SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 91/2015-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v senátezloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíkaprerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ktorounamieta opakované porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listinyzákladných práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 15/2008, a takto
r o z h o d o l :
Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základnýchpráv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 15/2008v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS118/2013 p o r u š e n é b o l o.
p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vsume 500 € (slovom päťsto eur), ktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť mudo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Mgr. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpeniav sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e Okresnýsúd Žilina p o v i n n ý zaplatiť na účet ⬛⬛⬛⬛, advokáta, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. I. ÚS 91/2015-7 zo 4. marca 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť
(ďalej len,,sťažovateľ“), ktorou namietal opakované porušenie svojho základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len,,ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len,,listina“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 8 C 15/2008, ku ktorému malo dôjsť po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 118/2013.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako žalovaný v 3. rade je účastníkomoznačeného súdneho konania vedeného na okresnom súde. Poukázal na skutočnosť, že ideo jeho v poradí druhú sťažnosť, ktorú pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny v predmetnom konaní podal na ústavnom súde. O prvejjeho sťažnosti rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013,ktorým konštatoval, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C15/2008 boli porušené označené základné práva sťažovateľa, okresnému súdu prikázal, abyv tomto konaní konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančnézadosťučinenie v sume 3 500 € a náhradu trov konania v sume 275,94 €. Sťažovateľ vopakovanej sťažnosti uvádza, že okresný súd napriek príkazu ústavného súdu vo vecinekoná, konanie nie je stále právoplatne skončené, vo veci neboli realizované relevantnéprocesné úkony a súd neprijal žiadne účinné opatrenia, ktoré by zabránili zbytočnýmprieťahom v konaní. Z uvedených dôvodov sa 4. augusta 2014 obrátil so sťažnosťou nazbytočné prieťahy v konaní aj na predsedu okresného súdu, ktorý vo vyjadrení zo 16.septembra 2014 konštatoval, že sťažnosť je dôvodná, keďže vo veci sa nekoná v zmysle § 6Občianskeho súdneho poriadku.
3. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jehozákladné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v označenom konaní bolo opakovaneporušené. Ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu ďalej konať bezzbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €a náhradu trov konania v sume 284,08 €.
II.
4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril, oznámil, čitrvá na ústnom pojednávaní, a zaslal ústavnému súdu predmetný súdny spis. Okresný súdv liste doručenom ústavnému súdu 11. mája 2015 oznámil, že netrvá na ústnompojednávaní, a navrhol, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel. Na odôvodnenie tohto návrhuuviedol, že celková dĺžka konania v období po právoplatnosti skoršieho nálezu ústavnéhosúdu v tejto veci bola poznačená najmä procesnými ťažkosťami s doručovaním písomnostížalovanej v I. rade, o ktorej sa napokon zistilo, že je vo výkone trestu odňatia slobody.Podľa vyjadrenia podpredsedu okresného súdu tento po odstránení procesných prekážokvo veci koná a jeho konanie nie je možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní.
5. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania sťažovateľ v prípisedoručenom 13. apríla 2015 uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávaniavo veci.
6. Po posúdení sťažnosti, vyjadrenia k nej a obsahu vyžiadaného súdneho spisuokresného súdu dospel ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť jedôvodná. III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov. Obdobné právo zaručuje čl. 38 ods. 2 listiny.
8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
9. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzaz ustanovenia § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje,aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupujev ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná arozhodnutá. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom vkonaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2listiny), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 3/00, I. ÚS 7/02, III.ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými súprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdnehokonania a postup samotného súdu. Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada prisvojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam konania presťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritériípostupoval ústavný súd aj v danom prípade.
10. Ústavný súd pri posudzovaní namietaného konania prihliadol aj na skutočnosť,že svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013 konštatovalporušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v predmetnomkonaní, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznalprimerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako i náhradu trov konania.
11. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo takto základom skúmania ústavnéhosúdu, či postupom okresného súdu v predmetnom konaní v období po právoplatnosti nálezusp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013 došlo opakovane k porušeniu základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya čl. 38 ods. 2 listiny.
12. Po posúdení priebehu konania z hľadiska základných kritérií, na ktoré saprihliada, ústavný súd konštatuje:
13. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že sporyo zaplatenie pohľadávky (v danom prípade ide o nesplatenú sumu z poskytnutéhostavebného úveru na základe úverovej zmluvy uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodnéhozákonníka) tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ichnemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Obdobne ústavný súd hodnotí ajsťažnosťou napadnuté konanie a poukazuje na to, že ani okresný súd vo svojom vyjadreník sťažnosti nepoukazoval na skutkovú ani právnu zložitosť veci, pričom zákonný sudcanapadnuté konanie označil ako vec „priemerne skutkovo zložitú“.
14. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd nezistilžiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené akýmkoľvek spôsobom v jeho neprospech,a teda nemožno mu pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania.
15. V postupe okresného súdu v predmetnej veci ústavný súd aj v obdobípo právoplatnosti nálezu sp. zn. IV. ÚS 118/2013 zistil viaceré obdobia nečinnosti.Pre posúdenie ústavnej sťažnosti ako dôvodnej boli pritom relevantné najmä tieto časovésúvislosti:
- ešte 9. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu, ktoréhoobsahovou súčasťou bolo späťvzatie žaloby voči sťažovateľovi ako žalovanému v III. radea čiastočné späťvzatie žaloby voči žalovanej v 1. rade,
- nálezom ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 118/2013 z 23. mája 2013 bolo okresnémusúdu prikázané ďalej konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
- až 17. februára 2014 okresný súd vyzval žalovanú v 1. rade a sťažovateľa, aby savyjadrili k späťvzatiu žaloby, pričom výzvu formuloval takto: ,,Vyjadrenie súd nebude vynucovať, prakticky ho môžete voliť v prípade pozitívne formulovaného nesúhlasu so zastavením konania alebo určitého návrhu o právach Vašej sporovej strany.“,
- sťažovateľ predmetnú výzvu prevzal 20. februára 2014, výzva zaslaná žalovanej v 1.rade sa vrátila okresnému súdu neprevzatá 13. marca 2014,
- na základe vykonanej lustrácie okresný súd 9. septembra 2014 zistil, že žalovanáv 1. rade je vo výkone trestu odňatia slobody, a to už od 26. apríla 2010 (!) s predpokladomdo 26. októbra 2018,
- výzvu na vyjadrenie sa k späťvzatiu, ako aj k čiastočnému späťvzatiu okresný súd6. novembra 2014 zaslal žalovanej v 1. rade, ktorá ju prevzala 11. novembra 2014, v súdomustanovenej 10-dňovej lehote však na výzvu nereagovala,
- uznesením z 8. apríla 2015 okresný súd (i) konanie v časti proti sťažovateľovizastavil s tým, že o trovách konania v súvislosti so zastavením konania proti sťažovateľovirozhodne osobitným uznesením, (ii) konanie v časti o zaplatenie sumy 7 500 € zastavils tým, že o trovách konania v súvislosti so zastavením konania v časti o zaplatenie sumy7 500 € rozhodne osobitným uznesením.
16. V období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 118/2013z 23. mája 2013 teda možno vidieť viaceré obdobia nečinnosti okresného súdu. Prvým boloobdobie od právoplatnosti predmetného nálezu ústavného súdu (2. júla 2013)do 17. februára 2014, keď súd vyzval žalovaných na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby(viac ako sedem mesiacov nečinnosti). Nečinnosťou sa vyznačovalo aj obdobie od 13. marca2014, keď sa súdu vrátila zásielka neprevzatá žalovanou v 1. rade, do 6. novembra 2014,keď súd opätovne vyzval žalovanú v 1. rade na vyjadrenie k späťvzatiu žaloby (takmer osemmesiacov nečinnosti). Skutočnosť, že žalovaná bola vo výkone trestu odňatia slobody,nezbavuje súd zodpovednosti za túto dobu nečinnosti, keďže lustráciou túto skutočnosťmohol zistiť podstatne skôr. Napokon ako ďalšie obdobie nečinnosti ústavný súd vyhodnotilčas od novembra 2014, keď žalovanej v 1. rade márne uplynula lehota na vyjadrenie kspäťvzatiu žaloby, do 8. apríla 2015, keď súd uznesením vo vzťahu k sťažovateľovi konaniezastavil (viac ako štyri mesiace nečinnosti).
17. Aj keď tieto obdobia nečinnosti okresného súdu samy osobe nevykazujú zvlášťdlhú dobu, v spojení s celkovou dĺžkou konania a najmä v spojení s nerešpektovanímskoršieho príkazu ústavného súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov musel byťústavným súdom postup okresného súdu vyhodnotený ako ústavne nekonformný. Tietoskutočnosti preto viedli k záveru ústavného súdu o opätovnom porušení základného právasťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy, ako aj v čl. 38 ods. 2 listiny postupom okresného súdu v predmetnom konaní (výrok1 nálezu). Keďže ústavný súd už svojím predchádzajúcim nálezom sp. zn. IV. ÚS 118/2013z 23. mája 2013 prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,neprichádzalo do úvahy opakovane zaviazať okresný súd na túto povinnosť. V tejto častipreto sťažnosti vyhovené nebolo (výrok 4 nálezu).
IV.
18. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil a odôvodnil aj svoj návrh na priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €. Z doterajšej rozhodovacej činnostiústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd spravidla priznávtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľa (zbytočné prieťahy v konaní) už nemožnonapraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09). Ústavný súd preto tretím výrokomnálezu priznal sťažovateľovi vychádzajúc z princípov spravodlivosti, z potreby zavŕšeniaochrany jeho práv a zo zodpovednosti okresného súdu za zbytočné prieťahy v konaníprimerané finančné zadosťučinenie v sume 500 €. Táto výška podľa ústavného súduprimerane vyjadruje jeho ujmu spôsobenú právnou neistotou a zároveň zohľadňujeskutočnosť, že už skorším nálezom ústavného súdu mu bolo vo vzťahu k okresnému súdua porušeniu jeho práv v totožnom konaní priznané primerané finančné zadosťučineniev sume 3 500 €. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde platí, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia.
19. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa.S poukazom na § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde a vyhlášku Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb mu bola priznaná náhrada trov konania pred ústavným súdom v 284,08 €(2 úkony právnej pomoci po 134 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť adresovanáústavnému súdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,04 €), ktorú je okresný súdpovinný zaplatiť na účet ⬛⬛⬛⬛, advokáta, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2015