znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 92/09-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. B., S., zastúpeného advokátkou JUDr. T. V., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Cb 18231/92 a sp. zn. 1 K 235/96 (pôvodne pod sp. zn. K 235/96) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára 2009 doručená sťažnosť V. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaniach   vedených   pod   sp. zn. 1 K 235/96   a sp.   zn. 4 Cb 18231/92.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: «V právnej veci vedenej na Krajskom súde   v Košiciach   sp.   zn.   4Cb   18231/1992   som   sa   žalobou   podanou   dňa   23.   11.   1992 domáhal proti žalovanému V... K... zaplatenia Sk 500 000,- právnym titulom náhrady škody za   neoprávnené   využívanie   priemyslového   vzoru...   Vytýčenie   termínu   pojednávania   som urgoval, avšak bezvýsledne pojednávanie bolo vytýčené po piatich rokoch a to dňa 28. 1. 1997,   k ďalšiemu   prejednaniu   vo   veci   už   nedošlo,   pretože   na   majetok   žalovaného   bol vyhlásený   konkurz   dňa   12.   6.   1997.   Konanie   vo   veci   bolo   uznesením   súdu   prerušené a prerušené je doposiaľ. Som toho názoru, že ak by termín pojednávania bol vytýčený skôr, a nie po piatich rokoch, vzhľadom na mnou predložené dôkazy, by som bol vo veci úspešný a žalovaný   bol   zaviazaný   na   plnenie.   Namiesto   toho   som   podal   prihlášku   pohľadávky Sk 500 000,- do konkurzného konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. K 235/96, ktorá bola uznaná správcom konkurznej podstaty dňa 21. 8. 1998 podľa mnou predložených   dokladov   (zhodných   ako   v   konaní   4Cb   18231/1992).   Pokiaľ   ide   o   úkon Krajského súdu v Košiciach voči mne bol naposledy v konkurznom konaní sp. zn. K 235 96 zaslanie predvolania na prieskumné pojednávanie dňa 27. 11. 1998. Do dnešného dňa však som priznanú sumu Sk 500 000 neobdržal a ani zo strany súdu nebol žiaden úkon, pokiaľ ide o moju pohľadávku.

Od   začiatku   podania   žaloby   Krajskému   súdu   v   Košiciach   v   konaní   sp.   zn. 4 Cb 18231/92   uplynulo   viac   ako   16   rokov   a   od   uznania   prihlášky   mojej   pohľadávky správcom konkurznej podstaty v konkurznom konaní sp. zn. 1 K 235/1996 uplynulo viac ako 12   rokov.   Do   dnešného   dňa   nebolo   právoplatne   ukončené   civilné   konanie   vedené   na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 4 Cb 18231/1992 a čo je podstatne na to, do dnešného dňa nebolo právoplatne ukončené konkurzné konanie vedené na Krajskom súde pod sp. zn. K 235/96 a ja doposiaľ čakám, že v rámci konkurzného konania bude moja pohľadávka voči upadcovi (žalovanému v konaní sp. zn. 4 Cb 18231/92.) v priznanej sume Sk 500 000,- uspokojená...

Dňa 12. 9. 2008 som podal sťažnosť predsedovi Krajského súdu v Košiciach na prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde pod sp. zn. 4 Cb 18231/1992 a v konaní vedenom pod sp. zn. K 235/96 (konkurzné konanie).

V odpovedi na sťažnosť vo veci sp. zn. 4 Cb 18231/92 predseda Krajského súdu v Košiciach dňa 17. 10. 2008 uviedol, že v čase začatia konania t. j. v roku 1992 bol obrovský počet súdnych vecí a neskôr od roku 1997 rozhodnutiu bránila zákonná prekážka a vyslovil poľutovanie nad skutočnosťou, že doteraz nebolo rozhodnuté.

V   odpovedi   na   sťažnosť   vo   veci   sp.   zn.   K   235/96   predseda   Krajského   súdu v Košiciach dňa 11. 11. 2008 uviedol, že konkurzné konanie je pred ukončením a v tejto veci neboli zistené zbytočné prieťahy.»

Podľa   názoru   sťažovateľa „... vyššie   označené   konanie   na   Krajskom   súde v Košiciach je v rozpore s účelom ústavou zaručeného práva na konanie bez zbytočných prieťahov,   nakoľko   ani   po   uplynutí   neúmerne   dlhej   doby,   súd   vo   veci   právoplatne nerozhodol   a neodstránil   moju   právnu   neistotu.   Skutočnosť,   že   v   predmetnom   súdnom konaní dochádza k prieťahom, vyvoláva u mňa psychický stav neistoty a očakávania, mám pocit i krivdy už dlhšiu dobu a ťažko sa s tým pocitom krivdy vyrovnávam, najmä tým, že sa zasiahlo do patentovej ochrany priemyslového vzoru, ktorého som bol nielen pôvodcom ale aj   majiteľom.   Negatívne   sa   odráža   tento   pocit   právnej   neistoty,   pocit   nespravodlivosti i v kruhu mojej rodiny.“.

Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd vo veci samej vydal tento nález:

„1./ Základné právo podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažovateľa: V. B.... v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 1 K 235/96 a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4 Cb 1823/92 porušené bolo. 2./ Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume Sk 10 000,- EUR, ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3./   Krajskému   súdu   v   Košiciach   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1K 235/96 a následne v konaní pod sp. zn. 4 Cb 1823/92 konal bez zbytočných prieťahov.

4./   Okresný   súd   Košice   II.   je   povinný   sťažovateľovi   zaplatiť   trovy   právneho zastúpenia...“

2. Na výzvu ústavného súdu v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti sa k sťažnosti vyjadril listom sp. zn. 1 SprV/170/09 zo 4. marca 2009 krajský súd, v ktorom v súvislosti s konaním sp. zn. 1 K 235/96 uviedol: „V konkrétnej veci vykonával konkurzný súd   dohľad   formou   osobného   stretnutia   so   správcom   konkurznej   podstaty,   o   čom   bol spísaný úradný záznam, ktorého obsahom bola konkrétna správa príslušného správcu o plnení podmienok uložených konkurzným súdom....

Považujeme za potrebné zdôrazniť, že konkurzná vec úpadcu V. a. s. je mimoriadne zložitou vecou, okrem iného aj preto, že ide o úpadcu disponujúceho rozsiahlym majetkom, ktorý však možno v konkurze predať len v závislosti od dopytu potencionálnych kupcov. Krajský súd v Košiciach je toho názoru, že v predmetnej konkurznej veci zákonný sudca vykonával pravidelne dohľad nad činnosťou správcu konkurznej podstaty, vo veci bolo konané sústredene a napriek dĺžke konania, nedošlo k žiadnym prieťahom, a preto navrhujeme sťažnosť v tejto veci ako zjavne neopodstatnenú odmietnuť.

Krajský súd k vyjadreniu pripojil chronológiu najdôležitejších úkonov konkurzného súdu a prehľad neukončených sporov týkajúcich sa úpadcu.“

Ďalej   krajský   súd   v súvislosti   s   konaním   vedeným   pod   sp.   zn.   4   Cb   18231/92 uviedol:

„Na majetok žalovaného bol našim súdom dňa 12. 6. 1997 vyhlásený konkurz, čoho dôsledkom   je   zákonné   prerušenie   konania.   Keďže   konanie   bolo   prerušené   zo   zákona, nemôže dochádzať k prieťahom v konaní... Okrem toho považujeme za potrebné zdôrazniť, že   vo   veci   4   Cb   18231/92   neexistuje   pre   sťažovateľa   stav   právnej   neistoty,   pretože v konkurznom   konaní   správca   konkurznej   podstaty   na   prieskumnom   pojednávaní   dňa 27. 11. 1998 uznal prihlásenú pohľadávku žalobcu 500 000,00 Sk v celom rozsahu, čo do výšky, právneho dôvodu a poradia, pohľadávka je nesporná, pretože ju nepoprel ani žiadny z veriteľov úpadcu. Môže byť preto uspokojená v konkurznom konaní tak, ako keby bolo o nej právoplatne rozhodnuté v konaní 4 Cb 18231/92 a v prípade potreby, na základe zoznamu prihlášok bude možné po právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu viesť pre zistenú pohľadávku exekúciu na majetok úpadcu.

Vzhľadom na uvedené navrhujeme odmietnuť sťažnosť aj vo veci 4Cb 18231/92 ako zjavne neopodstatnenú.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 147/04).

1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 18231/92

Zo sťažnosti a z vyjadrenia krajského súdu sp. zn. 1 SprV/170/09 zo 4. marca 2009 a k nemu pripojených opatrení, ako aj z prehľadu neukončených sporov ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 23. novembra 1992 žalobný návrh proti V.... K. na zastavenie výroby a predaj výrobkov s označením „R....“ a na zaplatenie sumy 500 000 Kčs, ktorý krajský súd zaevidoval pod sp. zn. 4 Cb 18231/92.

Listom   z   26.   februára   1993   sťažovateľ   požiadal   krajský   súd   o oslobodenie   od platenia súdnych poplatkov.

Listom   z   22.   septembra   1993   sťažovateľ   upozornil   krajský   súd,   že   mu   nebolo doručené vyjadrenie žalovaného a nebol nariadený termín súdneho pojednávania.

Krajský   súd   vo   veci   vykonal   28.   januára   1997   súdne   pojednávanie,   ktorého   sa nezúčastnil sťažovateľ a jeho právna zástupkyňa (predvolanie doručené 17. januára 1997). Právna zástupkyňa sa telefonicky ospravedlnila z neúčasti na pojednávaní.

Následne uznesením krajského súdu č. k. 1 K 235/96-17 z 12. júna 1997 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a ex lege bolo konanie prerušené podľa § 14 ods. 1 písm.   d)   zákona   č.   328/1991   Zb.   o konkurze   a vyrovnaní   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „ZKV“).

Podľa ustanovenia § 111 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   konštantne   vychádza   z   názoru, že účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (m. m. II. ÚS 26/95). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie všeobecného súdu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa jeho rozhodnutia (m. m. III. ÚS 62/01, II. ÚS 20/02).

V dôsledku   skutočnosti,   že   konanie   v právnej   veci   sťažovateľa   nemôže   už od vyhlásenia konkurzu na majetok odporcu, t. j. od 12. júna 1997 pokračovať, neprebieha už   od   uvedeného   dátumu   také   konanie,   ktorého   výsledkom   môže   byť   rozhodnutie všeobecného súdu o uplatnenom nároku sťažovateľa, a preto nie je možné uvažovať o tom, že by v predmetnom konaní mohlo ešte dôjsť k naplneniu účelu jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ktorým   je   odstránenie   stavu   jeho   právnej neistoty.

Z toho dôvodu nie je možné namietať v napadnutom konaní porušenie základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy,   pretože   ďalší   postup   súdu   vo   veci   samej   v tomto   konaní   ex   lege   súvisí s prebiehajúcim konkurzom.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   namietajúcu   porušenie označených   práv   v   konaní   pred   krajským   súdom   vedenom   pod   sp. zn. 4 Cb 18231/92 po 12. júni 1997, keď bol vyhlásený konkurz na majetok účastníka (v napadnutom konaní odporcu), odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

V   prípade   námietok   porušenia   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy týkajúcich sa prieťahov v čase pred uvedeným prerušením konania (v dôsledku vyhláseného konkurzu) ústavný súd konštatuje, že ich na základe predloženej sťažnosti preskúmavať nemohol, pretože sťažovateľ svoju sťažnosť nepodal v lehote dvoch mesiacov ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 235/96

Z predloženého   spisu,   zo   sťažnosti   a z vyjadrenia   krajského   súdu   sp. zn. 1 SprV/170/09   zo   4.   marca   2009   a   k   nemu   pripojených   opatrení,   ako   aj   z   prehľadu neukončených sporov ústavný súd zistil, že K. B. podala 16. júla 1996 proti V. a. s., K., návrh na vyhlásenie konkurzu a návrh na začatie dohodovacieho konania, ktoré krajský súd zaregistroval pod sp. zn. K 235/96.

Následne   krajským   súdom   a správcom   konkurznej   podstaty   boli   vykonané   tieto najzávažnejšie úkony:

Dňa   21.   februára   1997   uznesením   č.   k.   K   235/96-12   rozhodol   o   ukončení dohodovacieho konania. Dňa 12. júna 1997 uznesením č. k. K 235/96-17, ktoré sa stalo právoplatným 8. júla 1997, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, za správcu konkurznej podstaty   ustanovil   JUDr.   L.   T.   a   veriteľom   uložil   povinnosť,   aby   v   lehote   30   dní   od vyhlásenia konkurzu prihlásili všetky svoje nároky.

Dňa 30. júla 1997 správca konkurznej   podstaty   predložil krajskému súdu   „Súpis konkurznej podstaty“.

Dňa 10. augusta 1998 správca konkurznej podstaty predložil krajskému súdu „Súpis konkurznej podstaty“.

Dňa 27. novembra 1998 sa uskutočnila schôdza konkurzných veriteľov a prieskumné pojednávanie.

Krajský súd 8. januára 1999 uznesením č. k. K 235/96-75 udelil súhlas s predajom nehnuteľných vecí - bytov patriacich do konkurznej podstaty.

Dňa 14. júla 1999 krajský súd uznesením č. k. K 235/96-78 udelil súhlas s predajom nehnuteľných vecí patriacich do konkurznej podstaty úpadcu za stanovených podmienok. Dňa 3. septembra 1999 bola krajskému súdu doručená správcom JUDr. T. žiadosť o udelenie súhlasu na odpredaj bytov úpadcu mimo dražby.

Dňa   6.   septembra   1999   krajský   súd   uskutočnil   otváranie   obálok   za   prítomnosti správcu konkurznej podstaty s ponukou jedného záujemcu o kúpu majetku úpadcu a uložil správcovi konkurznej podstaty, aby zopakoval ponuku na predaj uvedených nehnuteľností.Dňa 13. septembra 1999 krajský súd uznesením   č.   k. K 235/96-82 udelil   súhlas s predajom nehnuteľných vecí - bytov patriacich do konkurznej podstaty na základe žiadosti správcu z 3. septembra 1999.

Dňa 22.   októbra   1999   krajský   súd uskutočnil   za prítomnosti   správcu   konkurznej podstaty otváranie obálok s ponukou záujemcu o kúpu majetku úpadcu.

Dňa 22. októbra 1999 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/ 96-85 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu a súčasne určil podmienky predaja majetku,

Dňa 31. decembra 1999 krajský súd rozhodol uznesením o poskytnutí zálohy na odmenu a náhradu hotových výdavkov správcovi konkurznej podstaty.

Dňa 5. mája 2000 krajský súd uskutočnil otváranie obálok za prítomnosti správcu konkurznej   podstaty   s   ponukami   dvoch   záujemcov   o   kúpu   majetku   úpadcu   a   uložil správcovi konkurznej podstaty uzatvoriť kúpnu zmluvu so záujemcom č. l – E., spol. s. r. o, S.Dňa 1. júna 2000 krajský súd uskutočnil otváranie obálok za prítomnosti správcu konkurznej   podstaty,   pričom   nebola   doručená   žiadna   ponuka   na   kúpu   majetku   úpadcu, a správcovi bolo uložené zopakovať ponuku predaja majetku úpadcu.

Dňa 9. júna 2000 krajský súd opatrením č. k. 1 K 235/96-92 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre E., spol. s. r. o, S.

Dňa 26. júna 2000 krajský súd uskutočnil otváranie obálok za prítomnosti správcu konkurznej   podstaty,   pričom   nebola   doručená   žiadna   ponuka   na   kúpu   majetku   úpadcu, a správcovi bolo uložené zopakovať ponuku predaja majetku úpadcu.

Dňa 11. septembra 2000 krajský súd uskutočnil za prítomnosti správcu konkurznej podstaty otváranie obálok s ponukami troch záujemcov o kúpu majetku úpadcu.

Dňa 11. septembra 2000 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-98 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu dvom záujemcom P. N., Č., a A. M., H.

Dňa   22.   novembra   2000   krajský   súd   uskutočnil   otváranie   obálok   za   prítomnosti správcu konkurznej podstaty s ponukami dvoch záujemcov o kúpu majetku úpadcu.Dňa 29. novembra 2000 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-105 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu záujemcom JUDr. B. a V., a. s., K.

Dňa   21.   decembra   2000   krajský   súd   na   základe   žiadosti   rozhodol   uznesením o poskytnutí   zálohy   na   odmenu   a   náhradu   hotových   výdavkov   správcovi   konkurznej podstaty.

Dňa 6. marca 2001 krajský súd uskutočnil otváranie obálok za prítomnosti správcu konkurznej   podstaty,   pričom   nebola   doručená   žiadna   ponuka   na   kúpu   majetku   úpadcu, a správcovi bolo uložené zopakovať ponuku predaja majetku úpadcu.

Dňa 19. apríla 2001 krajský súd uskutočnil otváranie obálok za prítomnosti správcu konkurznej   podstaty,   pričom   nebola   doručená   žiadna   ponuka   na   kúpu   majetku   úpadcu, a správcovi bolo uložené zopakovať ponuku predaja majetku úpadcu.

Dňa 28. mája 2001 krajský súd uskutočnil otváranie obálok za prítomnosti správcu konkurznej   podstaty   s   ponukou   jedného   záujemcu   o   kúpu   majetku   úpadcu   a   správcovi konkurznej podstaty uložil uzavrieť kúpnu zmluvu so záujemcom.

Dňa 31. mája 2001 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-122 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre záujemcu V., a. s., K.

Dňa 12. júna 2001 krajský súd uskutočnil otváranie obálok za prítomnosti správcu konkurznej   podstaty   s   ponukou   troch   záujemcov   o   kúpu   majetku   úpadcu   a   správcovi konkurznej podstaty uložil uzavrieť kúpnu zmluvu so záujemcom č. 3 C., s. r. o., K.Dňa 31. októbra 2001 krajský súd uskutočnil otváranie obálok za prítomnosti správcu konkurznej podstaty s ponukou jedného záujemcu o kúpu majetku úpadcu.

Dňa 31. októbra 2001 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-138 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre záujemcov C., s. r. o., K., a H., s. r. o., K.

Dňa 21. decembra 2001 krajský súd na žiadosť uznesením rozhodol o poskytnutí zálohy na odmenu a náhradu hotových výdavkov pre správcu konkurznej podstaty. Dňa 11. marca 2002 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-147 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre záujemcu Z. K., a. s.

Dňa 24. apríla 2002 krajský súd uskutočnil otváranie obálok za prítomnosti správcu konkurznej podstaty s ponukou štyroch záujemcov o kúpu majetku úpadcu.

Dňa 29. apríla 2002 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-167 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre všetkých štyroch záujemcov.

Dňa 25. októbra 2002 bola doručená správa správcu konkurznej podstaty o speňažení majetku konkurznej podstaty a žiadosť JUDr. T. o poskytnutie zálohy na odmenu.Dňa   11.   novembra   2002   krajský   súd   uznesením   rozhodol   o   poskytnutí   zálohy na odmenu a náhradu hotových výdavkov pre správcu JUDr. T.

Dňa 2. decembra 2002 krajský súd opatrením uložil správcovi konkurznej podstaty, aby predložil písomnú správu o svojej činnosti.

Dňa   23.   decembra   2002   bola   doručená   správa   o   doterajšej   činnosti   správcu konkurznej podstaty.

Dňa   19.   februára   2003   sa   uskutočnilo   otváranie   obálok   za   prítomnosti   správcu konkurznej   podstaty,   pričom   nebola   doručená   žiadna   ponuka   na   kúpu   majetku   úpadcu, a správcovi bolo uložené zopakovať ponuku predaja majetku úpadcu.

Dňa 16. apríla 2003 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-189 udelil súhlas na predaj akcií úpadcu patriacich do konkurznej podstaty mimo dražby.

Dňa 17. júla 2003 sa na krajskom súde uskutočnilo otváranie obálok za prítomnosti správcu konkurznej podstaty s ponukou jedného záujemcu o kúpu majetku úpadcu. Dňa 17. júla 2003 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-196 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu.

Dňa   30.   januára   2004   sa   uskutočnilo   otváranie   obálok   za   prítomnosti   správcu konkurznej podstaty s ponukou jedného záujemcu o kúpu majetku úpadcu.

Dňa 30. januára 2004 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-208 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre záujemcu N., s. r. o., K.

Dňa   24.   februára   2004   krajský   súd   rozhodol   o   poskytnutí   zálohy   na   odmenu a náhradu hotových výdavkov pre správcu JUDr. T.

Dňa   15.   marca   2004   sa   uskutočnilo   otváranie   obálok   za   prítomnosti   správcu konkurznej podstaty s ponukou jedného záujemcu o kúpu majetku úpadcu.

Dňa 15. marca 2004 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-225 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre záujemcu R. S., K.

Dňa 24. júna 2004 sa uskutočnila schôdza konkurzných veriteľov, ktorá ustanovila do funkcie nového správcu konkurznej podstaty Mgr. I. Š.

Dňa 13. októbra 2004 bola krajskému súdu   doručená správa JUDr. T.   o činnosti správcu ku dňu ukončenia činnosti.

Dňa   12.   januára   2005   sa   uskutočnilo   otváranie   obálok   za   prítomnosti   správcu konkurznej podstaty s ponukou troch záujemcov o kúpu majetku úpadcu.

Dňa 14. februára 2005 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-300 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre záujemcu R. L., T.

Dňa 14. februára 2005 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-302 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre záujemcu M., a. s., K.

Dňa 14. februára 2005 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-304 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre záujemcu N., s. r. o., K.

Dňa   16.   februára   2005   sa   uskutočnilo   otváranie   obálok   za   prítomnosti   správcu konkurznej podstaty s ponukou dvoch záujemcov o kúpu majetku úpadcu.

Dňa 21. apríla 2005 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-320 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre záujemcu R. L., T.

Dňa   20.   mája   2005   sa   uskutočnilo   otváranie   obálok   za   prítomnosti   správcu konkurznej podstaty s ponukou dvoch záujemcov o kúpu majetku úpadcu.

Dňa 20. mája 2005 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-326 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre záujemcu N. s. r. o, K.

Dňa 20. mája 2005 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-328 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre záujemcu G. N., Š.

Dňa   3.   novembra   2005   sa   uskutočnilo   otváranie   obálok   za   prítomnosti   správcu konkurznej podstaty s ponukou jedného záujemcu o kúpu majetku úpadcu.

Dňa 9. februára 2006 bola doručená žiadosť Mgr. I. Š., správcu konkurznej podstaty, o súhlas na predaj pozemkov.

Dňa   9.   februára   2006   sa   uskutočnilo   otváranie   obálok   za   prítomnosti   správcu konkurznej podstaty s ponukou dvoch záujemcov o kúpu majetku úpadcu.

Dňa 16. mája 2006 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-384 udelil súhlas na predaj majetku úpadcu pre záujemcu M., s. r. o., V.

Dňa 11. septembra 2006 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-404 udelil súhlas na predaj nehnuteľného majetku úpadcu vedeného na LV č. 8355 pre záujemcu Ing. K. H., K.Dňa 11. septembra 2006 krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-406 udelil súhlas na predaj nehnuteľného majetku úpadcu pre záujemcu Ing. Ľ. H., K.

Dňa 25.   septembra   2006   sa   uskutočnilo   otváranie obálok za   prítomnosti   správcu konkurznej podstaty s ponukou dvoch záujemcov o kúpu majetku úpadcu.

Dňa 27. septembra 2006 krajský súd opatrením č. k. 1 K 235/96-414 udelil súhlas na predaj nehnuteľného majetku úpadcu mimo dražby pre záujemcu M. L., K.

Dňa 17. októbra 2006 krajský súd opatrením č. k. 1 K 235/96-415 udelil súhlas na vydanie zálohy z výťažku oddelenému veriteľovi T., C.

Dňa 28. júna 2007 krajský súd opatrením č. k. 1 K 235/96-447 uložil správcovi konkurznej podstaty, aby sa vyjadril k žiadosti o vydanie výťažku pre oddeleného veriteľa A., a. s., K.

Dňa   27.   novembra   2007   bola   doručená   žiadosť   konkurzného   veriteľa   T.,   C., o vydanie výťažku zo speňaženia založenej veci.

Dňa 4. decembra 2007 krajský súd zaslal správcovi konkurznej podstaty výzvu, aby sa vyjadril k žiadosti konkurzného veriteľa.

Dňa 17. decembra 2007 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie správcu k žiadosti konkurzného veriteľa o vydanie výťažku zo speňaženia založenej veci.

Dňa   14.   januára   2008   bola   krajskému   súdu   doručená   opakovaná   žiadosť konkurzného veriteľa T., C.

Dňa 27. marca 2008 krajský súd opatrením č. k. 1 K 235/96-480 udelil súhlas na vydanie zálohy z výťažku oddelenému veriteľovi T., C.

Dňa 12. mája 2008 bola doručená žiadosť správcu konkurznej podstaty o vydanie nového opatrenia.

Dňa 21. mája 2008 krajský súd uskutočnil osobitné prieskumné pojednávanie.Listom z 24. februára 2009 vyzval samosudca advokáta I. Š., správcu konkurznej podstaty, aby obratom predložil podrobnú správu o svojej činnosti a oznámil dôvody, ktoré bránia ukončeniu konkurzného konania, resp. podaniu konečnej správy.

Krajský súd okrem uvedených úkonov vykonával priebežne ďalšie úkony, ktoré však nie sú takého charakteru, aby bolo potrebné sa o nich osobitne zmieňovať.

Podľa § 1 ods. 1 ZKV je účelom tohto zákona usporiadanie majetkových pomerov dlžníka (úpadcu), ktorý má viac veriteľov, voči ktorým nie je schopný plniť svoje záväzky po lehote splatnosti v dôsledku insolventnosti, alebo sa nachádza v predĺžení. Stanovením pravidiel   usporiadania   majetkových   pomerov   úpadcu   vrátane   speňaženia   jeho   majetku (konkurznej podstaty) a rozdelenia výťažku tohto speňaženia medzi konkurzných veriteľov, o ktorom rozhoduje v konečnom dôsledku súd, sa v konkurznom konaní poskytuje súdna ochrana   majetkovým   právam   veriteľov   úpadcu,   ktorí   ich   kvalifikovaným   spôsobom uplatnili.

Podľa § 2 ods. 2 ZKV cieľom   konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

Ústavný   súd   posudzoval   danú   vec   aj   so   zreteľom   na   účel,   podstatu   a zmysel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu   právnej   neistoty,   v ktorom   sa   nachádza   osoba   domáhajúca sa   rozhodnutia   orgánu verejnej   moci.   Kľúčovým   pojmom   a atribútom   tohto   základného   práva   je   to,   že   jeho ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka konania, t. j. v „jeho veci“.

Základným   cieľom   a účelom   konkurzu   (konkurzného   konania)   nie   je   dosiahnutie uspokojenia iba nároku jedného z veriteľov, ale pomerné uspokojenie všetkých veriteľov. Na túto skutočnosť musí prihliadať ústavný súd vtedy, ak rozhoduje o sťažnosti jedného z veriteľov, ktorý namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aj keď   je   nepochybné,   že   ústava   priznáva   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote každému z veriteľov aj   v konkurznom   konaní,   a to   od   okamihu,   keď   sa   prihlásením   svojej   pohľadávky   stal účastníkom   tohto   konania.   Vzhľadom   na   uvedené   ale   podľa   názoru   ústavného   súdu nemožno   postup   konkurzného   súdu,   resp.   správcu   konkurznej   podstaty   v konkurznom konaní posudzovať rovnako rigorózne, ako je to v prípade, keď sa ochrana podľa čl. 48 ods. 2 ústavy uplatňuje výlučne vo veci účastníka konania, t. j. len v „jeho veci, resp. jeho záležitosti“ (IV. ÚS 175/07).

Podľa   § 23   ods. 2   ZKV   sa   konkurzní   veritelia   pohľadávok,   ktoré   zostali   sporné v pravosti, vo výške alebo v poradí, môžu domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom.

Správca konkurznej podstaty je subjektom konkurzného konania, ktorý je pri výkone svojej   funkcie   povinný   postupovať   s odbornou   starostlivosťou   a zodpovedá   za   škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd (§ 8 ods. 2 ZKV).

Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup správcu konkurznej   podstaty   v konkurznom   konaní je   daná   rozsahom   jeho   oprávnení,   ktoré   mu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 12 a § 8 ods. 4 a 5 ZKV).

S ohľadom   na   uvedené   možno   v súlade   s ustálenou   judikatúrou   ústavného   súdu hovoriť   o prieťahoch   v konkurznom   konaní   vtedy,   ak   súd   vôbec   nevyužije   vo   vzťahu k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený (mutatis mutandis I. ÚS 57/97).

Krajský súd využil vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty prostriedky, účelom ktorých bolo zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania.

Správca   konkurznej   podstaty   okrem   operatívnej   správy   konkurznej   podstaty vykonával aj iné úlohy spojené so   speňažovaním majetku   úpadcu   najmä tento   majetok spísal,   zaevidoval,   nechal   vypracovať   znalecké   posudky   na   ocenenie   majetku a prostredníctvom   verejnej   súťaže   ponúkal   na   odpredaj   záujemcom.   So   súhlasom   súdu uzatváral kúpne zmluvy na odpredaj majetku úpadcu a uspokojoval oddelených veriteľov. Krajský súd 2. decembra 2002 opatrením č. k. K 235/96-178 uložil správcovi konkurznej podstaty,   aby   predložil   písomnú   správu   o   svojej   činnosti.   Podaním   krajskému   súdu 23. decembra 2002 správca konkurznej podstaty predložil správu o svojej činnosti, v ktorej okrem iného uviedol, že speňažený majetok úpadcu tvorí 70 % podiel z majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu.

Správca   konkurznej   podstaty   predložil   krajskému   súdu   správu   o svojej   činnosti 13. októbra 2004, ktorá je evidovaná na č. l. 281.

Na základe uznesenia schôdze konkurzných veriteľov z 24. júna 2004 bol zvolený nový správca konkurznej podstaty. Následne krajský súd uznesením č. k. 1 K 235/96-271 odvolal doterajšieho správcu konkurznej podstaty a vymenoval do funkcie nového správcu konkurznej podstaty. Zmena vo funkcii správcu konkurznej podstaty nemá zásadný vplyv na prieťahy v konaní.

Podľa názoru ústavného súdu predloženiu konečnej správy o priebehu konkurzného konania   správcom   konkurznej   podstaty   v minulosti   aj   v súčasnosti   bráni   súvisiaci incidenčný spor navrhovateľa Š. A. proti správcovi konkurznej podstaty o zaplatenie sumy 110 372 Sk vedený krajským súdom pod sp. zn. 6 Cb/1139/1998, v ktorom nebolo doteraz rozhodnuté vo veci samej. Ďalej bránia ukončeniu konkurzného konania aj ostatné spory začaté už po vyhlásení konkurzu proti majetkovej podstate úpadcu, ktoré podal navrhovateľ S., s. r. o., K., proti správcovi konkurznej podstaty vedené pod sp. zn. 6 Cbi/165/2005 o sumu 19 433,70 Sk s prísl., sp. zn. 11 Cbi/10/2006 o sumu 41 047 Sk s prísl., sp. zn. 14 Cbi/27/2006 o sumu 25 212 Sk s prísl., sp. zn. 10 Cbi/18/2003 o sumu 2 923 602 Sk s prísl., sp. zn. 13 Cbi/8/2006 o sumu 38 708 Sk s prísl., sp. zn. 14 Cbi/9/2006 o sumu 36 246 Sk s prísl., sp. zn. 7 Cbi/10/2006 o sumu 42 373 Sk s prísl., sp. zn. 7 Cbi/1/2006 o sumu 45 253 Sk s prísl.. Podľa zistenia ústavného súdu konanie v týchto veciach nie je doteraz právoplatne skončené.

Ústavný súd nemôže stanovovať namiesto krajského súdu optimálny postup v danej veci,   ale posúdiť,   či   ním   prijaté   opatrenia   a zvolený   postup   sú   vzhľadom   na   okolnosti daného   prípadu   akceptovateľné   z pohľadu   ústavou   garantovaného   práva   sťažovateľa   na konanie bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol v tomto smere zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02). Ústavný súd konštatuje, že   iba   samotná   dĺžka   doterajšieho   priebehu   konkurzného   konania,   na   ktorú   sťažovateľ v sťažnosti poukazuje, nie je dostatočným dôvodom na vyslovenie existencie zbytočných prieťahov v konkurznom konaní.

Z doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   konanie   bez   zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť (II. ÚS 26/95) a že nie každý zistený prieťah v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že v priebehu konkurzného konania síce doterajšia dĺžka konania je takmer 12 rokov, no táto sama osebe nemá takú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať túto lehotu ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského súdu v konkurznom konaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Okrem uvedeného ústavný súd   poukazuje   na   skutočnosť,   že   skončeniu   konkurzného   konania   bráni   aj   v súčasnosti právoplatne nerozhodnutý incidenčný spor a ďalšie spory proti majetkovej podstate vedené krajským súdom v iných konania, pretože od ich výsledku závisí pomer, v akom sa medzi konkurzných veriteľov bude v rámci rozvrhového konania rozdeľovať výťažok z predaja konkurznej podstaty.

Z uvedeného   vyplýva,   že   správca   konkurznej   podstaty   nemohol   vyplatiť sťažovateľovi uplatnenú pohľadávku, lebo doteraz neboli splnené podmienky, ktoré ZKV predpisuje.

Na   základe   uvedeného   ústavný súd   uzavrel,   že   v   priebehu   konkurzného   konania vedeného pod sp. zn. 1 K 235/96 nedošlo k takému konaniu, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto sťažnosť smerujúcu proti postupu krajského súdu v namietanom konkurznom konaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

3. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v sťažnosti uplatňovanými nárokmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2009