znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 9/04-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2004 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Eduarda Báránya a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť V. G., K.,   zastúpenej advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, Č., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 568/98 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 568/98 p o r u š i l   právo V. G., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   v   Čadci   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   568/98 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. V. G. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Čadci povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. G.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 16 030 (slovom šestnásťtisíctridsať slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Čadci povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. S., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 21. januára 2004   č.   k.   I.   ÚS   9/04-12   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. G., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného súdu v Čadci (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 568/98.

Zo   sťažnosti   vyplynulo, že sťažovateľka podala 22. apríla 1998 okresnému   súdu žalobný návrh na určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd nekoná v tejto veci plynule, o čom svedčí celkovo   dlhá   doba,   počas   ktorej   sa   súdny   spor   vedie.   V   rámci   tejto   doby   označila   aj niekoľko úsekov, v ktorých bol podľa nej súd bezdôvodne nečinný.

Sťažovateľka ďalej poukázala na to, že ohľadom predmetnej veci vyčerpala aj právne prostriedky nápravy tým, že na prieťahy v konaní podala 2. októbra 2002 a 4. februára 2003 sťažnosť   podľa   §   17   ods. 1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov, konanie   však   do   dňa   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nebolo   právoplatne   skončené. Z dôvodu   pretrvávajúceho   stavu   právnej   neistoty,   ktorý   pociťuje   ako   psychickú   ujmu, požiadala ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo V. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 568/98 bolo porušené.

Okresnému súdu v Čadci prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 568/98 konal bez zbytočných prieťahov.

V. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk (slovom jednostotisíc korún), ktoré je Okresný súd v Čadci povinný jej vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. A. P., listom z 25. februára 2003 sp. zn. Spr. 1/04-ÚS a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 8. marca 2004.

Predsedníčka okresného súdu okrem chronologického prehľadu procesných úkonov uviedla vo vzťahu k danej veci nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...) 1. Z hľadiska predmetu konania charakterizujem vec ako náročnú najmä pre zložitosť dokazovania.

2. Súd od začatia konania vykonával procesné úkony priebežne, všetky procesné úkony súviseli s vedením konania predovšetkým v tom smere, aby súd mohol v merite veci rozhodnúť. Je pravda, že po podaní odvolania spis 19. 12. 2000 Krajský súd Žilina vrátil prvostupňovému súdu na vydanie opravného uznesenia, ktoré aj bolo 12. 2. 2001 vydané a uvedené obdobie vzhľadom na priebežnosť úkonov súdu, nemožno považovať za prieťah a nečinnosť   súdu.   Zrušenie   rozsudku   prvostupňového súdu   odvolacím súdom,   doplnenie dokazovania nariadené odvolacím súdom, predsa nemožno pripísať prvostupňovému súdu ako prieťah, zvlášť keď v zrušujúcom uznesení v dôvodoch (č. l. 62) odvolací súd poukazuje na vadu podanej žaloby – vadu v žalobnom petite s povinnosťou odstrániť vady petitu podľa ustanovenia §-u 43 ods. 1, 2 O. s. p. – k čomu zástupca sťažovateľov pristúpil až 12. 7. 2002 (hoci žaloba bola podaná 22. 4. 1998).

3. Výzvy doručované súdom zástupcovi sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku, na   predloženie   listinných   dôkazov   aj   v zmysle   záveru   odvolacieho   súdu,   neúčasť sťažovateľov   na   pojednávaniach   tak   pred   okresným   súdom   ako   aj   krajským   súdom, nemožnosť doručiť zásielky odporcovi v rade 1 na adresu označenú v žalobnom návrhu, mám za to, že prispeli k predĺženiu súdneho konania.

Z týchto   dôvodov   považujem   sťažnosť   za   nedôvodnú.   Súhlasím,   aby   ústavný   súd upustil od ústneho pojednávania vo veci“.

Právny   zástupca   sťažovateľky   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedol:

«(...) nestotožňujem sa s názorom porušovateľa, že v konaní Okresného súdu v Čadci č.   k.   12   C   568/98   ide   o vec   náročnú   z dôvodu   zložitosti   dokazovania.   V tomto   smere poukazujem i na dôvody uvedené v ústavnej sťažnosti,   ako aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 47/96, podľa ktorého právna zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce, nedokonalým poznaním obsahu samotnej podstaty veci, odbornou nepripravenosťou na   pojednávanie,   neodborným   využitím   jednotlivých   pojednávaní   a nariaďovaním dokazovania   bez   náležitého   zistenia   procesne   významných   skutočností   pre   toto dokazovanie.»

Zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci, a uplatnil si aj trovy právneho   zastúpenia   za   tri   úkony   právnej   služby   pozostávajúce   z prevzatia   a prípravy zastúpenia, podania sťažnosti 25. apríla 2003, podania písomného stanoviska z 8. marca 2004   k vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu   a režijný   paušál   k   všetkým uvedeným úkonom a 19 % DPH, t. j. celkom vo výške 16 024,54 Sk, ktoré žiadal vyplatiť na jeho účet.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 113/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 568/98:

Dňa   22.   apríla   1998   podala   sťažovateľka   (v   konaní   pred   okresným   súdom navrhovateľka) spolu s P. G., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“) na okresnom súde návrh na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu proti odporcom 1. P. G., bytom K., 2. H. G., bytom tamtiež a 3. mestu Kysucké Nové Mesto (ďalej len „odporcovia“).

Dňa 7. júla 1998 boli navrhovatelia vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku a na predloženie dôkazov, o ktoré opierajú svoje tvrdenia.

Dňa 15. júla 1998 navrhovatelia zaplatili súdny poplatok.Dňa 31. júla 1998 okresný súd doručil návrh odporcom a vyzval ich, aby sa k nemu vyjadrili.

Dňa 11. augusta 1998 navrhovatelia doručili okresnému súdu listinné dôkazy. Dňa 2. septembra 1998 odporca v 3. rade doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k návrhu.

Dňa 8. októbra 1998 okresný súd vyzýva obchodnú spoločnosť Kysuca, s. r. o., aby predložila kópiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. V 169/96 z 28. novembra 1995 (t. j. zmluvy, neplatnosť ktorej navrhovatelia napádajú v konaní pred okresným súdom). Dňa 22. januára 1999 súd nariadil pojednávanie na 4. február 1999.Pojednávanie   nariadené   na   4.   február   1999   bolo   odročené   na   neurčito   pre neprítomnosť odporcov. Právny zástupcovia účastníkov konania prejavili záujem uzatvoriť vo veci mimosúdnu dohodu.

Dňa   23.   marca   1999   súd   nariadil   pojednávanie   na   13.   apríl   1999   a zároveň zadovažoval súvisiace spisy, najmä vkladový spis spornej zmluvy.

Dňa 9. apríla 1999 obchodná spoločnosť Kysuca, s. r. o., doručila okresnému súdu svoje   vyjadrenie   a Okresný   úrad,   Kysucké   Nové   Mesto,   odbor   katastrálny,   zaslal   súdu fotokópiu spisu sp. zn. V 169/96.

Dňa 13. apríla 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 29. apríl 1999 za účelom pripojenia rozvodového spisu odporcov v 1. a 2. rade.

Dňa 29. apríla 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol návrh zamietnutý v celom rozsahu.

Dňa 11. júna 1999 došlo k písomnému vyhotoveniu uvedeného rozsudku. Dňa 29. júna 1999 proti rozsudku okresného súdu podali navrhovatelia odvolanie.Dňa 29. júna 1999 okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho poplatku z odvolania.

Dňa   9.   augusta   1999   navrhovatelia   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu zaplatili súdny poplatok z odvolania.

Dňa   17.   augusta   1999   odporkyňa   v 2.   rade   podala   vyjadrenie   k odvolaniu navrhovateľov.

Dňa 14. septembra 1999 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní navrhovateľov.

Dňa   19.   decembra   2000   bol   okresnému   súdu   vrátený   spis   bez   meritórneho rozhodnutia krajského súdu, pretože bol predložený predčasne. Krajský súd konštatoval, že „z návrhu na začatie konania (č. l. 1 spisu) je zistené, že ako odporca III/ je označený ako účastník Mesto Kysucké Nové Mesto. S týmto účastníkom okresný súd konal. V písomnom vyhotovení rozsudku zo dňa 29. 4. 1999 (č. l. 30 spisu) v záhlaví – účastník a to odporca III/ Mesto   Kysucké   Nové   Mesto,   zast.   Mgr.   B.   S.,   S.   nie   je   uvedený.   Je   potrebné   preto postupovať podľa ust. § 164 O. s. p., vydať opravné uznesenie, ktoré je potrebné doručiť všetkým účastníkom. Po odstránení uvedeného nedostatku spis predložte krajskému súdu.“Dňa 12. februára 2001 okresný súd vydal opravné uznesenie v zmysle uvedeného stanoviska krajského súdu.

Po doručení tohto opravného uznesenia účastníkom konania bol spis 6. júna 2001 opätovne predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní navrhovateľov.

Dňa 7. novembra 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie na krajskom súde, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa   23.   januára   2002   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   6   Co   1495/01   napadnutý rozsudok   okresného   súdu   z 29.   apríla   1999   č.   k.   12   C   568/98-30   zrušil   a vec   vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 15. mája 2002 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 14. júna 2002 konajúci sudca pokynom kancelárii okresného súdu nariadil, aby bolo uvedené uznesenie krajského súdu doručené účastníkom konania. Dňa 12. júla 2002 právny zástupca navrhovateľov doručil okresnému súdu úpravu rozsudočného návrhu“ v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia krajského súdu.

Dňa   9.   augusta   2002   okresný   súd   vyzval   navrhovateľov   na predloženie   ďalších exemplárov upraveného návrhu.

Dňa 7. októbra 2002 právny zástupca navrhovateľov predložil súdu ďalšie exempláre upraveného návrhu.

Dňa 21. októbra 2002 okresný súd doručil odporcom upravený návrh s tým, aby sa k nemu vyjadrili.

Dňa   31.   októbra   2002   právny   zástupca   odporcov   v 1.   a 2.   rade   zaujal   písomné stanovisko k upravenému návrhu.

Dňa   21.   januára   2003   okresný   súd   vyzval   navrhovateľov,   aby   predložili   súdu „dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu“.

Dňa   16.   apríla   2003   právny   zástupca   navrhovateľov   oznámil   súdu,   že   nemôže predložiť   dohodu   o odovzdaní   a prevzatí   bytu,   pretože   takouto   dohodou   navrhovatelia nedisponujú.

Dňa   14.   apríla   2003   odporca   v 3.   rade   zaujal   písomné   stanovisko   k upravenému návrhu.

Dňa 4. septembra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre neprítomnosť navrhovateľov a odporcu v 1. rade.

Dňa 29. marca 2004 bolo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom,   aby   právny   zástupca   odporcu   v 3.   rade   predložil   originály   dohôd   o odovzdaní a prevzatí bytu, ako aj za účelom vyžiadania správy od obchodnej spoločnosti   Kysuca, s. r. o.Dňa 15. apríla 2004 bola okresnému súdu doručená uvedená správa.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   54/02,   II. ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval   ústavný   súd   aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu vedenom pod sp. zn. 12 C 568/98, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako navrhovateľka, došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že napadnuté občianskoprávne konanie sa začalo na okresnom súde 22. apríla 1998, teda pred viac než šiestimi rokmi, a nie je k dnešnému dňu skončené na súde prvého stupňa.

Ústavný súd zo skutočností uvádzaných okresným súdom ani z obsahu spisu nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o takej zložitosti posudzovanej veci (právnej, resp.   faktickej),   ktorá   by   mohla   negatívne   ovplyvniť   jej   doterajší   priebeh,   no   najmä doterajšiu dĺžku konania.

2. Pri posudzovaní správania sťažovateľky v napadnutej veci ústavný súd konštatuje, že na jej ťarchu treba pripísať skutočnosť, že sa nezúčastňovala vždy na pojednávaniach (napr. 4. septembra 2003) a jej právny zástupca na výzvy súdu reagoval oneskorene (napr. až po niekoľkých mesiacoch 16. apríla 2003 oznámil súdu, že nemôže predložiť dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu, pretože takouto dohodou navrhovatelia nedisponujú).

Na druhej strane však predkladanie upresňujúcich návrhov nekvalifikuje ústavný súd ako   skutočnosť,   ktorá   spôsobila   zbytočné   prieťahy   v konaní.   Podľa   právneho   názoru ústavného   súdu   využitie   možností   daných   sťažovateľovi   procesnými   predpismi   (napr. Občianskym súdnym poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

Pri   hodnotení   podľa   uvedeného   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   nezistil   takú   závažnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť osobitne zohľadnená na   jej   ťarchu pri posudzovaní   otázky,   či   a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, hoci ústavný súd neprehliadol, že v určitom štádiu konania aj sťažovateľka prispela krátkodobo k predĺženiu konania.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný, resp. nepreukázal vo veci relevantnú procesnú činnosť   v období   od   19.   decembra   2000   do   6.   júna   2001   (takmer   šesť   mesiacov),   od 14. apríla 2003 do 4. septembra 2003 (takmer päť mesiacov) a od 4. septembra 2003 do 29. marca 2004 (viac ako šesť mesiacov). Skutočnosť, že krajský súd vrátil 19. decembra 2000 okresnému súdu spis bez meritórneho rozhodnutia o odvolaní, pretože tento bol podľa zistenia krajského súdu predložený predčasne (bez uvedenia právneho zástupcu odporcu v 3. rade v záhlaví odvolaním napadnutého rozhodnutia), treba považovať za nerelevantné konanie   okresného   súdu   a neefektívne   plynutie   času   v dôsledku   tohto   pochybenia   treba pripísať na vrub tohto súdu. Okresný súd teda počas jedného roka a piatich mesiacov vo veci nevykonal žiadne alebo nevykonal efektívne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,   v ktorej sa sťažovateľka   ako   navrhovateľka   vo veci určenia   neplatnosti   zmluvy o prevode vlastníctva bytu počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   K   prieťahom   pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné   právo   alebo   sloboda   sa   porušili,   aj   primerané   finančné   zadosťučinenie   ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančného   zadosťučinenie   vo   výške 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 20 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania vo výške 16 030 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia advokátom JUDr. M. S., Č.

Náhrada sa priznala za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie   sťažnosti   z   29.   apríla   2003   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu z 8. marca 2004). Za dva úkony vykonané v roku 2003 patrí odmena v sume po 4 270 Sk a k tomu dvakrát náhrada režijného paušálu po 128 Sk a za jeden úkon, ktorý bol vykonaný v roku 2004, patrí odmena v sume 4 534 Sk a režijný paušál 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3 a   §   25   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 163/2002   Z.   z.   o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 13 470 Sk, ku ktorej bolo treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 2 559,30 Sk, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove zaokrúhlene sumu spolu 16 030 Sk.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2004