znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 91/2015-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

, zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ktorounamieta   opakované   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listinyzákladných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 15/2008, a takto

r o z h o d o l :

Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základnýchpráv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 15/2008v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS118/2013   p o r u š e n é   b o l o.

  p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vsume 500 € (slovom päťsto eur), ktorú   j e   Okresný súd Žilina   p o v i n n ý   zaplatiť mudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Mgr. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpeniav sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú   j e   Okresnýsúd Žilina   p o v i n n ý   zaplatiť na účet ⬛⬛⬛⬛, advokáta, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. I. ÚS 91/2015-7 zo 4. marca 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť

(ďalej len,,sťažovateľ“), ktorou namietal opakované porušenie svojho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len,,ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len,,listina“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 8 C 15/2008, ku ktorému malo dôjsť po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 118/2013.

2.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že   ako   žalovaný   v   3.   rade   je   účastníkomoznačeného súdneho konania vedeného na okresnom súde. Poukázal na skutočnosť, že ideo jeho v poradí druhú sťažnosť, ktorú pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny v predmetnom konaní podal na ústavnom súde. O prvejjeho sťažnosti rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013,ktorým   konštatoval,   že   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp.   zn.   8   C15/2008 boli porušené označené základné práva sťažovateľa, okresnému súdu prikázal, abyv   tomto   konaní   konal   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   mu   primerané   finančnézadosťučinenie v sume 3 500 € a náhradu trov konania v sume 275,94 €. Sťažovateľ vopakovanej   sťažnosti   uvádza,   že   okresný   súd   napriek   príkazu   ústavného   súdu   vo   vecinekoná, konanie nie je stále právoplatne skončené, vo veci neboli realizované relevantnéprocesné   úkony   a   súd   neprijal   žiadne   účinné   opatrenia,   ktoré   by   zabránili   zbytočnýmprieťahom v konaní. Z uvedených dôvodov sa 4. augusta 2014 obrátil so sťažnosťou nazbytočné   prieťahy   v   konaní   aj na   predsedu   okresného   súdu,   ktorý   vo vyjadrení   zo   16.septembra 2014 konštatoval, že sťažnosť je dôvodná, keďže vo veci sa nekoná v zmysle § 6Občianskeho súdneho poriadku.

3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jehozákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya čl. 38 ods. 2 listiny   postupom okresného súdu v označenom konaní bolo   opakovaneporušené.   Ďalej   žiada,   aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu   ďalej   konať   bezzbytočných   prieťahov,   priznal   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   5   000   €a náhradu trov konania v sume 284,08 €.

II.

4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, čitrvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu predmetný súdny spis. Okresný súdv liste   doručenom   ústavnému   súdu   11.   mája   2015   oznámil,   že   netrvá   na   ústnompojednávaní, a navrhol, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel. Na odôvodnenie tohto návrhuuviedol, že celková dĺžka konania v období po právoplatnosti skoršieho nálezu ústavnéhosúdu v tejto veci bola poznačená najmä procesnými ťažkosťami s doručovaním písomnostížalovanej v I. rade, o ktorej sa napokon zistilo, že je vo výkone trestu odňatia slobody.Podľa vyjadrenia podpredsedu okresného súdu tento po odstránení procesných prekážokvo veci koná a jeho konanie nie je možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní.

5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sťažovateľ v prípisedoručenom   13.   apríla   2015   uviedol,   že   súhlasí   s   upustením   od   ústneho   pojednávaniavo veci.

6.   Po   posúdení   sťažnosti,   vyjadrenia   k   nej   a   obsahu   vyžiadaného   súdneho   spisuokresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť jedôvodná.   III.

7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov. Obdobné právo zaručuje čl. 38 ods. 2 listiny.

8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).

9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzaz ustanovenia § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje,aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupujev ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná arozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom vkonaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2listiny), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 3/00, I. ÚS 7/02, III.ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými súprávna   a   faktická   zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdnehokonania a postup samotného súdu. Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada prisvojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania presťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritériípostupoval ústavný súd aj v danom prípade.

10. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného konania prihliadol aj na skutočnosť,že svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013 konštatovalporušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v predmetnomkonaní, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznalprimerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako i náhradu trov konania.

11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo takto základom skúmania ústavnéhosúdu, či postupom okresného súdu v predmetnom konaní v období po právoplatnosti nálezusp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013 došlo opakovane k porušeniu základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavya čl. 38 ods. 2 listiny.

12.   Po   posúdení   priebehu   konania   z   hľadiska   základných   kritérií,   na   ktoré   saprihliada, ústavný súd konštatuje:

13. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že sporyo zaplatenie   pohľadávky   (v   danom   prípade   ide   o   nesplatenú   sumu   z   poskytnutéhostavebného úveru na základe úverovej zmluvy uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodnéhozákonníka) tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ichnemožno   považovať   za   právne   ani   skutkovo   zložité.   Obdobne   ústavný   súd   hodnotí   ajsťažnosťou napadnuté konanie a poukazuje na to, že ani okresný súd vo svojom vyjadreník sťažnosti nepoukazoval na skutkovú ani právnu zložitosť veci, pričom zákonný sudcanapadnuté konanie označil ako vec „priemerne skutkovo zložitú“.

14. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistilžiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené akýmkoľvek spôsobom v jeho neprospech,a teda nemožno mu pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania.

15.   V   postupe   okresného   súdu   v   predmetnej   veci   ústavný   súd   aj   v   obdobípo právoplatnosti   nálezu   sp.   zn.   IV.   ÚS   118/2013   zistil   viaceré   obdobia   nečinnosti.Pre posúdenie ústavnej sťažnosti ako dôvodnej boli pritom relevantné najmä tieto časovésúvislosti:

- ešte 9. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu, ktoréhoobsahovou súčasťou bolo späťvzatie žaloby voči sťažovateľovi ako žalovanému v III. radea čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanej v 1. rade,

- nálezom ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013 bolo okresnémusúdu prikázané ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

- až 17. februára 2014 okresný súd vyzval žalovanú v 1. rade a sťažovateľa, aby savyjadrili   k späťvzatiu   žaloby, pričom   výzvu formuloval takto: ,,Vyjadrenie súd nebude vynucovať,   prakticky   ho   môžete   voliť   v   prípade   pozitívne   formulovaného   nesúhlasu so zastavením konania alebo určitého návrhu o právach Vašej sporovej strany.“,

- sťažovateľ predmetnú výzvu prevzal 20. februára 2014, výzva zaslaná žalovanej v 1.rade sa vrátila okresnému súdu neprevzatá 13. marca 2014,

- na základe vykonanej lustrácie okresný súd 9. septembra 2014 zistil, že žalovanáv 1. rade je vo výkone trestu odňatia slobody, a to už od 26. apríla 2010 (!) s predpokladomdo 26. októbra 2018,

- výzvu na vyjadrenie sa k späťvzatiu, ako aj k čiastočnému späťvzatiu okresný súd6. novembra 2014 zaslal žalovanej v 1. rade, ktorá ju prevzala 11. novembra 2014, v súdomustanovenej 10-dňovej lehote však na výzvu nereagovala,

- uznesením z 8. apríla 2015 okresný súd (i) konanie v časti proti sťažovateľovizastavil s tým, že o trovách konania v súvislosti so zastavením konania proti sťažovateľovirozhodne osobitným uznesením, (ii) konanie v časti o zaplatenie sumy 7 500 € zastavils tým, že o trovách konania v súvislosti so zastavením konania v časti o zaplatenie sumy7 500 € rozhodne osobitným uznesením.

16. V období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 118/2013z 23. mája 2013 teda možno vidieť viaceré obdobia nečinnosti okresného súdu. Prvým boloobdobie   od   právoplatnosti   predmetného   nálezu   ústavného   súdu   (2.   júla   2013)do 17. februára   2014,   keď   súd   vyzval   žalovaných   na   vyjadrenie   k   späťvzatiu   žaloby(viac ako sedem mesiacov nečinnosti). Nečinnosťou sa vyznačovalo aj obdobie od 13. marca2014, keď sa súdu vrátila zásielka neprevzatá žalovanou v 1. rade, do 6. novembra 2014,keď súd opätovne vyzval žalovanú v 1. rade na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby (takmer osemmesiacov   nečinnosti).   Skutočnosť,   že   žalovaná   bola   vo výkone   trestu   odňatia   slobody,nezbavuje súd zodpovednosti za túto dobu nečinnosti, keďže lustráciou túto skutočnosťmohol zistiť podstatne skôr. Napokon ako ďalšie obdobie nečinnosti ústavný súd vyhodnotilčas od novembra 2014, keď žalovanej v 1. rade márne uplynula lehota na vyjadrenie kspäťvzatiu žaloby, do 8. apríla 2015, keď súd uznesením vo vzťahu k sťažovateľovi konaniezastavil (viac ako štyri mesiace nečinnosti).

17. Aj keď tieto obdobia nečinnosti okresného súdu samy osobe nevykazujú zvlášťdlhú dobu, v spojení s celkovou dĺžkou konania a najmä v spojení s nerešpektovanímskoršieho   príkazu   ústavného   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov   musel   byťústavným súdom postup okresného súdu vyhodnotený ako ústavne nekonformný. Tietoskutočnosti preto viedli k záveru ústavného súdu o opätovnom porušení základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy, ako aj v čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v predmetnom konaní (výrok1 nálezu). Keďže ústavný súd už svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. IV. ÚS 118/2013z   23.   mája   2013   prikázal   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných   prieťahov,neprichádzalo do úvahy opakovane zaviazať okresný súd na túto povinnosť. V tejto častipreto sťažnosti vyhovené nebolo (výrok 4 nálezu).

IV.

18.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   uplatnil   a   odôvodnil   aj   svoj   návrh   na   priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnostiústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla priznávtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožnonapraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Ústavný súd preto tretím výrokomnálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšeniaochrany   jeho   práv   a   zo   zodpovednosti   okresného   súdu   za   zbytočné   prieťahy   v   konaníprimerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   500   €.   Táto   výška   podľa   ústavného   súduprimerane   vyjadruje   jeho   ujmu   spôsobenú   právnou   neistotou   a   zároveň   zohľadňujeskutočnosť, že už skorším nálezom ústavného súdu mu bolo vo vzťahu k okresnému súdua porušeniu   jeho   práv   v   totožnom   konaní   priznané   primerané   finančné   zadosťučineniev sume 3 500 €. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde platí, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia.  

19.   Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   náhrade   trov   konania   sťažovateľa.S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb mu bola priznaná náhrada trov konania pred ústavným súdom v 284,08 €(2 úkony právnej pomoci po 134 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť adresovanáústavnému súdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,04 €), ktorú je okresný súdpovinný   zaplatiť   na   účet ⬛⬛⬛⬛,   advokáta,   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015