znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 91/02-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra 2002   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   V.   M.,   bytom   Č.,   ktorou   namietal   porušenie svojho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Ružomberok vo veci sp. zn. 5 C 5/98, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. M.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2002 doručená   sťažnosť   Ing.   V.   M.,   bytom   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   sťažovateľ namietal porušenie svojho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) vo veci sp. zn. 5 C 5/98.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 5. januára 1998 na okresný súd žalobu o neplatnosť držby nehnuteľnosti. O tejto žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom z 20. februára 2001 tak, že ju zamietol. O odvolaní sťažovateľa voči rozsudku okresného súdu   rozhodol   Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)   11. októbra 2001 tak, že napadnutý   rozsudok   potvrdil.   Podľa   sťažovateľa   sa   okresný   súd   v predmetnom   konaní dopustil   zbytočných   prieťahov,   v dôsledku   čoho   sťažovateľ   utrpel   majetkovú   aj nemajetkovú ujmu. Žiada preto, aby ústavný súd „uznal jeho sťažnosť za opodstatnenú“ a priznal mu náhradu majetkovej ujmy vo výške 12 400,- Sk a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000,- Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu,   koho práva   podľa   odseku   1 boli porušení,   primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého súdneho konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie namietaného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 29/02, I. ÚS 77/02, I. ÚS 86/02).

Ďalej platí, že v zmysle ustanovenia čl. 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podať v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol dozvedieť o zásahu do svojho práva.

Vec bola právoplatne skončená 23. novembra 2001, t. j. dňom doručenia rozhodnutia krajského súdu sťažovateľovi. Sťažovateľ pritom namieta porušenie svojho práva podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   výlučne   vo   vzťahu   k okresnému   súdu,   ktorý   vo   veci   rozhodol 20. februára 2001. Rozsudok okresného súdu bol sťažovateľovi doručený 6. marca 2001. Okrem toho, že sťažovateľ podal svoju sťažnosť v čase, kedy už údajné porušenie jeho práva netrvalo, podal ju tiež oneskorene. Možnosť domáhať sa ochrany pred porušovaním práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom súdu totiž nebola viazaná na dodržanie predmetnej dvojmesačnej lehoty len v období, kedy sa v konaní pred ústavným súdom uplatňoval predchádzajúci model individuálnej ochrany základných práv a slobôd, t. j. do 31. decembra 2001.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2002