znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  I. ÚS 89/2015-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného ⬛⬛⬛⬛,   advokátom, ⬛⬛⬛⬛,   pre   namietané   porušeniezákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskejrepubliky a práv podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd   prípisom   Krajskej   prokuratúry   v   Košiciach   č.   k.   1/1   Kpz   12/14/8800-15z 27. augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 23. októbra2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len  ,,sťažovateľ“),   ktorou   namietalporušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 49 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práv podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) prípisom Krajskejprokuratúry v Košiciach (ďalej len,,krajská prokuratúra“) č. k. 1/1 Kpz 612/14/8800-15z 27. augusta 2014 (ďalej len,,prípis krajskej prokuratúry“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajnéhozboru,   Národnej   kriminálnej agentúry,   národnej   jednotky   finančnej   polície   v   KošiciachČVS: PPZ 705/NKA-FF-VY-2012 z 11. júna 2013 je v tejto veci ako obvinený trestnestíhaný za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. c) a ods. 4Trestného   zákona.   Sťažnosť   sťažovateľa   proti   uzneseniu   o   vznesení   obvinenia   bolazamietnutá   uznesením   prokurátora   Okresnej   prokuratúry   Košice   II   (ďalej   len  ,,okresnáprokuratúra“)   sp.   zn.   4   Pv   419/2013/8803   z   23.   júla   2013.   Po   skončení   vyšetrovaniaprokurátor   okresnej   prokuratúry   7.   júla   2014   vrátil   vec   vyšetrovateľovi   na   doplnenievyšetrovania. Sťažovateľ následne podal 5. augusta 2014 na krajskej prokuratúre podnetna preskúmanie   uplatňovania   dozorových   oprávnení   zo   strany   okresnej   prokuratúry.Podnetom sa sťažovateľ domáhal, aby bolo jeho trestné stíhanie zastavené, keďže podľa jehonázoru nebola naplnená subjektívna a ani objektívna stránka stíhaného zločinu. Krajskáprokuratúra   prípisom   napadnutým   touto   sťažnosťou   sťažovateľovi   oznámila,   že   podnetodkladá,   keďže   v   postupe   prokurátora   okresnej   prokuratúry   nezistila   pochybenia,vyšetrovanie dosiaľ prebieha a je bez subjektívnych prieťahov. Zároveň krajská prokuratúradodala, že jeho podnet na zastavenie trestného stíhania vyhodnotí dozorujúci prokurátorokresnej prokuratúry.  

3.   Sťažovateľ   v   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   opäť   namieta   absenciusubjektívnej a objektívnej stránky stíhaného zločinu, tvrdí, že jeho aktivity mali výlučneobchodný charakter, v prípravnom konaní nebola stále objektivizovaná výška spôsobenejškody a nariadené znalecké dokazovanie nemôže splniť svoj účel. Sťažovateľ namieta, žetrestné stíhanie vysokou mierou neopodstatnene zasiahlo do jeho rodinného a pracovnéhoživota, ako aj podnikateľských aktivít.

4. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil:,,(i) Krajská prokuratúra v Košiciach listom z 27.8.2014 č. 1/1Kpt 612/14/8800-15 porušila základné práva sťažovateľa.....

(ii)   Krajská   prokuratúra   v   Košiciach   je   povinná   zmeniť   svoje   stanovisko   v   liste z 25.7.2014   a   uložiť   Okresnej   prokuratúre   v   Košiciach   I,   aby   prehodnotila   vykonané dokazovanie a zabezpečila zastavenie trestného stíhania sťažovateľa,

(iii)   Okresná   prokuratúra   v   Košiciach   je   povinná   zastaviť   trestné   stíhanie sťažovateľa,

(iv)   Krajská   prokuratúra   v Košiciach   je   povinná   zaplatiť   advokátovi   sťažovateľa náhradu trov konania...“  

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest,prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikohonemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom:

a)zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;

b)zákonné   zatknutie   alebo   iné   pozbavenie   slobody   osoby   preto,   že   sanepodrobila   rozhodnutiu   vydanému   súdom   podľa   zákona,   alebo   preto,   aby   sa   zaručilosplnenie povinnosti ustanovenej zákonom;

c)zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedeniapred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak súoprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebov úteku po jeho spáchaní;

d)iné   pozbavenie   slobody   maloletého   na   základe   zákonného   rozhodnutiana účely   výchovného   dohľadu   alebo   jeho   zákonné   pozbavenie   slobody   na   účely   jehopredvedenia pred príslušný orgán;

e)zákonné   držanie   osôb,   aby   sa   zabránilo   šíreniu   nákazlivej   choroby,   aleboduševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f)zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jejnepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhosteniealebo vydanie.

Podľa   čl. 5   ods.   2 dohovoru   každý, kto   je zatknutý, musí   byť oboznámený bezmeškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinenímproti nemu.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobodyv súlade   s   ustanoveniami   odseku   1   písm.   c) tohto   článku,   musí   byť   ihneď   predvedenýpred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomocia má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia samôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo inýmspôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodolo zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobodynezákonné.

Podľa   čl.   5   ods.   5   dohovoru   každý,   kto   bol   obeťou   zatknutia   alebo   zadržaniav rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásenýverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesuv záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickejspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného životaúčastníkov   alebo,   v   rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by,vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmomspoločnosti.

6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bezprítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorýchnemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

8. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na krajskúprokuratúru   podnet,   ktorá   tento   ako   nedôvodný   odložila.   Podľa   §   31   ods.   1   zákonao prokuratúre   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu   a   rozhodnutí   orgánov   verejnejsprávy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenomzákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstráneniezistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušnéiné orgány.

Podľa § 35 ods. 1 a 3 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátorpovinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákonaalebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanienávrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môževstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorýchvykonanie je podľa zákona oprávnený. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykonáopatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnychpredpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

9.   Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   môže   podávateľ   podnetu   žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b)zákona   o   prokuratúre   je   nadriadený   prokurátor   oprávnený   vydať   podriadenémuprokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonaťúkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

10. Zákon o prokuratúre teda poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedoknápravy – opakovaný podnet, ktorým sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupukrajskej prokuratúry pri vybavovaní podnetu v jeho trestnej veci, a tým dosiahnuť účinnúochranu   jeho   základných   práv   (m.   m.   IV.   ÚS 158/03,   IV.   ÚS 80/03,   IV.   ÚS   330/04,IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06, IV. ÚS 126/07). Uvedený právnyprostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomocnadriadeného prokurátora vykonať opatrenia na odstránenie tvrdeného porušenia zákona,ktoré namietal sťažovateľ.

11. Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zo strany orgánovčinných   v   trestnom   konaní   v   prípravnom   konaní,   je   povinný   pred   podaním   sťažnostiústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda aj prostriedkypodľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívnea účinné opatrenia na zjednanie nápravy (m. m. III. ÚS 365/04).

12. Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol a ani nepreukázal, že podal opakovaný podnetna Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Ak sa za tejto procesnej situácie priamoobrátil na ústavný súd, jeho sťažnosť musela byť pri jej predbežnom prerokovaní podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojenís § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

III.

13. Nad rámec už uvedeného ústavný súd dodáva, že jeho ingerencia do právomocíorgánov činných v trestnom konaní je výrazne obmedzená. Sťažnosť sťažovateľa smerujeproti   postupu   a   rozhodnutiu   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   vo   fáze   prípravného(trestného) konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhaniasťažovateľa meritórne zatiaľ príslušný všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okreminého   vyplýva,   že   platná   právna   úprava   trestného   konania   umožňuje   sťažovateľovi   akoobvinenému,   a   prípadne   aj   v   ďalšom   štádiu   trestného   konania   (po   prípadnom   podaníobžaloby) ako obžalovanému, právne účinným spôsobom namietať porušenie základnýchpráv a slobôd garantovaných ústavou, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorýmmalo   dôjsť   v   dôsledku   údajného   nezákonného   postupu   vyšetrovateľa   a prokurátorav predmetnej trestnej veci. Je nutné skonštatovať, že vyšetrovanie v predmetnej trestnej vecinie je skončené a postavenie sťažovateľa ako strany trestného konania mu už v rámciprípravného   konania   dáva   postavenie   a   tomu   korešpondujúcu   plnú   potenciu   aktívnezasahovať do objasňovania skutkovo relevantných okolností a skutočností kladených muza vinu. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý prípadne bude konať a rozhodovať v trestnej vecisťažovateľa po skončení prípravného konania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania vpredmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenievšetkých   relevantných   skutkových   aj   právnych   okolností   prípadu   vrátane   zákonnostia ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v tomto štádiutrestného   stíhania   predchádzajúcemu   podaniu   obžaloby   (m. m. III.   ÚS   75/05,III. ÚS 109/05, III. ÚS 347/2011).

14.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   pripomína,   že   trestné   konanie   predstavujeod svojho   začiatku   až   po   koniec   organický   celok,   v   ktorom   sa   v   rámci   vykonávaniajednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánovčinných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúcepochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťoupodľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   namietať   porušenia   ústavou   chránených   základných   práva slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal a má v systéme všeobecnéhosúdnictva, ako aj v rámci prípravného trestného konania k dispozícii účinné prostriedkyna ochranu v sťažnosti označených práv, ktoré mali byť porušené, a preto by aj v prípadeprípustnosti sťažnosti prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu (m. m. I. ÚS 47/2010).

15.   Napokon   ústavný   súd   dodáva,   že   formulácia   petitu   sťažnosti   nezodpovedáústavným   a   zákonným   právomociam   ústavného   súdu   (čl.   127   ústavy,   §   56   zákonao ústavnom súde), keďže ani ústavný súd nemôže prikázať krajskej prokuratúre ,,zmeniť svoje   stanovisko   a   uložiť   podriadenej   prokuratúre   prehodnotiť   vykonané   dokazovanie“.Rovnako nemôže ústavný súd prikázať okresnej prokuratúre (v petite nesprávne označenejako   Okresná   prokuratúra   Košice   I,   pričom   dozor   v   trestnej   veci   sťažovateľa   vykonávaOkresná prokuratúra Košice II, pozn.) zastaviť trestné stíhanie v konkrétnej trestnej veci.Keďže   však   bola   sťažnosť   odmietnutá,   neprichádzalo   do   úvahy   rozhodovať   o   ďalšíchnávrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015