančné   zadosťučinenie   v   sume   8   000   €.   Pri   určení primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   7 C/110/2003   a   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   prípadu,   ako   aj   na   základ   a   vecnú hodnotu predmetného sporu, ústavný súd považoval priznanie sumy 900 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 2 výroku nálezu).

24. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešným sťažovateľom vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia   advokátom.   Advokátka   vykonala 6 úkonov   právnych   služieb   (pre   každého   zo   sťažovateľov   po   3   úkony),   a   to   prevzatie a prípravu   zastupovania,   spísanie   a   podanie   sťažnosti   24.   januára   2013   a   vyjadrenie z 28. marca 2013. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) vykonaných je 1/6 z výpočtového základu 781 €. Odmena za jeden právny úkon   je   teda   130,16   €,   znížená   o   50   %   tarifnej   odmeny   (§   13   ods.   2   vyhlášky),   čo predstavuje sumu 65,08 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 7,81 € predstavuje sumu 72,89 € za jeden úkon. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 218,67 € plus 20 % DPH (advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty), teda   celkovo   predstavuje   sumu   262,24   €   za   jedného   účastníka   konania,   t.   j.   za   dvoch účastníkov konania 524,48 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyni sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).

25. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom   súde   tej   časti   sťažnosti,   v   ktorej   sťažovateľ   žiadal   priznať   finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 900 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013