znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 9/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 53/2009 a vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 46/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2011 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 53/2009 a vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 13 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 46/2010.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol: „Takto   bolo   zmarené   konanie   II.   ÚS   68/07-21 senátom   JUDr.   L.   G.   odmietnutím,   čím   predkladateľ   falsifikátov   dostal   signál,   že predkladanie falsifikátov je na Slovensku možné a predkladateľ falsifikátov bude úspešný. Predkladateľ   falsifikátov   Štefan   Špak   pokračuje   úspešne   v predkladaní   falsikátov na OS BA II v konaniach 52C/291/06 a 17C/131/2007...

Justičná mašinéria umožňuje bezprávie, porušuje všetko čo sa dá, zákony, Ústavu a Dohovory, chráni zločincov ako je Š. Š., a to všetko je trestná činnosť páchania justičnou mašinériou – justičnou mafiou!!!!!...

B. je sudcami diskriminovaný sfašizovanými sudcami, ktorí si zvolili metódu štvania a persekúcie, marenie jeho zakladných práv ako pokračujúci trestnú činnosť – zneužívania právomoci verejného činiteľa s konečným cieľom dokonať justičnú vraždu zlikvidovaním jeho zdravia cestou chronickej stressovej traumy vyvolávanej odmietaním a protizákonným odmietaním spravodlivosti... od roku 1994!...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o sťažnosti takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné práva D. B. v konaní sp. zn.: 20C/53/2009 garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

v tomto   konaní   porušuje   základné   práva   D.   B.   ja   Krajský   súd   Bratislava Záhradnícka 10, Bratislava v konaní sp. zn.: 11Co/46/2010-55 Keď porušil základné právo garantované čl. 13 Dohovoru. Uznesenie 11Co/46/2010-55 je založené na klamstvách. II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu Bratislava 11Co/46/2010-55   z dňa   28.   09.   2010   ako   protizákonné   a vec   vracia   Okresnému   súdu Bratislava II.

II.C.   Ústavný   súd   prikazuje   vytýčiť   zaplatiť   D.   B.   satisfakciu   Okresnému   súdu Bratislava II a Krajskému súdu Bratislava, každému zvlášť sumu 50.000 EUR v lehote 15 dní od dňa právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu.

V prípade omeškania sú obidva súdy povinne zaplatiť úroky z omeškania a to vo výške 500 EUR za každý deň omeškania od dňa povinnosti zaplatiť do dňa zaplatenia. II.D.   Ústavný   súd   prikazuje   súdom   dodržiavať   čl.   12   Ústavy   SR,   najmä   ods.   4. Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   II   konať   bez   zbytočných   prieťahov (20C/53/2009 – podané dňa 26. 07. 2007) prieťahy trvajú 3-roky a 5-mesiacov.

II.E. Ústavný súd sa ospravedlňuje D. B. za senát Ľ. G. a konanie v rozpore so zákonom, Ústavou SR a Dohovorom. Ústavný súd prehlasuje, že použitie klamstiev nemôže vyť základom na rozhodovanie!“

II.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa z 25. novembra 2010 obsahuje hrubo urážlivé   výroky,   dehonestujúce   a neopodstatnené   obvinenia   adresované   nielen   proti sudkyniam všeobecných súdov, ale aj proti sudcom ústavného súdu.

Predmetné výroky a vyjadrenia sťažovateľa okrem iného neprimeraným spôsobom obviňujú   sudcov   ústavného   súdu   z nespravodlivého   rozhodovania   vo   vzťahu k sťažovateľovi a naznačujú zaujatosť sudcov ústavného súdu pri ich rozhodovaní.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v sťažnosti prekročil hranicu únosnej kritiky a hrubo urážal sudcov všeobecných súdov, ale i samotný ústavný súd, resp. jeho sudcov, a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho konania v súlade s § 1 a § 2 Občianskeho   súdneho   poriadku   rešpektovaný   všetkými   účastníkmi   konania   a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch.

Správanie   sťažovateľa,   ktorého   cieľom   je   uškodiť   reputácii   samotného rozhodujúceho súdu, je teda podľa názoru ústavného súdu možné označiť za zneužitie práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takéhoto práva.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

V závere možno ešte uviesť, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu   je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ rozhodnutím ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 52/06 zo 14. februára 2006 upozornený, avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť tento odmietnutý   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011