znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 90/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. Ž., t. č. v Ústave na výkon väzby v B., zastúpeného advokátom Mgr. I. S., B., vo veci namietaného porušenia jeho bližšie neoznačených práv podľa   Ústavy   Slovenskej   republiky   a Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 3 T 50/06 v súvislosti s výkonom jeho väzby a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. Ž.. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2008 doručená sťažnosť Mgr. M. Ž., t. č. v Ústave na výkon väzby v B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. I. S., B., ktorou namieta porušenie svojich bližšie neurčených práv   podľa   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   trestnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   3   T   50/06 v súvislosti s výkonom väzby.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   uznesením   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I sp. zn. ČVS: ORP-496/OEK-B1-2007 z 21. apríla 2007 bol sťažovateľ   obvinený   pre   zločin   týrania   zverenej   a blízkej   osoby   podľa   §   208   ods.   1 Trestného   zákona   z dôvodu   §   71   ods.   1   písm.   b)   a c)   Trestného   poriadku   účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „Trestný poriadok“).

Podaním   z 13.   augusta   2007   prokurátorka   Okresnej   prokuratúry Bratislava I upovedomila sťažovateľa, že jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu zo 4. augusta 2007 nevyhovela a predkladá ju na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie Okresného   súdu   Bratislava   I,   ktorému   súčasne   navrhuje   aj   zmeniť   dôvody   jeho   väzby, pretože podľa nej dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku u neho pominuli.

Okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 382/07 z 20. augusta 2007 rozhodol o zamietnutí žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu a zmenil dôvody väzby sťažovateľa tak, že ho ponechal vo väzbe iba z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Sťažovateľ proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť.

Krajský   súd   v Bratislave   podľa   sťažovateľa   uznesením   sp.   zn.   3   Tpo   74/07 z 18. septembra 2007 „rozhodol nesprávne na základe nesprávnych údajov“ tak, že jeho sťažnosť   zamietol.   V súčasnosti   sa   predmetná   vec   po   podaní   obžaloby   nachádza   na okresnom súde, kde je vedená pod sp. zn. 3 T 50/06.

Podľa   sťažovateľa   hlavný   dôvod   sťažnosti   na   porušovanie   jeho   práv   je,   že „aj napriek   uzneseniu   Okresného   súdu   Bratislava   I v spojení   s uznesením   Krajského   súdu v Bratislave   ustálili   dôvod   väzby   v zmysle   §   71   ods.   1   písm.   c,   Tr.   por.   som   stále   do dnešného dňa v ÚVV izolovaný v kolúznej väzbe, čím bolo porušené ustanovenie § 75 ods. 1 písm. b, ods. 2 Tr. por.“

Z uvedeného dôvodu podal sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu na postup okresného súdu, ktorým podľa neho došlo k porušeniu jeho základných práv garantovaných ústavou a dohovorom „týkajúcich   sa   mojej (sťažovateľovej;   pozn.) osobnej   integrity   a ľudskej dôstojnosti a tiež práva na súdnu a inú ochranu“.

V rámci odôvodnenia sťažnosti sťažovateľ ďalej uviedol: „Okrem toho, že ja osobne trpím sprísnenými podmienkami väzby, na ktoré už nie sú žiadne dôvody, trpím aj psychicky (dlhodobo užívam antidepresíva), trpím inými sprísnenými opatreniami (styk s inými väzňami, záujmová činnosť, atď.), dotýka sa to aj mojej rodiny. Moja manželka ostala sama s maloletým dieťaťom. V dôsledku opatrení kolúznej väzby máme sťažený písomný styk 4 listy sú cenzurované, ich doručovanie je neúmerne predlžované na 3 - 4 týždne, takže nie sú aktuálne. Tak isto má manželka problémy s potvrdením návštev - potvrdenku musí odniesť do trestnej kancelárie a za 1 - 2 dni si pre ňu prísť a až potom môže ísť na návštevu, čo je pre ňu vzhľadom na zamestnanie a starostlivosť o dieťa neúmerná časová záťaž.“

Podľa sťažovateľa uvedený stav, v ktorom sa dlhodobo nachádza „v kolúznej väzbe v zmysle   §   71   ods.   1   písm.   b,   Tr.   por.“, hoci   v súčasnosti   je   vo   väzbe   ponechaný   len z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, má dopad na neho aj celú jeho rodinu a sťažovateľ ho pokladá za „neprijateľný, nakoľko neúnosne zasahuje do mojich ústavných práv a slobôd a zasahuje do súkromného a rodinného života mojej rodiny“.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby „prijal... sťažnosť a okamžite   odstránil...   stav,   ktorý   trvá   dlhšiu   dobu   a okamžite   ma   prepustil   z väzby   na slobodu. Zároveň žiadam o priznanie a vyplatenie odškodnenia za morálnu ujmu vo výške 100.000,- Sk a vyplatenie náhrady trov právneho zastúpenia“.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o ústavnom súde ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ sa svojou neúplnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru týkajúcich sa jeho „osobnej integrity a ľudskej   dôstojnosti   a tiež   práva   na   súdnu   ochranu“.   K porušeniu   uvedených   práv sťažovateľa postupom okresného súdu malo dôjsť v dôsledku toho, že aj keď okresný súd i krajský súd rozhodli, že dôvody jeho kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku pominuli, jeho väzba z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je aj naďalej podľa neho vykonávaná za sprísnených podmienok kolúznej väzby.

Podľa § 4 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby (ďalej len „zákon o výkone väzby“) stráženie, dozor a zaobchádzanie s obvinenými zabezpečuje zbor.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o výkone väzby na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona má obvinený právo podávať žiadosti, sťažnosti a   podnety   štátnym   orgánom   Slovenskej   republiky,   ktoré   sú   príslušné   na   prejednanie podnetov   alebo sťažností   týkajúcich   sa   ochrany ľudských   práv,   ako   aj   medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o výkone väzby ak o to obvinený požiada, umožní sa mu rozhovor   s   riaditeľom   ústavu   alebo   ním   určeným   príslušníkom   zboru   a   s   osobami a zástupcami orgánov uvedených v § 59 a 60 v čase, keď vykonávajú dozor alebo kontrolu v ústave.

Podľa § 59 zákona o výkone väzby dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

Podľa   §   18   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva   väzba,   trest   odňatia   slobody,   disciplinárne   tresty   vojakov,   ochranné   liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre je prokurátor povinný:

a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1,

b) písomným príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu,

c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia   orgánov vykonávajúcich   správu miest   uvedených   v odseku   1 alebo ich nadriadeného   orgánu,   ak   sú   v   rozpore   so   zákonom   alebo   s   iným   všeobecne   záväzným právnym predpisom,

d)   dozerať,   aby   sťažnosti   a   oznámenia   osôb   držaných   v   miestach   uvedených v odseku 1 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.

Z uvedených ustanovení zákona o výkone väzby v spojení so zákonom o prokuratúre je zrejmé, že zabezpečenie zachovávania zákonnosti v miestach výkonu väzby nepatrí do právomoci okresného súdu, a preto ani postupom okresného súdu v súvislosti s realizáciou výkonu väzby sťažovateľa nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práv.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa, ktorá okrem iného ani nespĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti, pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neodôvodnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2008