znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 92/02-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2002   predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   G.   B. a M. B.,   obaja bytom   K.,   zastúpených advokátkou JUDr. A. R., Advokátska kancelária, K., ktorou namietali porušenie svojich práv   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Katastrálneho   úradu, Správa katastra Košice II, predtým Okresného úradu Košice II, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod sp. zn. V-380/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. G. B. a M. B.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2002 doručená   sťažnosť   Ing.   G.   B.   a M.   B.,   obaja   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených   advokátkou   JUDr.   A.   R.,   Advokátska   kancelária,   K.,   ktorou   namietali porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Katastrálneho úradu, Správa katastra Košice II, predtým Okresného úradu Košice II, katastrálny odbor (ďalej len „okresný úrad“) vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sp. zn. V-380/99.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   boli   účastníkmi   správneho   konania o vklad   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam,   ktoré   začalo   dňom   doručenia   návrhu   na vklad   vlastníckeho   práva,   t.   j.   24.   februára   1999.   Okresný   úrad   však   o tomto   návrhu rozhodol až 30. januára 2001, a to tak, že návrh zamietol. O odvolaní sťažovateľov proti tomuto rozhodnutiu okresného úradu Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní   č.   k.   2   S 314/01-29   rozhodol   14.   júna   2002   tak,   že   napadnuté   rozhodnutie okresného úradu potvrdil. Na základe skutočnosti, že okresný úrad o predmetnom návrhu v rozpore   s ustanovením   §   32   ods. 1   zákona   č.   162/1995   Z.   z.   o katastri   nehnuteľností a o zápise   vlastníckych   a iných   práv   k nehnuteľnostiam   v znení   neskorších   predpisov   – v zmysle ktorého „správa katastra rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad“ – rozhodol až po takmer dvoch rokoch od jeho doručenia, sťažovatelia uvádzajú, že okresný úrad spôsobil v predmetnom konaní prieťahy, a tým porušil ich právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovatelia preto žiadajú ústavný súd, aby tento vyslovil, že ich právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   bolo   v predmetnom   konaní   postupom   okresného   úradu   porušené a priznal im primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Vo veci, ktorá je predmetom tohto uznesenia, ústavný súd nepovažuje za nevyhnutné rozhodnúť o tom, v akom rozsahu a za akých okolností právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy súvisí s povinnosťou správneho orgánu rozhodnúť v lehote ustanovenej zákonom. Z obsahu   sťažnosti totiž vyplýva, že konanie o nej   pred   ústavným   súdom   nie   je   spôsobilé   naplniť   účel   ochrany,   ktorú   ústavný   súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento   účel   spravidla   nie   je   možné   dosiahnuť   po   právoplatnom   skončení   napadnutého konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie namietaného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 29/02, I. ÚS 77/02, I. ÚS 86/02).

Ďalej platí, že v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podať v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol dozvedieť o zásahu do svojho práva.

Vec   bola   právoplatne   skončená   17.   júla   2002,   t.   j.   dňom   doručenia   rozhodnutia krajského súdu   právnej zástupkyni sťažovateľov. Sťažovatelia však namietajú porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy výlučne vo vzťahu k okresnému úradu, ktorý vo veci rozhodol   30.   januára   2001,   pričom   z príloh   predložených   sťažovateľmi   vyplýva,   že predmetné rozhodnutie okresného úradu im bolo doručené najneskôr 16. marca 2001, kedy sťažovatelia voči tomuto rozhodnutiu podali odvolanie. Okrem toho, že sťažovatelia podali svoju sťažnosť v čase, keď už údajné porušenie ich práv netrvalo, podali ju tiež oneskorene. Možnosť   domáhať   sa   ochrany   pred   porušovaním   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   postupom   správneho   orgánu   totiž   nebola   viazaná   na   dodržanie predmetnej   dvojmesačnej   lehoty   len   v období,   kedy   sa   v konaní   pred   ústavným   súdom uplatňoval   predchádzajúci   model   individuálnej   ochrany   základných   práv   a slobôd,   t.   j. do 31. decembra 2001.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2002