znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 92/03-18

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7.   mája 2003 predbežne prerokoval   sťažnosť   J.   H.,   bytom   N.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   V.   M., Advokátska kancelária, Z., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 79/02 a Okresného súdu v Žiari nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. E 1065/96 a sp. zn. 4 C 712/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2003 doručená sťažnosť J. H., bytom N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.   V.   M.,   Advokátska   kancelária,   Z.,   ktorou   v spojení   s podaním   z 10.   apríla   2003 označeným   ako   „Odstránenie   nedostatkov   podania“   (ďalej   len   „sťažnosť“)   namietal porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 79/02 a Okresného súdu v Žiari nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn. E 1065/96 a sp. zn. 4 C 712/01. Sťažovateľ okrem   vyslovenia   porušenia   označeného   práva   žiadal   priznať   aj   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako oprávnený podal 18. júna 1996 Okresnému   súdu   v Žiari   nad   Hronom   návrh   na   nariadenie   výkonu   rozhodnutia   na uspokojenie pohľadávky v sume 350 000 Sk s príslušenstvom podľa exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu v Prievidzi č. k. 10 C 6/96-10 z 26. januára 1996 a že o tomto návrhu vedenom pod sp. zn. E 1065/96 bolo rozhodnuté tak, že 22. novembra 2000 bol výkon   rozhodnutia   najprv   vyhlásený   za   neprípustný   podľa   §   268   ods.   1   písm.   h) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a následne bol uznesením z 30. januára 2001 zastavený. Po právoplatnosti zastavenia výkonu rozhodnutia sťažovateľ podal 12. júna 2001 Okresnému súdu v Žiari nad Hronom žalobu proti Slovenskej republike o náhradu škody   titulom   nesprávneho   úradného   postupu   Okresného   súdu   v Žiari   nad   Hronom v uvedenej   veci   výkonu   rozhodnutia,   o ktorej   bolo   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 712/01   Okresným   súdom   v Žiari   nad   Hronom   rozhodnuté   tak,   že   rozsudkom z 10. decembra   2001   bola   žaloba   sťažovateľa   zamietnutá.   Sťažovateľ   následne   podal odvolanie proti tomuto rozsudku a zároveň podal návrh na prikázanie veci inému súdu. O tomto jeho návrhu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. Ndc 71/02 z 21. februára 2002 tak, že prejednanie veci sp. zn. 4 C 712/01 Okresného súdu v Žiari nad Hronom prikázal podľa § 12 ods. 2 OSP Okresnému súdu v Nitre. Z tohto dôvodu bola vec 21. februára 2002 postúpená Okresnému súdu v Nitre a je vedená pod sp. zn. 14 C 79/02. Za účelom rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa podanom proti rozsudku z 10. decembra 2001 bol spisový materiál zaslaný 29. mája 2002 Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“), ktorý ako odvolací súd vo veci stále koná pod sp. zn. 7 Co 214/02.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa   doterajšej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   pričom   zákon o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr. IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS   161/02,   I.   ÚS   6/03).   Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   sa   o namietaných skutočnostiach   týkajúcich   sa   postupu   Okresného   súdu   v Žiari   nad   Hronom   v konaní vedenom pod sp. zn. E 1065/96 dozvedel v čase jeho skončenia a najneskôr v deň, keď podal žalobu o náhradu škody proti Slovenskej republike, t. j. 12. júna 2001, a v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 712/01 najneskôr v deň, keď bola vec najvyšším súdom prikázaná a následne   aj   postúpená   Okresnému   súdu   v Nitre,   t.   j.   21.   februára   2002.   Predmetnú sťažnosť   sťažovateľ   ústavnému   súdu   podal   až   28.   februára   2003,   t.   j.   v čase,   keď   už uplynula   lehota   ustanovená   pre   tento   typ   konania   pred   ústavným   súdom.   Ústavný   súd vo vzťahu k napadnutým konaniam Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. E 1065/96 a sp. zn. 4 C 712/01 musel sťažnosť odmietnuť ako návrh podaný oneskorene.

Pokiaľ ide o napadnuté konanie Okresného súdu v Nitre sp. zn. 14 C 79/02 ústavný súd konštatuje, že vec došla tomuto okresnému súdu 21. februára 2002 a že tento ju za účelom rozhodnutia o odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa (Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 4 C 712/01 z 10. decembra 2001) predložil 29. mája 2002 krajskému súdu, ktorý ako odvolací súd vo veci stále koná.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02).

Podľa názoru ústavného súdu postup Okresného súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 79/02 po prevzatí veci na základe jej prikázania najvyšším súdom (21. februára 2002)   do   jej   odovzdania   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o odvolaní   (29.   mája   2002) nemožno na základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. S ohľadom na tieto   skutočnosti   neprichádza   teda   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   namietaný   postup všeobecného súdu mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie tohto   základného   práva   sťažovateľa.   Sťažnosť   sťažovateľa   bola   v tejto   časti   zjavne neopodstatnená.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2003