znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 93/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 10 ods. 1, čl. 11 ods. 1, 3 a 4 a čl. 36 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd, ako aj práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15 C 188/2003 z 27. januára 2010 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 177/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára 2011 doručená sťažnosť J. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 10 ods. 1, čl. 11 ods. 1, 3 a 4 a čl. 36 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   rozsudkom   Okresného súdu   Košice   I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C 188/2003 z 27. januára 2010 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 177/2010.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «1/   V   roku   1992   som   dokončil   „podnikateľský   zámer“   v   ktorom   figurovala   aj „veterná elektráreň“ /VE/.

2/ VE som objednal u V. /VEZ/, od 1. 1. 02 V. a. s. K... 3/   S   VEZ   som   uzavrel   zmluvu   na   dodavku   a   montaž   VE.   Na   tuto   činnosť   mali živnostenske opravnenie.

4/ VEZ urobili I. časť zmluvy, odovzdali. VE nedokončili. 5/ VE do dnešného dňa nepracuje – nevyraba el. energiu. 6/   VE   pri   prevadske   mala   dosahovať   max.   hlučnosť   45   dcb.   Boli   mne   výdane súhlasné stanoviská všetkých povoľujúcich organov.

7/ Vec som postupil OS Ke. 1 /vtedy ešte MS, OS Ke./ a/ 16. 1. 96 „Návrh na výdanie predbežného opatrenia“ b/ 18. 3. 96 „Návrh na výdanie predbežného opatrenia“ c/ 24. 3. 96 Žaloba – za zodpovednosť za vády z diela za nevydanie východzej reviznej spravy.

27. 1. 2010 rozsudkom v mene SR, ktorý mne bol doručený 19. 3. 10 OS Ke. 1 žalobu zamietol.

23. 3. 2010 som postúpil KS Štúrova 29 04151 Košice cestou OS Ke. 1 odvolanie KS nekona. Od 16. 1. 1996 sa neviem domôcť svojho práva!, v naväznosti na zakladných práv a slobôd 23/91 Zb.

- Čl. 10/1/ bola spochybnena naša ľudska dôstojnosť, osobna česť, dobra povesť a meno.

- Čl. 11/1/ Okradli ma o rodinny majetok – do VTE boli investovane všetké rodinné úspory. Aj úspory potencialných spoluvlastníkov rodinnej firmy.

/3/ Naše vlastiíctvo zneužili vo svoj prospech, /4/ Bez našho suhlasu nutene obmedzili naše vlastnické právo.

- Čl. 36 /1/ S úctou sa obraciam na Ústavný súd a prosim o zjednanie napravy /2/ súd nekoná 15 rokov resp. Spochybil Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru – aby sme „Pokojne uživali svoj majetok“

- Čl. 6 Dohovoru: Je znemožnené spravodlivé súdne konanie resp.

- Čl. 13   znemožnene   pravo   na   účinný   opravný   prostriedok.   Sme   de   facto diskriminovany. Preto podľa

- Čl. 41   Narokujem   si   právo   spravodlive   zadosťučinenie.,   čo   k   31.   12.   2010 predstavuje 11 320 000 Sk   respektíve   375 755,16   Eur,   lebo   znemožnené   naše podnikateľské   aktivity   do   čoho   som   vložil   všetke   rodinné   úspory   s   „márnym   efektom“ /podnikateľský zámer – navratnosť vložených prostriedkov. Tie som mal pokojne uživať. S   titulu   súdnych   prieťahov   a   nekonania   súdu   VTE   je   absolutne   znehodnotena, respektive: v nepoužiteľnom stave.

Bolo zneužite moje Ústavné právo Čl. 1/2/, Čl. 7/2/, /5/. Žiadam preto:

- Zrušenie uzavretej zmluvy 28-41/93 zo dňa 18. 10. 93

- Zaplatenie škody vo vyške 375 755,16 EUR

- Odstránenie   zmätocného   stožiara   z   pozemku   na   vlastné   náklady   do   30   dní   od zaplatenia škody.

Som   bezmajetný.   Prosím   o   ustanovenie   zástupcu   z   radov   advokátov   na   ťarchu žalovaného.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   základných   práv podľa čl. 10 ods. 1, čl. 11 ods. 1, 3 a 4 a čl. 36 ods. 1 a 2 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového   protokolu,   ako   aj   práv   podľa   čl.   6,   čl.   13   a   čl.   41   dohovoru   rozsudkom okresného   súdu   z 27.   januára   2010   a   postupom   predchádzajúcim   jeho   vydaniu,   ako   aj postupom krajského súdu. K porušeniu uvedených práv sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku toho,

- že rozsudok okresného súdu z 27. januára 2010 je nesprávny, resp. zmätočný, a

- neprimeranou dĺžkou konania spôsobenou postupom okresného súdu a krajského súdu.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

II.A K namietanému porušeniu práv rozsudkom okresného súdu z 27. januára 2010 a jeho vydaniu predchádzajúcim postupom

Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa prieťahov konaní okresného súdu poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane vyslovil, že zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Ústavný súd vychádza aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   uplatnená   v   čase,   keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie v tom čase ešte trvá (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05).

Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom z 27. januára 2010. Sťažovateľ sa proti nemu odvolal podaním z 23. marca 2010 a spis sa od 15.   júna 2010 nachádza   na krajskom   súde.   Sťažnosť sťažovateľa   bola ústavnému súdu doručená 23. februára 2011.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už v predmetnej veci nekonal, a teda ani nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   tohto   konania, prípadne v ňom spôsobiť prieťahy. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu (23. februára 2010) už vo veci sťažovateľa prebiehalo odvolacie konanie na krajskom súde. Vzhľadom na uvedené možno   podľa   ústavného   súdu   sťažnosť sťažovateľa v   tejto   časti   považovať za zjavne neopodstatnenú.

V   súvislosti   s   argumentáciou   sťažovateľa   týkajúcou   sa   nesprávnosti,   resp. zmätočnosti   rozsudku   okresného   súdu   z   27.   januára   2011,   ústavný   súd   pripomína,   že v konaní pred ním platí princíp subsidiarity   vyjadrený v čl. 127 ods.   1 ústavy, t.   j. že zásadne nie je oprávnený prijať sťažnosť na ďalšie konanie, ak existuje všeobecný súd, ktorý v súlade so všeobecnou právomocou podľa čl. 142 ods. 1 ústavy má aj zákonom vymedzenú   právomoc   konať   o   ochrane   konkrétneho   základného   práva   alebo   slobody. Vzhľadom na to, že sťažovateľ v záujme ochrany svojich práv, ktoré mali byť porušené rozsudkom   okresného   súdu   z   27.   januára   2011,   má   k   dispozícii   odvolanie   ako   účinný oprávnený prostriedok nápravy, rozhodovanie o ktorom patrí do právomoci krajského súdu, ústavný súd nemá právomoc na rozhodnutie o tejto časti sťažnosti sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

II.B   K   namietanému   porušeniu   práv   postupom   krajského   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 177/2010

Sťažovateľ namietal porušenie svojich práv aj postupom krajského súdu v konaní v predmetnej veci spôsobujúcim prieťahy.

Podľa zistenia ústavného súdu bola predmetná vec doručená krajskému súdu 15. júna 2010.   Sťažovateľ   v   tejto   veci   v   záujme   ochrany   svojich   práv   doručil   krajskému   súdu podanie,   ktorého   cieľom   bolo   preskúmanie „zmätočného“ rozsudku   okresného   súdu z 27. januára 2011, ktoré bolo v súlade s § 63 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   odstúpené okresnému súdu.

Celková doba konania pred krajským súdom (cca 8 mesiacov) spolu so zohľadnením skutočnosti, že sťažovateľ sa dosiaľ pred krajským súdom nedomáhal ochrany svojich práv podaním   sťažnosti   na   prieťahy,   podľa   ústavného   súdu   nesignalizuje   reálnu   možnosť existencie   neprimeranej   lehoty   pri   prerokúvaní   predmetnej   veci,   t.   j.   reálnu   možnosť porušenia   práva   na   prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru. Ústavný súd nezistil   ani existenciu   príčinnej   súvislosti   medzi sťažovateľom   v sťažnosti označenými základnými právami podľa čl. 10 ods. 1, čl. 11 ods. 1, 3 a 4 a čl. 36 ods. 1 a 2 ústavy a právami podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 6, čl. 13 a čl. 41 dohovoru a postupom krajského súdu, a preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

II.C Záver

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011