znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 92/06-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť MUDr. J. L., P., zastúpeného advokátom JUDr. E. L., P., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 135/04 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 135/04   p o r u š i l základné   právo   MUDr.   J.   L., aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prerokovanie veci v primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   C   135/04 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. J. L. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MUDr. J. L.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 682 Sk (slovom   osemtisícšesťstoosemdesiatdva   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd Bratislava III   p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. E. L., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 15. marca 2006   č.   k. I.   ÚS 92/06-11 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. J. L., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   C   135/04   (ďalej   aj „napadnuté konanie“).

1. 1.   Zo sťažnosti   vyplynulo,   že   12.   júla   2004   si   sťažovateľ   ako   fyzická   osoba uplatnil na okresnom súde právo na ochranu osobnosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vo svojom žalobnom návrhu sťažovateľ poukázal na konanie protistrany M., spol. s r. o., so sídlom v B. (ďalej len „žalovaný“), ktorá 4. februára 2004 odvysielaním publicistickej relácie Paľba v príspevku P. F. s názvom „Komplot proti nemocnici“ podľa názoru sťažovateľa hrubým spôsobom zasiahla do jeho osobnostných práv.

V žalobnom návrhu žalobca označil dôkazy, ktoré na preukázanie svojich tvrdení navrhol   vykonať,   a pokiaľ   niektoré   z nich   mal   k dispozícii,   tak   ich   pripojil   v prílohe. Výzvou z 20. augusta 2004 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 51 000 Sk, ktorý bol zaplatený 6. septembra 2004. Dňa 29. októbra 2004 okresný súd   vyzval   žalovaného,   aby   sa   vyjadril   k žalobnému   návrhu,   označil   dôkazy   na   svoju obranu   a predložil   videonahrávku   uvedenej   relácie.   Dňa   29.   októbra   2004   okresný   súd vyzval   sťažovateľa   na   vyjadrenie,   či   súhlasí   s rozhodnutím   vo   veci   bez   nariadenia pojednávania,   len   na   základe   listinných   dôkazov.   Na   túto   výzvu   sťažovateľ   odpovedal podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené 11. novembra 2004. Podaním doručeným okresnému   súdu   6. decembra   2004   sa   žalovaný   vyjadril   k žalobnému   návrhu   a pripojil listinné   dôkazy   na   svoju   obranu   vrátane   videonahrávky   požadovanej   súdom.   Listom z 25. februára 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil okresnému súdu dátum narodenia a doplatil súdny poplatok v sume 1 000 Sk. Podaním doručeným súdu 10. marca 2005 sťažovateľ oznámil súdu vyžiadaný dátum narodenia, zároveň uhradil súdny poplatok a požiadal   okresný   súd   o nariadenie   termínu   pojednávania.   Okresný   súd   na   výzvu nereagoval a termín pojednávania nestanovil.

V septembri 2005 sťažovateľ telefonicky požiadal pracovníčku spisovej kancelárie o urýchlené nariadenie súdneho pojednávania a 8. februára 2006 osobne nazrel do spisu, z ktorého zistil, že od jeho listu z 25. apríla 2005 sa v spise nenachádza žiadny dokument, ktorý by preukazoval konanie súdu vo veci samej.

Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.   Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   v napadnutom   konaní   dochádza   k závažným nedostatkom spočívajúcim v nedostatočnej príprave na pojednávanie, nečinnosti zákonného sudcu, v nesprávnom výpočte súdneho poplatku, pričom doterajšie úkony súdu mali len formálny charakter. Zo súdneho spisu ďalej podľa sťažovateľa vyplýva, že súd nezaslal sťažovateľovi ani vyjadrenie žalovaného k žalobe, hoci to je súčasťou spisu viac ako rok. Sťažovateľ ďalej vyslovil názor, že v napadnutom konaní nejde o vec mimoriadne zložitú, pričom sťažovateľ riadne a včas reagoval na všetky výzvy a žiadosti zo strany súdu.Sťažovateľ následne vyslovil názor, že postup súdu vykazuje nečinnosť, resp. súd vykonáva úkony, ktoré sú len formálne.

Sťažovateľ   si   uplatňuje   aj   nárok   na   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia, ktorý odôvodňuje tým, že nečinnosť súdu a stav právnej neistoty negatívne vplývajú na jeho fyzický a duševný stav. Predmetom sporu je ochrana osobnosti. Prvoradou požiadavkou ochrany osobnosti je chrániť fyzickú osobu pred neoprávnenými zásahmi do jej   fyzickej   a morálnej   integrity.   K neoprávnenému   zásahu   do   osobnostných   práv sťažovateľa došlo hromadným informačným prostriedkom, pričom stále existuje možnosť túto reláciu rozširovať. Čím dlhšie trvá stav právnej neistoty v napadnutom konaní, tým závažnejšie   sú   následky   neoprávneného   zásahu   a aj   v prípade   úspechu   sťažovateľa v napadnutom konaní bude ich odstránenie ťažšie, čím žaloba postupne stráca svoju prvotnú podstatu a význam. Až do rozhodnutia vo veci samej bude sťažovateľ v očiach verejnosti hodnotený negatívne, čo má dopad na počet pacientov, čím sú nepriamo dotknuté aj príjmy z výkonu povolania.

1. 2. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález: „1. Základné právo MUDr. J. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 135/04 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   C   135/04 prikazuje vo veci konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. J. L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 250 000,- Sk (...), ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   III   povinný   mu   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť MUDr. J. L. trovy konania vo výške 5 788,- Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet advokáta JUDr. E. L.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. T. M., listom zo 17. mája 2006 sp. zn. Spr 3262/06 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 30. mája 2006.

2. 1. Predseda okresného súdu pripojil k svojmu vyjadreniu aj stanovisko zákonnej sudkyne k danej veci a uviedol, že:

„(...) súhlasím, aby ústavný súd konal bez nariadenia ústneho pojednávania. Skutkové tvrdenia uvádzané v sťažnosti nenamietam, poukazujem na to, že v danom prípade ide o komplikovanú vec, kde súd sa pravdepodobne nevyhne vykonaniu znaleckého dokazovania, ktoré však v tejto súvislosti prebieha a vykonáva sa v súvislosti s vyšetrovaním na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odbor všeobecnej kriminality v Prievidzi. (...).“

2. 2.   Zákonná   sudkyňa   JUDr.   B.   P.   okrem   prehľadu   procesných   úkonov v napadnutom konaní vo svojom vyjadrení z 28. apríla 2006 uviedla nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...) V danej veci nebolo v roku 2005 nariadené pojednávanie z dôvodu, že v čase predloženia spisu zákonnému sudcovi som už mala do konca júna uvedeného roku vytýčené pojednávania;   po   tomto   termíne   som   vzhľadom   na   v tej   dobe   rozbehnutý   proces rozhodovania   o mojom   dočasnom   pridelení   na   Krajský   súd   v Bratislave   už   žiadne pojednávania nenariaďovala. Po návrate na Okresný súd Bratislava III som úpravou zo dňa 16. 2. 2006 iba vykonala úkony smerujúce k riadnej príprave pojednávania, ktoré bude po riadnom oboznámení sa s obsahom vyjadrenia sa OO PZ Bojnice z 15. 3. 2006 a po doručení   podania   odporcu   z 1.   12.   2004   vrátane   zaobstaraných   fotokópií   príloh navrhovateľovi, nariadené do konca júna 2006.“

2. 3. Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu uviedol, že:

«(...)   Týmto   opätovne   oznamujeme   súdu,   že   nakoľko   sťažovateľ   má   záujem   na rýchlom   rozhodnutí   ústavného   súdu   a tým   aj   na   odstránení   stavu   právnej   neistoty v napadnutom konaní, prehlasujeme, že netrváme na ústnom pojednávaní ÚS a navrhujeme preto ÚS, aby upustil od ústneho pojednávania v predmetnej veci (...).

Ďalej oznamujeme súdu, že si uplatňujeme trovy právneho zastúpenia a žiadame ÚS SR, aby zaviazal OS BA III uhradiť MUDr. J. L. trovy konania vo výške 8 682,- Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ÚS SR na účet advokáta JUDr. E. L., so sídlom P. (k trovám pôvodne uplatneným a špecifikovaným v ústavnej žiadosti zo dňa 21. 02. 2006 v sume 5 788,- Sk si ešte uplatňujeme trovy za písomné podanie na súd (na výzvu súdu o vyjadrenie) obsiahnuté v tomto liste – vyjadrenie k stanovisku sťažovateľa á 2 730,- Sk [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky 655/2004 Z. z.] + 1 x zákonný paušál á 164,- Sk, t. j. trovy celkom spolu 8 682,- Sk.

K samotnému   stanovisku   predsedu   OS   BA   III   a k vyjadreniu   zákonnej   sudkyne uvádzame nasledovné:

V plnom   rozsahu   sa   pridržiavame   skutkových   tvrdení   a okolností   obsiahnutých v ústavnej sťažnosti zo dňa 21. 02. 2006. Naďalej máme za to, že postupom OS BA III v konaní sp. zn. 20 C 135/04 boli hrubým spôsobom porušené základné práva a slobody garantované Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to základné právo sťažovateľa na prejednanie jej záležitosti bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. VI ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Existenciu   v sťažnosti   uvedených   období,   v ktorých   okresný   súd   vo   veci   nekonal, potvrdzuje aj vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. B. P. zo dňa 28. 04. 2006, ktorá uvádza, že od 18. 04. 2005 (kedy vec jej bola predložená ako zákonnému sudcovi) až do februára 2006 v predmetnej veci vôbec nekonala.

Aj keď rešpektujeme a podporujeme právo sudcu na ďalšie vzdelávanie, sme toho názoru, že 1/2 ročná stáž zákonného sudcu na inom súde nemôže byť dostatočným dôvodom na   ospravedlnenie   prieťahov   v súdnom   konaní.   Opätovne   zdôrazňujeme   nedostatky v organizácii práce na napadnutom súde a nedostatky súvisiace s prípravou pojednávania, nakoľko úkony, ktoré urobil zákonný sudca úpravou zo dňa 16. 02. 2006 mohol urobiť už vyšší súdny úradník pri doručovaní žalobného návrhu odporcovi dňa 13. 10. 2004. Výzva na   doplatenie súdneho   poplatku zo dňa 25.   02.   2005 svedčí   o chybe   vyššieho súdneho úradníka   pri   výpočte   pôvodného   súdneho   poplatku   a nedostatok   súvisiaci   s označením navrhovateľa   nesprávnym   rodným   číslom   v žalobnom   návrhu   bolo   možné   odstrániť   aj v priebehu súdneho konania, t. j. od októbra 2004 do februára 2006 nebol zo strany súdu urobený žiaden úkon vo veci samej.

ÚS SR, ako aj Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých svojich rozhodnutiach už konštatoval, že nedostatok v personálnom obsadení súdu, prípadne vysoký nápad prípadov na dotknutom súde nemôže byť zákonným dôvodom pre nekonanie súdu.

Uvedené   skutočnosti   svedčia   o tom,   že   okresný   súd   nekonal   plynulo   a dôsledne v záujme efektívneho a rýchleho odstránenia právnej neistoty sťažovateľa. Z celkovej doby konania,   ktoré   je   predmetom   posúdenia,   prevažnú   časť   tvoria   obdobia,   v ktorých dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku nečinnosti okresného súdu. S ohľadom   na   vyššie   uvedené   nemožno   dobu   predmetného   konania   vedeného   na okresnom súde, považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani za   ústavne   akceptovateľnú   vo   vzťahu   k základnému   právu   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. K dnešnému dňu ešte sťažovateľovi nebolo   doručené   predvolanie   na   súdne   pojednávanie   (pričom   zákonná   sudkyňa   ako predpokladaný   termín   pojednávania   uvádza   jún   2006)   a sťažovateľ   nemá   ani   žiadnu vedomosť   o tom,   či   jeho   právnemu   zástupcovi   už   bolo   konečne   doručené   vyjadrenie protistrany.

Vo svojom vyjadrení predseda OS BA III uvádza, že ide o komplikovanú vec, kde ešte prebieha vyšetrovanie...

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, radi by sme poukázali na rozhodnutie ÚS SR č.: II. ÚS 219/02, kde napadnutý postup spočíval tiež v konaní na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol, že právna a faktickú zložitosť veci prejavujúca sa v dobe   konania a slúžiaca ústavnému súdu ako jedno z kritérií hodnotenia postupu súdu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vzniká v konaniach, v ktorých súdy konajú a rozhodujú vo veciach, o súdnu ochranu ktorých účastníci požiadali (podobne ústavný súd rozhodol vo veci sp. zn. II. ÚS 4/03).

Sme toho názoru, že obrana porušiteľa o komplikovanosti sporu neobstojí, nakoľko faktickou zložitosťou veci sa súd začal zaoberať až po podaní ústavnej sťažnosti, resp. potom, čo sťažovateľ osobne išiel nazrieť do súdneho spisu a prítomné pracovníčky OS BA III   informoval   o tom,   že   ide   podať   ústavnú   sťažnosť,   v dôsledku   čoho   použitie   kritéria právnej alebo faktickej zložitosti by pri rozhodovaní ÚS (vzhľadom na napadnutý postup súdu v predmetnom konaní) nemalo prichádzať do úvahy.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 20 C 135/04:

Dňa 12. júla 2004 podal sťažovateľ na okresnom súde žalobný návrh na ochranu osobnosti s nárokom na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch proti žalovanému. Vec bola zaevidovaná   pod   sp.   zn.   20   C   135/04   a bola   pridelená   na   prerokovanie   a   rozhodnutie sudkyni JUDr. B. P.

Dňa 20. augusta 2004 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 51 000 Sk v lehote 15 dní od doručenia výzvy.

Dňa 10. septembra 2004 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok. Dňa   29.   októbra   2004   súd   vyzval   žalovaného,   aby   sa   v lehote   30   dní   vyjadril k návrhu a aby predložil videonahrávku z relácie PAĽBA zo 4. februára 2004.

Dňa 11. novembra 2004 právny zástupca sťažovateľa oznámil súdu, že sťažovateľ nesúhlasí s tým, aby bola vec rozhodnutá bez nariadenia ústneho pojednávania.

Dňa 6. decembra 2004 sa k žalobe vyjadril žalovaný.Dňa   25.   februára   2005   súd   vyzval   sťažovateľa   na   doplatenie   súdneho   poplatku v sume   1   000   Sk   v lehote   5   dní   a súčasne   ho   požiadal   o oznámenie   svojho   dátumu narodenia.

Dňa 10. marca 2005 sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval na uvedenú výzvu súdu, oznámil dátum svojho narodenia a zaplatil súdny poplatok.Dňa 25. apríla 2005 sťažovateľ požiadal súd o stanovenie termínu pojednávania.Dňa 16. februára 2006 súd vyzval žalovaného, aby v lehote 5 dní predložil prepis relácie PAĽBA zo 4. februára 2004, a Obvodné oddelenie Policajného zboru Bojnice vyzval na podanie   informácie   o stave   konania vedeného   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP–120/Bo–2003 a predloženie kópie spisového materiálu.

Dňa 28. februára 2006 žalovaný doručil okresnému súdu   písomnosti požadované súdom.

Dňa 15. marca 2006 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Prievidza oznámilo súdu stav vyšetrovania vo veci vedenej pod ČVS: ORP-154/OVK-PD-2004.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   o ochranu   osobnosti   vedenom   pod sp.   zn.   20   C   135/04   dochádza k porušovaniu   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého občianskoprávneho   konania   je   ochrana   osobnosti,   t.   j.   vec,   ktorej   povaha   si   vyžaduje osobitnú   starostlivosť   všeobecného   súdu   o naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a skončená   (§   100   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila   so   žiadosťou   o rozhodnutie   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   145/03,   I.   ÚS   142/03, I. ÚS 19/00).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka posudzovaného   konania   nebola   závislá   od   zložitosti   veci   ale,   ako   to   bude   v ďalšom vyhodnotené, bola vyvolaná aj nečinnosťou okresného súdu v napadnutom konaní.

2.   Pri   hodnotení   namietaného   konania   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v podstate od nápadu veci na súd a okrem úkonov, ktoré sa spravidla vykonávajú na začiatku konania (výzva na zaplatenie súdnych poplatkov,   zaslanie   žalobného   návrhu   na   vyjadrenie   protistrane   a pod.),   nepreukázal vo veci efektívnu procesnú činnosť. Okrem toho okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov aj nečinný minimálne od 10. marca 2005 do 16. februára 2006,   teda   počas   takmer   jedného   roka   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   navrhovateľ   v   napadnutej veci počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K prieťahom   pritom   nedošlo v dôsledku   zložitosti   veci   ani   správania   účastníkov,   ale   výlučne   v dôsledku   postupu okresného súdu. Uvedenú nečinnosť nie je možné ospravedlniť skutočnosťami uvádzanými vo vyjadrení predsedu okresného súdu, resp. vo vyjadrení zákonnej sudkyne (pozri bod 2. 2 časti   I   tohto   nálezu),   pričom   vec   bolo   potrebné   posúdiť   aj   s ohľadom   na   jej   povahu (rozhodovanie o návrhu na ochranu osobnosti) a význam sporu pre sťažovateľa.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ   žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   250   000 Sk, ktoré odôvodnil aj tým, že čím dlhšie trvá stav právnej neistoty v napadnutom konaní, tým závažnejšie sú   následky neoprávneného zásahu, a aj v prípade úspechu sťažovateľa v napadnutom   konaní,   bude   ich   odstránenie   ťažším,   čím   žaloba   postupne   stráca   svoju prvotnú podstatu a význam.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva sťažovateľa podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods.   1 dohovoru   nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, ako aj s ohľadom na význam uplatneného práva pre sťažovateľa považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.

Z uvedených dôvodov o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia 21. februára 2006 a podanie sťažnosti 1. marca 2006 a podanie   písomného   stanoviska   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 30.   mája   2006).   Za   tri úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena trikrát 2 730 Sk a režijný paušál trikrát 164 Sk (§   1   ods.   3,   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú v danom prípade sumu 8 682 Sk. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnenej náhrade trov konania sťažovateľom rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2006