SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 92/2016-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou WERNER & Co. s. r. o.,Stromová 54/A, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Andrej Werner,vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súduBratislava I č. k. 33 Cb 222/2009-236 z 26. februára 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola13. novembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 Listiny základných práva slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I(ďalej len „okresný súd“) č. k. 33 Cb 222/2009-236 z 26. februára 2015 (ďalej len„napadnuté rozhodnutie“).
2. Sťažovateľka v právnom postavení žalovanej v konaní o ochrane spotrebiteľova o určenie neplatnosti zmluvy o úvere vedenom na okresnom súde pod sp. zn.33 Cb 222/2009 v podanej ústavnej sťažnosti okresnému súdu vytýka, že napadnutýmrozhodnutím pripustil zmenu žaloby i napriek skutočnosti, že okresný súd„... nedoručil sťažovateľke Návrh na zmenu návrhu, a tým jej odňal možnosť oboznámiť sa s argumentáciou žalobcu a náležite na ňu reagovať“. Ako ďalej uvádza, hoci predmetnýnávrh, ktorým sa žalobca domáhal pripustenia zmeny návrhu na začatie konania, bolokresnému súdu doručený až 23. decembra 2014 (t. j. viac ako 5 rokov a 8 mesiacov odpodania žaloby), okresný súd napadnutým rozhodnutím, ktoré sťažovateľke doručil až poviac ako šiestich mesiacoch od jeho vydania, návrh žalobcu na zmenu žaloby pripustilv zmysle dikcie ustanovenia § 95 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) beztoho, aby sťažovateľke umožnil vyjadriť sa k predmetnému návrhu, čím porušil jej práva(bod 1).
S poukazom na rozhodovaciu prax tak všeobecných súdov, ako i ústavného súdusťažovateľka následne konštatuje, že okresný súd postupom podľa § 95 OSP vydalrozhodnutie, na vydanie ktorého neboli splnené zákonné predpoklady. Zároveň je tohonázoru, že napadnuté rozhodnutie okresný súd náležite neodôvodnil a v dôsledku jehoarbitrárnosti porušil i zásadu denegatio iustitiae.
3. S ohľadom na uvedené sťažovateľka následne navrhuje, aby ústavný súd vyslovilporušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 listiny, ako aj práva podľačl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 33 Cb 222/2009-236 z 26. februára2015, aby napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu naďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal úhradu trov konania.
4. Ústavný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či sú naplnené predpokladymeritórneho prerokovania ústavnej sťažnosti [§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“)], a dospel k záveru, že ide o zjavne neopodstatnený návrh v zmysleustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania pred ústavným súdomdáva tomuto súdu kompetenciu posúdiť „prijateľnosť“ návrhu predtým, ako dospejek záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívnesamostatnú časť konania, ktorá nemá charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súdmôže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe priebehu namietaného konania či nazáklade obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutýchv samotnej ústavnej sťažnosti. Ak potom sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu (opatreniu,alebo inému zásahu) orgánu verejnej moci, považuje ju ústavný súd spravidla za zjavneneopodstatnenú, ak napadnuté rozhodnutie (opatrenie, zásah) nie je vzhľadom na svojupovahu spôsobilé porušiť základné práva a slobody sťažovateľky, t. j. keď ústavnejsťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia.
5. V posudzovanej veci sa sťažovateľka domáhala zásahu ústavného súdu protinapadnutému rozhodnutiu okresného súdu, ktorým okresný súd v zmysle ustanovenia § 95OSP pripustil na návrh žalobcu zmenu žaloby. Urobil tak z dôvodu, že„... vzhľadom na štádium konania vo veci mal súd za to, ž výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konania o zmenenom návrhu na začatie konania. Súd mal rovnako za to, že zmena návrhu na začatie konania nemá za následok zmenu vo vecnej príslušnosti súdu, a preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 95 ods. 1, 2 OSP vyslovil so zmenou návrhu na začatie konania v zmysle podania navrhovateľa zo dňa 22.12.2014, doručeného súdu dňa 23.12.2014, súhlas a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“.
Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesným, proti ktorému, keďže ideo uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je prípustné odvolanie [§ 202 ods. 3písm. f) OSP]. Takéto uznesenie podľa § 169 ods. 2 OSP nemusí obsahovať odôvodnenie.
6. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach posudzovanej veci nejde o zložitýprípad (hard cases) majúci ústavnoprávny význam, a to vzhľadom na procesný charakternapadnutého rozhodnutia, ktorým sa iba upravuje vedenie konania, ako aj skutočnosť, žesamotným pripustením zmeny žaloby sa toto konanie vecne nekončí (teda bude riadnepokračovať). Z hľadiska materiálneho preto v rozsahu sťažovateľkou uvádzaných dôvodovnemohlo dôjsť k porušeniu ňou označených práv.
7. Ústavný súd ešte dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky „prerábať“konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj keby k nimi urobeným čiastkovým procesnýmúkonom mal výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“zákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi, preto je jeho povinnosťou rozlišovať medziprípadmi, kedy procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnostia nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, kedy určitý procesný postuphoci by ho ajbolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu akopostup contra legemprotiústavnosť konania nezaloží.
8. S ohľadom na už uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky na neverejnomzasadnutí senátu odmietol (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažovateľkina sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súdsa už jej ďalšími návrhmi nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016