znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 92/07-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa   Mészárosa v konaní o návrhu Ing. P. K., T., zastúpeného advokátom JUDr. P. H., B., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/91/06-K   z 29. januára   2007,   za účasti   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/91/06-K z 29. januára 2007   z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 30. apríla 2007 doručený návrh Ing. P. K. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/91/06-K z 29. januára 2007 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“). Navrhovateľ doplnil svoj návrh podaním z 11. mája 2007 doručeným ústavnému súdu 15. mája 2007 označeným ako „Oprava nesprávností v Návrhu na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií“, v ktorom zároveň požiadal, aby predmetné podanie bolo poňaté ako doplnenie jeho pôvodného návrhu.

Z návrhu a predloženej dokumentácie vyplýva, že v napadnutom rozhodnutí výboru sa   konštatuje,   že   navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   -   člen   výkonného   výboru   Fondu národného   majetku   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „výkonný   výbor   fondu“) - nepodal oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov (ďalej   aj   „oznámenie“)   v zákonom   ustanovenej   lehote,   čím   porušil   povinnosť   podľa čl. 7 ods. 1   ústavného   zákona   č. 357/2004   Z. z.   o ochrane verejného   záujmu   pri   výkone funkcií   verejných   funkcionárov   v znení   ústavného   zákona   č. 545/2005   Z. z.   (ďalej   len „ústavný   zákon   o ochrane   verejného   záujmu“   alebo   „ústavný   zákon“),   za   čo   mu   bola uložená pokuta v sume 52 500 Sk zodpovedajúca mesačnému platu verejného funkcionára.

Navrhovateľ   sa   svojím   návrhom   domáha   preskúmania   napadnutého   rozhodnutia výboru, pričom svoj návrh opiera o tieto argumenty:

1. O svojom vymenovaní do funkcie člena výkonného výboru fondu sa dozvedel 21. augusta 2006, keď prevzal menovací list Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „prezídium fondu“), čím mal vyjadriť súhlas so svojím menovaním, pričom   oznámenie   adresované   výboru   podal   na   poštovú   prepravu   18. septembra   2006, t. j. v zákonom ustanovenej lehote 30 dní od ujatia sa výkonu verejnej funkcie (čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu).

2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (60 dní od začatia   konania   podľa   čl. 9   ods. 5   prvej   vety   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu),   keďže   bolo   začaté   uznesením   zo   16.   októbra   2006   a rozhodnutie   bolo   prijaté až 29. januára   2007,   a preto   výbor „mal   povinnosť   po   dni   15. 12. 2006   konštatovať,   že nedodržal ústavnú lehotu pre svoje rozhodnutie vo veci samej (...) a mal konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty pre rozhodovanie vo veci“.

V súvislosti   s tvrdením,   že   funkcie   člena   výkonného   výboru   fondu   sa   právne relevantným   spôsobom   ujal   najskôr   21.   augusta   2006,   navrhovateľ   nespochybňuje,   že do tejto   funkcie   bol   vymenovaný   rozhodnutím   prezídia   fondu   18.   augusta   2006, ale zdôrazňuje, že menovací list si prevzal spolu s ďalšími nominantmi 21. augusta 2006 na pracovnom stretnutí zvolanom viceprezidentom prezídia fondu a predsedom výkonného výboru fondu, ktorý následne konštatoval, že tým nominanti „vyjadrili súhlas so svojím menovaním   a Výkonný   výbor   sa   týmto   konštituoval   a   stal   uznášaniaschopným“, pričom následne počas rokovania výkonného výboru fondu sa v bode rôzne „neformálne dohodlo, že deň nástupu do práce so vznikom pracovného pomeru a uzavretím príslušnej pracovnej zmluvy   s Fondom   národného   majetku   SR,   ktorý   mal   byť   aj dňom   riadneho   ujatia   sa menovanej funkcie bol dohodnutý na neskorší termín, a to na deň 01. 09. 2006“.

Navrhovateľ   ďalej   argumentuje,   že   podľa   štatútu   Fondu   národného   majetku Slovenskej republiky musia byť všetci členovia výkonného výboru zamestnancami Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „fond“), pričom pracovná zmluva medzi ním a fondom „bola podpísaná dňa 11. 09. 2006, pričom vznik pracovného pomeru bol v zmluve dohodnutý a určený v jej čl. I., na deň 01. septembra 2006“. Podľa navrhovateľa „člen   Výkonného   výboru   FNM   SR   musí   byť   najprv   menovaný   Prezídiom   FNM   SR do uvedenej   funkcie   a zároveň   (t. j.   následne)   sa   musí   stať   zamestnancom   fondu,   čiže uzavrieť   s fondom   pracovnú   zmluvu“. Inak   povedané,   navrhovateľ   tvrdí,   že   existujú aj argumenty na to, aby sa za deň právne relevantného ujatia sa verejnej funkcie u neho považoval až 1. september 2006, keďže týmto dňom bola dohodnutá účinnosť pracovnej zmluvy uzatvorenej s ním 6. septembra 2006.

Navrhovateľ   vyhlásil: „osobne   som   prvý   akt   konania   v zmysle   oprávnení vymenovania do funkcie člena Výkonného výboru FNM SR vykonal až dňa 21. 08. 2006, kedy som s ostatnými kolegami zasadol a rokoval na 39. riadnom zasadnutí Výkonného výboru FNM SR.“

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sa   navrhovateľ   domáha,   aby   ústavný   súd preskúmal a zrušil napadnuté rozhodnutie výboru.

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním návrhu navrhovateľa vyžiadal vyjadrenie predsedu výboru, ktorý na základe výzvy predložil ústavnému súdu vyjadrenie č. VP/91/06-K zo 6. mája 2008.

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č. k. I. ÚS 92/07-14 z 30. mája 2007 ho podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   zaslal   uznesenie   o prijatí   č. k.   I. ÚS 92/07-14   z   30.   mája   2007 predsedovi výboru s tým, aby sa k veci vyjadril.

Označené uznesenie zaslal ústavný súd predsedovi výboru na vedomie a vyzval ho na prípadné   doplnenie   už   predloženého   vyjadrenia   č. VP/95/06/-K   z 23. mája 2007 a na predloženie spisu sp. zn. VP/95/06-K. Predseda výboru ústavnému súdu oznámil, že výbor zotrváva na svojom vyjadrení z 23. mája 2007.

Vo vyjadrení výboru sa okrem iného uvádza:«Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne a to z týchto dôvodov:

1. Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   si v predmetnej   veci   vyžiadal   nielen   stanovisko   verejného   funkcionára   podľa   čl. 9   ods. 4 ústavného   zákona,   ale   i vyjadrenie   a podklady   od   predsedu   Prezídia   Fondu   národného majetku   Slovenskej   republiky   P.   Š.   Súčasťou   vyjadrenia   menovaného   z 19. 12. 2006   je i menovací dekrét z 18. 8. 2006,   z ktorého je zrejmé,   že Ing.   P.   K. bol do funkcie člena Výkonného výboru FNM SR vymenovaný 18. 8. 2006.

V tomto   rozhodnutí   je   explicitne   uvedené,   že   „začiatok   výkonu   funkcie   je   dňom 18. augusta 2006“.   Sme   toho   názoru,   že   uvedený   dokument   je   jediným   relevantným dôkazom osvedčujúcim termín „ujatie sa funkcie“.

2. Pokiaľ verejný funkcionár namieta, že výbor nerozhodol v lehote 60 dní od začatia konania, je to výhrada skutkovo opodstatnená, ale právne nerelevantná, keďže ide o lehotu poriadkovú. Ústavný zákon s jej nesplnením nespája zánik zodpovednosti za sankciu, ani neplatnosť   následného   rozhodnutia   o uložení   sankcie.   Je   potrebné   uviesť,   že   konanie v takejto veci je časovo náročné s ohľadom na ustálenie skutkového stavu a preto nebolo možné túto lehotu dodržať.

V   tejto   súvislosti   si   dovoľujeme   poukázať   na   závery   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky v obdobnom konaní č. k. IV. ÚS 153/07-30, ktorom ústavný súd rozhodoval o návrhu ďalšieho verejného funkcionára JUDr. M. M. a v ktorom konajúci Ústavný súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií potvrdil. V predmetnom konaní bolo rozhodované za rovnakých skutkových námietok navrhovateľa ako v tomto konaní. Konajúci Ústavný súd Slovenskej republiky   v   cit.   náleze   IV.   ÚS   153/07-30   sa   s   predmetnými   námietkami   navrhovateľa vysporiadal nasledovne:

„(...) Vo vzťahu k druhému z tvrdení navrhovateľa ústavný súd po zistení, že lehota uvedená v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., v zmysle ktorej mal výbor rozhodnúť vo veci navrhovateľa v lehote 60 dní odo dňa začatia konania, v jeho prípade nebola dodržaná, v zhode so svojou doterajšou judikatúrou (napr. III. ÚS 23/07, III. ÚS 24/07, IV. ÚS 3/07) konštatoval, že v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje právna úprava následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája do žiadnymi právnymi   účinkami.   Na   základe   tohto   možno   dospieť   k   záveru,   že   výbor   môže   ústavne relevantným spôsobom rozhodnúť aj po uplynutí tejto lehoty, t. j. ide len o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie dotknutého rozhodnutia výboru.".   Vzhľadom   na   totožný   skutkový   stav   je   vhodné,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky   rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií   potvrdil   na   rovnakom   právnom   základe   a   s   totožnými   právnymi   závermi   a   to i v záujme zjednotenia rozhodovacej praxe súdu v tejto oblasti.»

Vzhľadom na uvedené výbor navrhol, aby ústavný súd jeho napadnuté rozhodnutie potvrdil.

II.

Skutkový stav

Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu predložených   listinných   dôkazov   obsiahnutých   v spise   týkajúcom   sa   konania   vedeného výborom   proti   navrhovateľovi   ústavný   súd   zistil   tento   skutkový   stav   relevantný na posúdenie veci.

1. Navrhovateľ   bol   do   funkcie   člena   výkonného   výboru   fondu   vymenovaný rozhodnutím   prezídia   fondu   18.   augusta   2006,   teda   týmto   dňom   bol   vymenovaný   do verejnej   funkcie,   do   verejnej   funkcie   podľa   čl. 2   ods. 1   písm. zj)   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu.

2. Navrhovateľ prevzal menovací dekrét, ktorým bol vymenovaný do funkcie člena výkonného   výboru   fondu,   21.   augusta   2006   na   pracovnom   stretnutí   zvolanom viceprezidentom prezídia fondu a predsedom výkonného výboru fondu.

3. Dňa   6.   septembra   2006   došlo   medzi   fondom   a navrhovateľom   k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, na základe ktorej bol navrhovateľ prijatý fondom do pracovného pomeru s účinnosťou od 1. septembra 2006.

4. Navrhovateľ   podal   písomné   oznámenie   podľa   čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu na poštovú prepravu 18. septembra 2006.

5. Výbor   na   svojej   4. schôdzi   uznesením   sp. zn.   VP/91/06-K zo   16. októbra 2006 začal   podľa   čl. 9   ods. 2   písm. a)   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov za   porušenie   povinnosti   podať   písomné   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností a majetkových pomerov v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu do 30 dní od ujatia sa verejnej funkcie.

6. Uvedenú   skutočnosť   oznámil   navrhovateľovi   predseda   výboru   listom   sp.   zn. VP/91/06-K   z 20.   októbra 2006   doručeným   navrhovateľovi   31.   októbra   2006,   v prílohe ktorého mu zaslal predmetné uznesenie a zároveň ho vyzval, aby sa k nemu vyjadril.

7. Navrhovateľ sa k výzve vyjadril listom z 2. novembra 2006, v ktorom okrem iného uviedol: „Lehotu   na   podanie   oznámenia   o funkcii,   zamestnaní,   činnosti   a majetkových pomeroch v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. (...) do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie som dodržal, nakoľko som túto zákonnú povinnosť oznámil NR SR - výboru pre nezlučiteľnosť funkcií dňa 18. septembra 2006 (podací lístok).“

8. Uznesením č. 214 sp. zn. VP/95/06-K z 29. januára 2007 prijatým na 7. schôdzi výboru výbor konštatoval, že navrhovateľ ako verejný funkcionár - člen výkonného výboru fondu, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu,   za   čo   mu   uložil   pokutu   vo   výške   zodpovedajúcej   mesačnému   platu   verejného funkcionára, a to v sume 52 500 Sk.

V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol:„Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že obrana verejného funkcionára nie   je   právne   relevantná,   keďže   ústavný   zákon   nepodmieňuje   výkon   funkcie   výkonom pracovného pomeru a nie je možné počítať začatie lehoty inak, ako je uvedené v ústavnom zákone. Z tohto dôvodu je výklad verejného funkcionára účelový a je nesporné, že uvedený verejný funkcionár porušil ústavný zákon a preto prijal uznesenie, ktorým sa menovanému (...) ukladá pokuta za porušenie povinnosti uloženej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona vo výške jednomesačného platu verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona.“

9. Rozhodnutie výboru sp. zn. VP/91/06-K z 29. januára 2007 bolo navrhovateľovi doručené 30. marca 2007.

III.

Relevantná právna úprava

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie ústavným zákonom stanovené údaje.

Podľa čl. 2 písm. zj) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným funkcionárom aj ten, kto vykonáva funkciu člena výkonného výboru fondu. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru.

Podľa   čl. 9   ods. 2   písm. a)   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Podľa druhej vety čl. 9 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa konanie začína z vlastnej iniciatívy orgánu príslušnému podľa odseku 1 (t. j. výboru, pozn.), konanie   je   začaté   dňom,   keď   orgán   podľa   odseku 1   urobil   prvý   úkon   voči   verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní   odo dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku 1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným   súdom   upravujú   ustanovenia   zákona.   Rozhodnutie   ústavného   súdu   je konečné   okrem   rozhodnutia   podľa   čl. 12   ods. 2   ústavného   zákona   o ochrane   verejného záujmu

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). Podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   podľa   odseku 1.   Podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné.

IV.

Východiská na rozhodnutie ústavného súdu

Navrhovateľ   sa   svojím   návrhom   domáha,   aby   ústavný   súd   preskúmal   a následne zrušil rozhodnutie výboru sp. zn. VP/91/06-K z 29. januára 2007. Svoj návrh opiera o tieto tvrdenia:

1. Funkcie člena výkonného výboru fondu sa právne relevantným spôsobom mohol ujať najskôr 21. augusta 2006, keď prevzal menovací dekrét za člena výkonného výboru fondu, a od tohto dňa ako jeho člen začal aj konať, z čoho vyplýva, že oznámenie podal v zákonom   ustanovenej   lehote   30   dní   od   ujatia   sa   výkonu   verejnej   funkcie, a to 18. septembra 2006 (čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu).

2. Napadnuté rozhodnutie výboru bolo prijaté po uplynutí zákonnej lehoty (60 dní od začatia konania podľa   čl. 9 ods. 5 prvej vety ústavného zákona o ochrane verejného záujmu),   keďže   bolo   začaté   uznesením   zo   16.   októbra   2006   a rozhodnutie   bolo   prijaté až 29. januára   2007,   a preto   výbor „mal   povinnosť   po   dni   15. 12. 2006   konštatovať,   že nedodržal ústavnú lehotu pre svoje rozhodnutie vo veci samej (...) a mal konanie skončiť pre zmeškanie zákonnej lehoty pre rozhodovanie vo veci“.

Vo vzťahu k prvému z uvedených tvrdení navrhovateľa ústavný súd po preskúmaní dotknutej   dokumentácie   konštatoval,   že   z menovacieho   dekrétu   predloženému   výboru predsedom prezídia fondu vyplýva, že navrhovateľ bol do funkcie člena výkonného výboru fondu   vymenovaný   18.   augusta   2006,   pričom   v tomto   dekréte   je   explicitne   uvedené: „Začiatok výkonu funkcie je dňom 18. augusta 2006.“ V zhode so stanoviskom výboru je ústavný   súd   toho   názoru,   že   obsah   tohto   menovacieho   dekrétu   ústavne   relevantným spôsobom určil termín, ktorým sa navrhovateľ ujal dotknutej verejnej funkcie a ktorý je podstatný a určujúci z hľadiska plynutia lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Na tom závere nemení nič ani skutočnosť, že pracovná zmluva medzi fondom a navrhovateľom bola uzatvorená až 6. septembra 2006 s účinnosťou od 1. septembra 2006.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   aktom   menovania   dochádza   k   jednostrannému konštitutívnemu   preneseniu   oprávnenia   na   menovaného.   Neskoršie   uzatvorená   pracovná zmluva plní v tomto prípade len technickú, podpornú funkciu.

Otázku interpretácie pojmu „ujatie sa výkonu verejnej funkcie“ teda už ústavný súd judikoval   a ďalej   zotrváva   na   svojom   stanovisku   (III. ÚS 24/07,   III. ÚS 165/07, IV. ÚS 177/07), v zmysle ktorého dňom ujatia sa výkonu verejnej funkcie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   treba   rozumieť   deň,   keď   sa   verejný funkcionár ujal svojej verejnej funkcie de iure, teda v deň, v ktorom v zmysle príslušných právnych predpisov verejný funkcionár nadobudol oprávnenia a povinnosti (právny status) spojené   s výkonom   verejnej   funkcie.   V zmysle   § 35   ods. 2   zákona   č. 92/1991   Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov bol právny status navrhovateľa konštituovaný vymenovaním prezídiom fondu.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky počítania lehoty na podanie oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, podľa názoru ústavného súdu treba prihliadať na povahu a účel uvedenej lehoty. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu totiž neobsahuje ustanovenie o počítaní času a plynutí ním stanovených lehôt. Generálnu normu tohto druhu, ktorá by bola subsidiárne aplikovateľná, neobsahuje ani samotná Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Zmyslom   a   účelom   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu   je zabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení   vzniku   rozporu   osobných   záujmov   verejných   funkcionárov   s   uvedeným verejným   záujmom   v   súvislosti   s   výkonom   svojej   funkcie   a   predchádzať   zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne postavenia s ňou spojeného, na osobný prospech.

V záujme tohto cieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, čl. 5, čl. 6 a v čl. 8) rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonu činností, funkcií a zamestnaní nezlučiteľných so zastávanou verejnou funkciou. Naopak, čl. 7 (ale napr. aj čl. 8 ods. 5 a 6 a čl. 9 až 11) ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu   konštituuje   mechanizmus kontroly   dodržiavania   uvedených povinností a obmedzení, v rámci ktorého je verejným funkcionárom okrem iného uložená povinnosť vykonať v stanovenej lehote určitý úkon (podať v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu   verejnej   funkcie   písomné oznámenie podľa   čl. 7 ods. 1).   S   uplynutím uvedenej lehoty nie je bezprostredne spojený vznik, zmena ani zánik právnych vzťahov priamo sa týkajúcich   vykonávanej   verejnej   funkcie,   resp.   činností,   funkcií   a   zamestnaní nezlučiteľných so zastávanou verejnou funkciou.

Z   hľadiska   účelu   a   charakteru   možno   preto   lehotu   ustanovenú   v čl. 7   ods. 1 ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   považovať   za   lehotu   procesnoprávnu. Zároveň je z textu príslušnej právnej normy nepochybné, že ide o lehotu určenú podľa dní.

Výklad   a   aplikácia   právnej   normy,   pokiaľ   jej   normatívny   text   nie   je   dostatočne zrejmý,   má   zodpovedať   požiadavke   právnej   istoty   (ako   imanentnej   súčasti   princípu právneho štátu - čl. 1 ods. 1 ústavy) a zároveň má byť primeraná obsahu a účelu právnych vzťahov, ktoré ňou majú byť regulované.

Aj   keď   normatívny   text   jednotlivých   ustanovení   ústavného   zákona   o ochrane verejného záujmu nedáva vzhľadom na chýbajúce pravidlá o počítaní času a plynutí lehôt výslovnú odpoveď na otázky relevantné na rozhodnutie v navrhovateľovej veci, právnou komparáciou   najdôležitejších   hmotnoprávnych   a procesnoprávnych   predpisov   v právnom poriadku   Slovenskej   republiky   možno   dospieť   k záveru,   že   do   plynutia   lehôt   určených podľa   dní   sa   nezapočítava   deň,   keď   došlo   k   skutočnosti   určujúcej   začiatok   lehoty [porovnaj § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej   aj „OSP“),   § 136   Trestného   zákona, § 63 ods. 3   Trestného poriadku,   § 27   ods. 2 Správneho poriadku, § 13 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov].

Pokiaľ ide o procesné lehoty, tieto sa považujú za zachované, ak bol v posledný deň lehoty vykonaný úkon príslušným orgánom, alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom   poštového   podniku   [porovnaj   § 57   ods. 3   OSP,   § 63   ods. 6   písm. a) Trestného   poriadku,   § 27   ods. 3   Správneho   poriadku,   § 13   ods. 5   zákona   Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov].

Zákonodarca sa od tohto v právnom poriadku Slovenskej republiky prevažujúceho a ustáleného počítania lehôt v normatívnom texte ústavného zákona o ochrane verejného záujmu expresis verbis neodchýlil. Vzhľadom na účel a povahu lehoty ustanovenej v čl. 7 ods. 1   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   ústavný   súd   nevidí   rozumný a dostatočný dôvod na odklon od uvedených pravidiel pri výklade a aplikácii zmieneného ustanovenia   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu.   Žiadny   relevantný   dôvod v tomto   smere   neuviedol   napokon   ani   výbor   v odôvodnení   navrhovateľom   napádaného rozhodnutia sp. zn. VP/91/06-K z 29. januára 2007. Naopak, ten sa vzhľadom na princíp právnej   istoty   mohol   dôvodne   domnievať,   že   orgán   štátnej   moci   bude   vykladať a interpretovať   právny   predpis,   ktorý   o   určitej   otázke   „mlčí“,   v   tejto   otázke   spôsobom „obvyklým“, teda súladným s prevažujúcou právnou úpravou.

Podľa ústavného súdu je teda ustanovenie čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného   záujmu   potrebné   interpretovať   tak,   že   do   lehoty   na   podanie   písomného oznámenia   podľa   uvedeného   ustanovenia   sa   nezapočítava   deň,   v ktorom   sa   verejný funkcionár ujal výkonu verejnej funkcie a v súvislosti s ktorou mu vznikla povinnosť podať oznámenie.   Táto   lehota   je   zachovaná,   ak   bolo   oznámenie   podané   v posledný   deň príslušnému orgánu, alebo ak bolo tomuto orgánu   adresované   a odovzdané   na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku.

Aplikujúc   uvedené   závery   na   zistený   skutkový   stav   ústavný   súd   konštatuje,   že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ sa výkonu verejnej funkcie ujal 18. augusta 2006, bol povinný podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v lehote 30 dní od svojho vymenovania, t. j. v lehote 30 dní od 18. augusta 2006. Navrhovateľovi začala plynúť 30-dňová lehota na splnenie povinnosti uloženej ústavným zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu   nasledujúci   deň   po ustanovení   do funkcie,   teda 19. augusta   2006.   Požadované   oznámenie   navrhovateľ   podal   na   poštovú   prepravu 18. septembra 2006. Posledný deň uvedenej lehoty pripadol na 17. september 2006, ktorý bol dňom pracovného pokoja (nedeľa). V zmysle už citovaných zásad počítania procesných lehôt sa stal posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 18. september 2006. Navrhovateľ podal oznámenie podľa   čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane   verejného   záujmu   adresované   výboru   na   poštovú   prepravu   v uvedený   deň, t. j. 18. septembra 2006 a teda zachoval zákonom určenú procesnú lehotu.

Ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ neporušil svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie o vykonávaných funkciách, zamestnaniach, činnostiach a o svojich majetkových pomeroch. V súlade s § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde preto rozhodnutie výboru sp. zn. VP/91/06-K z 29. januára 2007 týmto nálezom zrušil.

Vo vzťahu k druhému z tvrdení navrhovateľa ústavný súd potom, ako zistil, že lehota uvedená v čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, v zmysle ktorej mal výbor rozhodnúť vo veci navrhovateľa v lehote 60 dní odo dňa začatia konania, v jeho prípade nebola dodržaná, v zhode so svojou doterajšou judikatúrou (napr. III. ÚS 23/07, III. ÚS 24/07,   IV. ÚS 3/07)   konštatoval,   že   v právnom   poriadku   Slovenskej   republiky absentuje právna úprava následkov prekročenia tejto lehoty, t. j. jej uplynutie sa nespája so žiadnymi právnymi účinkami. Na základe toho možno dospieť k záveru, že výbor môže ústavne   relevantným   spôsobom   rozhodnúť   aj   po   uplynutí   tejto   lehoty,   t. j.   ide   len o poriadkovú lehotu, ktorej márne uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie dotknutého rozhodnutia výboru sp. zn. VP/95/06-K z 29. januára 2007.

Nad rámec uvedeného   však   ústavný   súd   považoval   za potrebné zdôrazniť,   že je v záujme dodržiavania princípov právneho štátu, najmä právnej istoty účastníkov konania, aby výbor vydával   rozhodnutia   v lehote ustanovenej   v čl. 9   ods. 5   prvej   vete ústavného zákona o ochrane verejného záujmu aj napriek tomu, že táto lehota je poriadková.

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby plne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   vedené   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

V danej   veci   úspešnému   navrhovateľovi   ústavný   súd   o   úhrade   trov   konania spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpenia rozhodovať nemohol, pretože si ju jeho právny zástupca neuplatnil ani nevyčíslil. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh (§ 151 ods. 1 OSP).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2008