znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 91/09-7  

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. E. L., K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 79/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. arch. E. L. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára 2009   doručená   sťažnosť   Ing.   arch.   E.   L.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátkou   JUDr. D.   S.,   K.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 79/08.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v sťažnosti uviedla, že sa „... v mesiaci január 2009 podaním   sťažnosti na   prieťahy   v odvolacom   konaní   pred   Krajským súdom v   Košiciach domáhala rozhodnutia v jej veci, ktorá sa nachádza v štádiu odvolacieho konania pred Krajským súdom v Košiciach a je vedená pod sp. zn. 4Co79/08, vzhľadom na skutočnosť, že jej súdny spor sa vlečie už 6 rok a nie je ukončený právoplatným rozhodnutím súdu... Listom zo dňa 16. 2. 2009 predseda Krajského súdu v Košiciach uznal sťažnosť sťažovateľky za dôvodnú z tzv. objektívnych príčin... preto rozhodnutie vo veci sťažovateľky možno očakávať najneskôr do konca I. polroka 2009...

S   takýmto   pomalým   postupom   Krajského   súdu   v   Košiciach   sťažovateľka   nie   je spokojná...“ a   domnieva   sa,   že „...Krajský súd   v   Košiciach   porušuje   jej   právo   na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4Co 79/08 porušil základné právo Ing. Arch E. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Krajskému súdu v Košiciach prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn. 4Co 79/08 bez zbytočných prieťahov.

Ing. Arch E. L. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.000.-Eúr, ktoré jej   je   povinný   Krajský   súd   v   Košiciach   vyplatiť   v   lehote   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti nálezu.

Krajský súd v Košiciach je povinný vyplatiť Ing. Arch E. L. trovy konania 245,71 Eúr do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípade   namietaného   porušenia   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov je s účinnosťou od 1. apríla 2005 takýmto prostriedkom sťažnosť adresovaná predsedovi   príslušného   súdu   podľa   §   62 zákona č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 2. februára 2009 sťažnosť na   prieťahy   predsedovi   krajského   súdu,   ktorý   v odpovedi   zo   16.   februára 2009   uznal sťažnosť za dôvodnú a uviedol, že rozhodnutie vo veci je možné očakávať najneskôr do konca prvého polroka 2009.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení na nápravu a odstránenie protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   sťažovateľky   bola   ústavnému   súdu   doručená 22. februára 2009, šesť dní po vyhotovení odpovede na sťažnosť na prieťahy predsedom krajského súdu, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, III. ÚS 85/06).

Pokračujúca   nečinnosť   krajského   súdu   by   mohla   spôsobiť   porušenie   základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale ústavný súd to v súčasnom období nemôže posúdiť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky na základe týchto zistení   dospel   k záveru,   že   v   zmysle   § 53   ods. 1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu dostatočný časový priestor na   prijatie   opatrení   na   nápravu   a odstránenie   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009