znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 9/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2002 predbežne prerokoval návrh J. K., R a K, B., zastúpeného advokátom Mgr. M. K., B., na začatie   konania vo   veci porušenia   základného   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Daňového   úradu   Bratislava   IV   a Daňového   riaditeľstva Slovenskej   republiky   Banská   Bystrica   v konaní   o vrátenie   nadmerného   odpočtu   dane z pridanej hodnoty za november 1997 vedeného na Daňovom úrade Bratislava IV pod č. k. 603/240/480/1998 a takto

r o z h o d o l :

Návrh J. K., R a K, na začatie konania o d m i e t a z   dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Návrhom na začatie konania v zmysle § 18 ods. 1 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) zo 7. januára 2002, došlým Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 10. januára 2002, domáha sa „J. K., R a K“ (ďalej len „navrhovateľ“) proti   Daňovému   úradu   Bratislava   IV   (ďalej   len   „odporca   1“)   a Daňovému   riaditeľstvu Slovenskej republiky Banská Bystrica (ďalej len „odporca 2“) vydania nálezu, ktorým by sa vyslovilo porušenie základného práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní o vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za november 1997, ktoré sa vedie u odporcu 1 pod č. k. 603/240/480/1998.

Uvádza,   že   po   tom,   čo   požiadal   o vrátenie   nadmerného   odpočtu   dane   z pridanej hodnoty   za   mesiac   november   1997,   zahájil   odporca   1   u neho   v tejto   súvislosti   daňovú kontrolu majúcu za cieľ preveriť správnosť určenia nárokovaného nadmerného odpočtu vo výške 3 043 590,-- Sk. Hoci všetky žiadané doklady predložil, dochádzalo v konaní ku prieťahom. Napríklad došlo k tomu, že odporca 1 žiadal o poskytnutie informácie Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky za také obdobie, kedy tento úrad   ešte   nejestvoval,   a preto   ani   požadovanú   informáciu   nemohol   poskytnúť.   Toto spôsobilo prieťah 7 mesiacov. Navrhovateľ v apríli 1998 podal sťažnosť na postup a na nečinnosť   odporcu   1   a neskôr   26.   apríla   1999   sa   sťažoval   aj   na   Ministerstve   financií Slovenskej republiky, pričom vytýkal nedodržanie zákonných lehôt stanovených pre daný prípad.   Svoju   povinnosť   si   nesplnil   ani odporca   2,   ktorý   napriek   nečinnosti   odporcu   1 nevykonal potrebné úkony sám.

Z doplňujúceho podania z 2. februára 2002, ktoré ústavnému súdu došlo 7. februára 2002, vyplýva upresnenie požadovaného nálezu tak, aby sa vyslovilo, že odporca 1 v konaní o vrátenie   nadmerného   odpočtu   dane   z pridanej   hodnoty   za   november   1997   č.   k. 603/240/480/1998 tým, že nekonal, ako aj   vykonával irelevantné úkony, porušil čl. 48 ods. 2 ústavy a odporca 2 v konaní o vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za november 1997 vedenom u odporcu 1 pod č.   k. 603/240/480/1998 tým, že nekonal, porušil čl. 48 ods. 2 ústavy.

Okrem toho navrhovateľ v tomto podaní potvrdil, že prieťahy trvajú až doposiaľ (teda do 2. februára 2002).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Návrhy   vo veciach,   na prerokovanie ktorých   nie je ústavný   súd   príslušný,   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Predmetom podania navrhovateľa je tvrdené porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo dôjsť v konaní vedenom pred odporcom 1.

Z vyššie   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   príslušnosť   (právomoc) ústavného   súdu   rozhodovať   o porušení   základných   práv   alebo   slobôd   je   daná   iba subsidiárne v prípade, ak o tom nerozhoduje iný súd.

Zákonom   č.   501/2001   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   č.   99/1963   Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) s účinnosťou od 1. januára 2002 došlo k novelizácii § 244 OSP v tom zmysle, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, pričom postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 in fine OSP).

Vzhľadom   na   túto   novelizáciu   Občianskeho   súdneho   poriadku   s účinnosťou   od 1. januára   2002   v   prípadoch   nečinnosti   orgánov   verejnej   správy   poskytujú   ochranu   na rozdiel od doterajšieho stavu všeobecné súdy v rámci správneho súdnictva.

Podľa názoru ústavného súdu treba považovať žalobu na nečinnosť orgánu verejnej správy zavedenú zákonom č. 501/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2002 za účinný právny prostriedok ochrany základného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý má k dispozícii priamo účastník konania pred orgánom verejnej správy bez potreby súčinnosti iného   orgánu.   Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 21/00). Tento účel môže navrhovateľ plne dosiahnuť využitím uvedeného právneho prostriedku podľa § 244 OSP.

Keďže návrh bol podaný 10. januára 2002, teda po nadobudnutí účinnosti zákona č. 501/2001   Z.   z.,   a keďže   nečinnosť   orgánu   verejnej   správy   trvala   podľa   tvrdenia navrhovateľa aj po 1. januári 2002 ešte v čase podania návrhu, ústavný súd dospel k záveru, že   navrhovateľ   mal   k dispozícii   účinný   právny   prostriedok   ochrany   namietaného základného   práva   pred   všeobecným   súdom,   ktorý   však   nevyužil   a obrátil   sa   priamo na ústavný súd.

Vzhľadom   na   to,   že   príslušnosť   (právomoc)   ústavného   súdu   na   konanie o sťažnostiach je daná len vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd, a pretože v tomto prípade je daná právomoc všeobecných súdov, bolo potrebné návrh na začatie konania odmietnuť pre nepríslušnosť (nedostatok právomoci) ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2002