znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 91/2014-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014 predbežne prerokoval   sťažnosť   P. S., s.   r.   o.,   L., zastúpenej JUDr.   J. A.,   s.   r.   o.,   D., konajúcej prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. R. V., vo veci namietaného porušenia základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaniach vedených pod sp. zn. 38 Cb 55/2011 a sp. zn. 38 Cb 92/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti P. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 27. decembra   2013 doručená   sťažnosť   P.   S.,   s.   r.   o.   (ďalej len   „sťažovateľka“),   ktorou namieta   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 38 Cb 55/2011 (ďalej len „prvé namietané konanie“) a sp. zn. 38 Cb 92/2011 (ďalej len „druhé namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 4. marca 2011 na okresnom súde žalobu,   ktorou   sa   domáhala,   aby   okresný   súd   uložil   žalovanému   povinnosť   zaplatiť sumu 9 740,12 eur s príslušenstvom (prvé namietané konanie). Dňa 18. mája 2011 vydal okresný súd platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka podala 22. júna 2011 na okresnom súde žalobu, ktorou navrhovala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2 920,94 eur s   príslušenstvom   (druhé   namietané   konanie).   Dňa   8.   augusta   2011   vydal   okresný   súd platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.

Ani v jednom z namietaných konaní nebolo ku dňu podania sťažnosti podľa čl. 127 ústavy sťažovateľkou právoplatne rozhodnuté.

3. Sťažovateľka sa domnieva, že okresný súd svojou nečinnosťou   v namietaných konaniach   porušuje   jej   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že nejde o skutkovo ani právne zložité veci.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že:„1.   Základné   právo   obchodnej   spoločnosti   P.   S.,...   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   jej   právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v   konaniach   vedených pod č. k. 38 Cb/55/2011 a č. k. 38 Cb/92/2011 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   sa   prikazuje,   aby   v   konaniach   vedených   pod č. k. 38 Cb/55/2011 a č. k. 38 Cb/92/2011 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. S., s. r. o.,... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 EUR (slovom tritisíc eur) za prieťahy v konaní č. k. 38 Cb/55/2011 a vo výške 2.400 EUR (slovom dvetisíc štyri sto eur) za prieťahy v konaní č. k. 38 Cb/92/2011, ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Košice   II   je   povinný   nahradiť   P.   S.  ...   trovy   právneho zastúpenia....”

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.   Cieľom   predbežného   prerokovania   každého   návrhu   je   rozhodnúť   o   jeho prijatí   na   ďalšie   konanie   alebo   o   jeho   odmietnutí,   a   teda   vylúčení   z   ďalšieho   konania pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   140/03,   IV.   ÚS   166/04,   IV.   ÚS   136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

8.   Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   prvé   namietané   konanie   sa   začalo   žalobou podanou 4.   marca   2011,   ktorou   sa   sťažovateľka   domáhala,   aby   súd   uložil   žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 9 740,12 eur s príslušenstvom. Dňa 18. mája 2011 bol okresným súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Dňa 26. júna 2013 okresný súd uznesením konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 4 202,20 eur zastavil a zároveň rozhodol o vrátení súdnych poplatkov sťažovateľke i žalovanému. Do podania sťažnosti podľa čl. 127 ústavy sťažovateľkou nebolo vo veci vo zvyšnej časti meritórne rozhodnuté.

Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že druhé namietané konanie sa začalo žalobou podanou 22.   júna   2011,   ktorou   sa   sťažovateľka   domáhala,   aby   súd   uložil   žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 2 920,94 eur s príslušenstvom. Dňa 8. augusta 2011 bol okresným súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. Do podania sťažnosti podľa čl. 127 ústavy sťažovateľkou nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.

9.   Z doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (m.   m.   I.   ÚS   47/03, II. ÚS 296/2011).   Postup   okresného   súdu,   aj   keď   sa   sťažovateľke   nemusel   javiť   úplne efektívny,   sa   nevyznačuje   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Navyše, ani samotná celková   dĺžka   trvania   napadnutých   konaní   nesignalizuje   možnosť   vyslovenia   porušenia označených práv sťažovateľky.

10.   Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   konštatuje,   že   nebolo   možné   z   hľadiska posúdenia   predmetného   konania   považovať   postup   okresného   súdu   za   taký,   ktorý   by porušoval základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľky   pri   predbežnom prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú.

11. Ústavný súd však pripomína, že prípadne dlhšie obdobie nečinnosti všeobecného súdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (táto otázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných prieťahov v súdnom konaní.

12. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014