znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 90/03

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., bytom K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., K., vo veci porušenia   jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Katastrálneho   úradu   Košice,   Správy   katastra   Košice   III,   Južná   trieda   82,   v   konaní o povolenie vkladu sp. zn. V 507/95 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2003 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom K., ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Katastrálneho úradu Košice, Správy katastra Košice III (ďalej aj „správa katastra“), Južná trieda 82, v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sp. zn. V 507/95.

Zo sťažnosti a z pripojených dokladov vyplýva, že sťažovateľka 6. mája 1994 spolu so   svojím manželom   Š.   K.   ako   kupujúci   uzavreli   s   predávajúcimi manželmi   K.   kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod družstevného bytu č. 26 nachádzajúci sa v obytnom dome č. 721 v Košiciach na Clementisovej 2, v súčasnosti zapísanej na správe katastra na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. 10826. Dňa 8. februára 1995 bol zo strany sťažovateľky a jej   manžela   podaný   návrh   na   povolenie   vkladu   vlastníckeho   práva   do   katastra nehnuteľností v ich prospech.

Rozhodnutím   správy   katastra   sp.   zn.   V   507/95   z   8.   marca   1995   bolo   konanie o povolenie   vkladu   prerušené   z dôvodu   doplnenia   údajov   v kúpnej   zmluve.   Toto rozhodnutie bolo podľa tvrdenia sťažovateľky doručené len Š. K. a MUDr. I. K. V ten istý deň, ako bolo uvedené rozhodnutie vydané,   neznáma osoba prevzala bez súhlasu správy katastra zo správneho spisu sp. zn. V 507/95 päť exemplárov kúpnej zmluvy, dva exempláre znaleckého posudku a aktuálny výpis z LV. Až neskôr vyšlo najavo, že touto osobou bol manžel sťažovateľky Š. K., s ktorým bola sťažovateľka v tom čase v rozvodom konaní. Sťažovateľka v konaní správy katastra vidí hrubé porušenie platných právnych predpisov, v zmysle ktorých sa prijaté podanie už nesmie vydať, a to ani podávateľovi.

Dňa   22.   marca   1995   sťažovateľka   spolu   so   svojím manželom   doplnili   údaje chýbajúce v pôvodnom návrhu na povolenie predmetného vkladu. Následne však podaním manžela sťažovateľky a predávajúceho - MUDr. K. došlo k späťvzatiu návrhu na vklad. Na základe uvedenej skutočnosti správa katastra zastavila konanie vo veci sp. zn. V 507/95 napriek tomu, že k späťvzatiu tohto návrhu došlo bez vedomia a súhlasu sťažovateľky, ktorá trvala   a naďalej   trvá   na   podanom   návrhu   na   vklad.   Rozhodnutie   správy   katastra   bolo 20. apríla 1995   napadnuté prokurátorským protestom   prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I. Správa katastra síce uvedenému protestu prokurátora v plnom rozsahu vyhovela a svoje rozhodnutie o zastavení konania zrušila, od tej doby však správa katastra nerozhodla o povolení vkladu do katastra   nehnuteľností. Medzitým správa katastra konanie vo veci niekoľkokrát   prerušila   a následne   konanie   zastavila.   Na   podnet   sťažovateľky   sa   vecou niekoľkokrát zaoberal aj bývalý katastrálny odbor Krajského úradu v Košiciach, Okresná prokuratúra Košice I a dvakrát vo veci konal aj Krajský súd v Košiciach na základe návrhu sťažovateľky na preskúmanie rozhodnutia v správnom konaní súdom. Naposledy vo veci správa   katastra   vydala   rozhodnutie   24.   februára   2002,   ktorým   konanie   vo   veci   sp.   zn. V 507/95   opäť   zastavila.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   sťažovateľka   podala   odvolanie   na nadriadenom   orgáne,   ktorý   vo   veci   v čase   do   podania   tejto   ústavnej   sťažnosti   ešte nerozhodol.

  Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   namieta,   že   v konaní správy   katastra   došlo k značným prieťahom. Správa katastra opakovane nerešpektovala lehoty na rozhodovanie v správnom konaní, a tak podľa názoru sťažovateľky na jej škodu spôsobovala prieťahy v konaní.   Lehoty,   ktoré   plynuli   medzi   jednotlivými   rozhodnutiami   správy   katastra,   boli podľa názoru sťažovateľky neprimerane dlhé. Na tieto prieťahy sťažovateľka niekoľkokrát upozornila   príslušný   správny   orgán   a   Okresnú   prokuratúru   Košice   I.   Sťažovateľka   sa domnieva, že doba 8 rokov na riadne vybavenie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je nezdôvodniteľná a neospravedlniteľná. Toto konanie má negatívny dopad   na   jej   majetkovú   situáciu.   Z bytu,   ktorý   je   predmetom   vkladu,   sa   sťažovateľka musela odsťahovať, pričom s manželom sa medzitým aj rozviedla. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne vydal toto rozhodnutie:

„Právo   sťažovateľky   na   prejednanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Katastrálneho úradu v Košiciach Správou katastra Košice III. p o r u š e n é.   Ústavný súd SR prikazuje, aby Katastrálny úrad Košice Správa katastra Košice III. konal vo veci sp. zn. V 507/95 bez prieťahov a prikázal, aby odporca, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.   Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 800. 000,– Sk.   Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohoto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Predmetom sťažnosti je namietaná nečinnosť orgánu verejnej správy. In concreto ide o namietané prieťahy v konaní sp. zn. V 507/95 na správe katastra, ktorá za osem rokov nerozhodla   s konečnou   platnosťou   o   povolenie návrhu   na vklad   vlastníckeho   práva   do katastra nehnuteľností podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 3/2002 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

Podľa § 250t ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v znení zákona č. 424/2002 Z. z.) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho   dôvodu   spôsobom   ustanoveným   príslušným   právnym   predpisom   tým,   že   je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ústavný súd konštatuje, že konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktoré bolo do nášho právneho poriadku zavedené od 1. januára 2003, je súčasťou správneho súdnictva,   v ktorom   konajú   všeobecné   súdy   (v   danom   prípade   je   to   krajský   súd). Sťažovateľka   má   v správnom   súdnictve   podľa   citovaného   ustanovenia   Občianskeho súdneho   poriadku   na   ochranu   svojich   základných   práv,   ktorých   porušenie   namietala predmetnou   sťažnosťou,   účinné   a dostupné   právne   prostriedky   nápravy   proti   nečinnosti orgánu verejnej správy, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl.   127   ústavy   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   meritórne   konať   a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   bolo potrebné   sťažnosť   sťažovateľky   podľa   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2003