SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 89/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného ⬛⬛⬛⬛, advokátom, ⬛⬛⬛⬛, pre namietané porušeniezákladných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskejrepubliky a práv podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd prípisom Krajskej prokuratúry v Košiciach č. k. 1/1 Kpz 12/14/8800-15z 27. augusta 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 23. októbra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietalporušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 49 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práv podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) prípisom Krajskejprokuratúry v Košiciach (ďalej len,,krajská prokuratúra“) č. k. 1/1 Kpz 612/14/8800-15z 27. augusta 2014 (ďalej len,,prípis krajskej prokuratúry“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajnéhozboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície v KošiciachČVS: PPZ 705/NKA-FF-VY-2012 z 11. júna 2013 je v tejto veci ako obvinený trestnestíhaný za zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 2 písm. c) a ods. 4Trestného zákona. Sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia bolazamietnutá uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len ,,okresnáprokuratúra“) sp. zn. 4 Pv 419/2013/8803 z 23. júla 2013. Po skončení vyšetrovaniaprokurátor okresnej prokuratúry 7. júla 2014 vrátil vec vyšetrovateľovi na doplnenievyšetrovania. Sťažovateľ následne podal 5. augusta 2014 na krajskej prokuratúre podnetna preskúmanie uplatňovania dozorových oprávnení zo strany okresnej prokuratúry.Podnetom sa sťažovateľ domáhal, aby bolo jeho trestné stíhanie zastavené, keďže podľa jehonázoru nebola naplnená subjektívna a ani objektívna stránka stíhaného zločinu. Krajskáprokuratúra prípisom napadnutým touto sťažnosťou sťažovateľovi oznámila, že podnetodkladá, keďže v postupe prokurátora okresnej prokuratúry nezistila pochybenia,vyšetrovanie dosiaľ prebieha a je bez subjektívnych prieťahov. Zároveň krajská prokuratúradodala, že jeho podnet na zastavenie trestného stíhania vyhodnotí dozorujúci prokurátorokresnej prokuratúry.
3. Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu opäť namieta absenciusubjektívnej a objektívnej stránky stíhaného zločinu, tvrdí, že jeho aktivity mali výlučneobchodný charakter, v prípravnom konaní nebola stále objektivizovaná výška spôsobenejškody a nariadené znalecké dokazovanie nemôže splniť svoj účel. Sťažovateľ namieta, žetrestné stíhanie vysokou mierou neopodstatnene zasiahlo do jeho rodinného a pracovnéhoživota, ako aj podnikateľských aktivít.
4. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil:,,(i) Krajská prokuratúra v Košiciach listom z 27.8.2014 č. 1/1Kpt 612/14/8800-15 porušila základné práva sťažovateľa.....
(ii) Krajská prokuratúra v Košiciach je povinná zmeniť svoje stanovisko v liste z 25.7.2014 a uložiť Okresnej prokuratúre v Košiciach I, aby prehodnotila vykonané dokazovanie a zabezpečila zastavenie trestného stíhania sťažovateľa,
(iii) Okresná prokuratúra v Košiciach je povinná zastaviť trestné stíhanie sťažovateľa,
(iv) Krajská prokuratúra v Košiciach je povinná zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov konania...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa čl. 49 ústavy len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest,prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.
Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikohonemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom:
a)zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;
b)zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sanepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilosplnenie povinnosti ustanovenej zákonom;
c)zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedeniapred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak súoprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebov úteku po jeho spáchaní;
d)iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutiana účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jehopredvedenia pred príslušný orgán;
e)zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, aleboduševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;
f)zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jejnepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhosteniealebo vydanie.
Podľa čl. 5 ods. 2 dohovoru každý, kto je zatknutý, musí byť oboznámený bezmeškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinenímproti nemu.
Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobodyv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedenýpred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomocia má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia samôže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.
Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo inýmspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodolo zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobodynezákonné.
Podľa čl. 5 ods. 5 dohovoru každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržaniav rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásenýverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesuv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickejspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného životaúčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmomspoločnosti.
6. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bezprítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorýchnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.
8. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na krajskúprokuratúru podnet, ktorá tento ako nedôvodný odložila. Podľa § 31 ods. 1 zákonao prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnejsprávy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenomzákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstráneniezistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušnéiné orgány.
Podľa § 35 ods. 1 a 3 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátorpovinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákonaalebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanienávrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môževstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorýchvykonanie je podľa zákona oprávnený. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykonáopatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnychpredpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
9. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre). Podľa § 6 ods. 1 písm. a) a b)zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenémuprokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne vykonaťúkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.
10. Zákon o prokuratúre teda poskytuje sťažovateľovi účinný právny prostriedoknápravy – opakovaný podnet, ktorým sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupukrajskej prokuratúry pri vybavovaní podnetu v jeho trestnej veci, a tým dosiahnuť účinnúochranu jeho základných práv (m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04,IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06, IV. ÚS 126/07). Uvedený právnyprostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomocnadriadeného prokurátora vykonať opatrenia na odstránenie tvrdeného porušenia zákona,ktoré namietal sťažovateľ.
11. Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zo strany orgánovčinných v trestnom konaní v prípravnom konaní, je povinný pred podaním sťažnostiústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy, teda aj prostriedkypodľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorujúci prokurátor nevykoná efektívnea účinné opatrenia na zjednanie nápravy (m. m. III. ÚS 365/04).
12. Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol a ani nepreukázal, že podal opakovaný podnetna Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Ak sa za tejto procesnej situácie priamoobrátil na ústavný súd, jeho sťažnosť musela byť pri jej predbežnom prerokovaní podľa§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojenís § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
III.
13. Nad rámec už uvedeného ústavný súd dodáva, že jeho ingerencia do právomocíorgánov činných v trestnom konaní je výrazne obmedzená. Sťažnosť sťažovateľa smerujeproti postupu a rozhodnutiu orgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného(trestného) konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhaniasťažovateľa meritórne zatiaľ príslušný všeobecný súd nerozhodoval. Z uvedeného okreminého vyplýva, že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi akoobvinenému, a prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaníobžaloby) ako obžalovanému, právne účinným spôsobom namietať porušenie základnýchpráv a slobôd garantovaných ústavou, resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorýmmalo dôjsť v dôsledku údajného nezákonného postupu vyšetrovateľa a prokurátorav predmetnej trestnej veci. Je nutné skonštatovať, že vyšetrovanie v predmetnej trestnej vecinie je skončené a postavenie sťažovateľa ako strany trestného konania mu už v rámciprípravného konania dáva postavenie a tomu korešpondujúcu plnú potenciu aktívnezasahovať do objasňovania skutkovo relevantných okolností a skutočností kladených muza vinu. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý prípadne bude konať a rozhodovať v trestnej vecisťažovateľa po skončení prípravného konania, aj odvolací súd v prípade podania odvolania vpredmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou, v právomoci ktorých je posúdenievšetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnostia ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v tomto štádiutrestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (m. m. III. ÚS 75/05,III. ÚS 109/05, III. ÚS 347/2011).
14. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie predstavujeod svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávaniajednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánovčinných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúcepochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťoupodľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať porušenia ústavou chránených základných práva slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.Na tomto základe ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal a má v systéme všeobecnéhosúdnictva, ako aj v rámci prípravného trestného konania k dispozícii účinné prostriedkyna ochranu v sťažnosti označených práv, ktoré mali byť porušené, a preto by aj v prípadeprípustnosti sťažnosti prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu (m. m. I. ÚS 47/2010).
15. Napokon ústavný súd dodáva, že formulácia petitu sťažnosti nezodpovedáústavným a zákonným právomociam ústavného súdu (čl. 127 ústavy, § 56 zákonao ústavnom súde), keďže ani ústavný súd nemôže prikázať krajskej prokuratúre ,,zmeniť svoje stanovisko a uložiť podriadenej prokuratúre prehodnotiť vykonané dokazovanie“.Rovnako nemôže ústavný súd prikázať okresnej prokuratúre (v petite nesprávne označenejako Okresná prokuratúra Košice I, pričom dozor v trestnej veci sťažovateľa vykonávaOkresná prokuratúra Košice II, pozn.) zastaviť trestné stíhanie v konkrétnej trestnej veci.Keďže však bola sťažnosť odmietnutá, neprichádzalo do úvahy rozhodovať o ďalšíchnávrhoch sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015