znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 89/06-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2007 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Ing. S. F., B., zastúpenej advokátkou JUDr. L. D., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 142/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 142/02 p o r u š i l základné právo Ing. S. F., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   142/02 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   S.   F. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   40 000 Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   S.   F.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   8 439 Sk (slovom   osemtisícštyristotridsaťdeväť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokátky JUDr. L. D., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 15. marca   2006   č.   k.   I.   ÚS   89/06-9   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. S. F., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 142/02 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka 10. októbra 2002 podala okresnému súdu žalobu o určenie výživného pre manželku. Prvé pojednávanie vo veci súd nariadil až po uplynutí   jeden   a pol   roka   od   podania   žaloby.   Aj   v ďalšom   období   boli   pojednávania nariaďované vo veľkých časových intervaloch, mnohé prebiehali bez toho, aby sa na nich uskutočnilo dokazovanie, a preto sťažovateľka listom z 8. júna 2005 požiadala okresný súd o urýchlené nariadenie pojednávania. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 26. októbra 2005 (po troch   rokoch   od   podania   žaloby)   sťažovateľka   poukázala   na   vážnosť   jej   sociálno-ekonomickej situácie, a teda na naliehavosť jej právneho záujmu na vydaní rozhodnutia vo veci samej.

Dňa   4.   novembra   2005   sťažovateľka   upozornila   predsedníčku   okresného   súdu na prieťahy v tomto konaní a zároveň ju požiadala o primeraný zásah.

Predsedníčka   okresného súdu   po preverení spisu   konštatovala, že jej   sťažnosť je dôvodná, pretože v konaní dochádza k prieťahom, ktoré sú hlavne subjektívnej povahy. Dňa   16.   novembra   2005   okresný   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   zamietol   návrh odporcu na prerušenie konania. Od vydania tohto rozhodnutia uplynula doba ďalších dvoch mesiacov   bez   toho,   aby   súd   nariadil   termín   pojednávania,   a teda   stav   právnej   neistoty u sťažovateľky pretrváva. Podľa sťažovateľky konanie vo veci určenia výživného nie je vo svojej   podstate   zložité,   preto   nevidí   dôvod   pre   zdĺhavý   postup   súdu   v tejto   veci. Sťažovateľka,   ktorej   bola   rozhodnutím   súdu   zverená   aj   výchova   maloletej   dcéry   je odkázaná na podporu svojich rodičov, ktorí jej podľa svojich možností pomáhajú. Na ich pomoc   bola   odkázaná   najmä   v období,   keď   bola   nezamestnaná.   Pomoc   rodičov   však sťažovateľka   považuje   iba   za   náhradné   riešenie,   povinnosť   odporcu   má   podľa   nej rodičovskej pomoci predchádzať. Za situácie, keď si svoje povinnosti odporca dobrovoľne neplní, môže iba meritórne rozhodnutie súdu odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľky. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava IV. v konaní vedenom pod spis. zn. 11 C 142/02 porušil právo Ing. S. F., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu Bratislava IV. v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 142/02 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Ing. S. F. priznáva primerané zadosťučinenie v sume 150 000,- Sk (...), ktoré je jej Okresný súd Bratislava IV. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ing.   S.   F.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava IV. povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. L. D. do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou JUDr. M. Č., listom zo 4. decembra 2006 sp. zn. Spr.   3212/06 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 19. decembra 2006.

2.1   Predsedníčka   okresného   súdu   uviedla   chronológiu   vykonaných   úkonov v napadnutom konaní, ako aj nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...) Z prehľadu vykonaných úkonov súdom je zrejmé, že od podania návrhu došlo k prieťahom   v konaní.   Za   zistené   prieťahy   v konaní   sa   Okresný   súd   Bratislava   IV navrhovateľke ako sťažovateľke ospravedlnil listom pod Spr. 2216/05 zo dňa 7. 11. 05. Zistené prieťahy v konaní boli z príčin subjektívnych, ale aj z príčin objektívnych, spôsobených   dlhotrvajúcimi   a opakovanými   práceneschopnosťami   zákonného   sudcu. Pretrvávajúci nepriaznivý stav v oddelení 11 C vedenie súdu mohlo vyriešiť až odchodom zákonného sudcu z Okresného súdu Bratislava IV.

Po   odchode zákonného sudcu na iný okresný súd,   bol spis sp.   zn.   11 C 142/02 v súlade s rozvrhom práce Okresného súdu Bratislava IV pridelený dňom 1. 7. 05 ďalej zákonnej sudkyni. Zákonná sudkyňa vo veci konala a od uvedeného termínu v konaní nie sú prieťahy.   O podanom   návrhu   na   prerušenie   konania   súd   rozhodoval   v súlade   s platnou legislatívou a rozhodovanie o tomto návrhu nemožno považovať za prieťahy v konaní. Spis bol   od   11. 1. 06   do   16. 10. 06   na   Krajskom   súde   v Bratislave   z dôvodu   konania   a rozhodovania   o odvolaní   odporcu   proti   rozhodnutiu   Okresného   súdu   Bratislava   IV. Zákonná sudkyňa úpravou zo dňa 4. 12. 2006 určila termín pojednávania na deň 1. 2. 2007. Oznamujem, že netrváme na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom. (...)“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedníčky okresného súdu uviedla tieto podstatné skutočnosti:

„Na základe Vašej výzvy zo dňa 15. 12. 2006 Vám týmto oznamujeme, že sme vzali na vedomie stanovisko pani predsedníčky Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 4. 12. 2006, ktoré evidentne podporuje opodstatnenosť ústavnej sťažnosti navrhovateľky.

Takisto Vám oznamujeme, že na ústnom prejednaní veci netrváme. Trovy právneho zastúpenia si uplatňujeme a podľa ust. § 11 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ich vyčísľujeme v celkovej sume 8 439,- Sk (...). “

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 11 C 142/02:

Dňa 10. októbra 2002 podala sťažovateľka okresnému súdu proti Ing. M. F. (ďalej len „odporca“) návrh na začatie konania o výživné manželky. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 C 142/02.

Dňa 10. februára 2004 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 3. máj 2004.Dňa   3.   mája 2004   sa   vo   veci   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 19. máj 2004 s tým, že sťažovateľka mala predložiť súdu pracovnú zmluvu a potvrdenia zamestnávateľa o príjmoch od vzniku pracovného pomeru a odporca mal predložiť súdu potvrdenie od zamestnávateľa o príjmoch v lehote 10 dní.

Dňa 11. mája 2004 odporca doručil súdu žiadané doklady.Dňa   17.   mája   2004   bolo   odporcovi   telefonicky   oznámené   zrušenie   termínu pojednávania a bol určený nový termín na 12. júl 2004.

Dňa 17. mája 2004 odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo uskutočniť 19. mája 2004.

Dňa 19. mája 2004 bolo pojednávanie odročené na 12. júl 2004.Dňa 8. júla 2004 odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo uskutočniť 12. júla 2004.

Dňa   2.   augusta   2004   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn   vyzvať   sťažovateľku na zaslanie pracovnej zmluvy a potvrdenie zamestnávateľa o príjme.

Dňa 25. augusta 2004 odporca doručil súdu písomné dôkazy.Dňa 30. novembra 2004 sudca nariadil pojednávanie na 26. január 2005.Dňa 26. januára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 7. marec 2005 s tým, že sťažovateľka mala vyšpecifikovať niektoré svoje výdavky.

Dňa   7.   marca   2005   bolo   pojednávanie   odročené   na   neurčito   pre   neprítomnosť účastníkov konania. Sudca nariadil pojednávanie na 2. máj 2005.

Dňa 8. marca 2005 sťažovateľka doplnila svoj návrh a ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní konanom 7. marca 2005.

Dňa 2. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd pripustil doplnenie návrhu, pričom pojednávanie bolo odročené na 30. máj 2005 s tým, že účastníci predložia súdu ďalšie dôkazy.

Dňa 30. mája 2005 odporca telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Dňa 30. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito.Dňa 8. júna 2005 sťažovateľka požiadala o určenie termínu pojednávania.Dňa 1. júla 2005 bol spísaný úradný záznam: „Podľa rozvrhu práce spis prevzala JUDr. J. F. Sudkyňa nariadila pojednávanie na 26. október 2005, kancelárii dala úpravou pokyn pripojiť spis sp. zn. 13 Nc 77/02, predvolať svedka D. S., vyžiadať rozpis zárobkov sťažovateľky a odporcu.“

Dňa 31. augusta 2005 oznámili zamestnávatelia sťažovateľky i odporcu požadované údaje.Dňa 26. augusta 2005 odporca doručil písomné dôkazy a vyjadrenie k návrhu.Dňa 25. októbra 2005 odporca požiadal o prerušenie konania.Dňa 26. októbra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito. Dňa   27.   októbra   2005   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn   vyzvať   právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa v lehote 5 dní vyjadrila k návrhu na prerušenie konania a zistiť, čo je s vecou sp. zn. 9 C 217/04.

Dňa   31.   októbra   2005   bol   spísaný   úradný   záznam   o tom,   že   vo   veci   sp. zn. 9 C 217/04 ešte nie je rozhodnuté.

Dňa   3.   novembra   2005   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   oznámila   jej   stanovisko k návrhu na prerušenie konania.

Dňa   16.   novembra   2005   súd   uznesením   č.   k.   11   C   142/02-176   zamietol   návrh odporcu na prerušenie konania.

Dňa 22. decembra 2005 podal odporca odvolanie proti uzneseniu zo 16. novembra 2005.Dňa   27.   decembra   2005   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn   pripraviť predkladaciu správu pre Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

Dňa 11. januára 2006 bol spis doručený krajskému súdu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 3 Co 14/06.

Dňa 22. mája 2006 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn doručiť 2 exempláre odvolania odporcu na adresu právnej zástupkyne sťažovateľky s tým, aby sa v lehote 10 dní k podanému odvolaniu odporcu vyjadrila.

Dňa 9. júna 2006 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu odporcu.Dňa 16. októbra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením z 30. augusta 2006 č. k. 3 Co 14/06-184, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Dňa 18. októbra   2006   sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn doručiť   uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

Dňa 27. októbra 2006 sa zásielka s rozhodnutím adresovaná odporcovi vrátila súdu späť.Dňa 13. novembra 2006 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn cestou CEPO zistiť adresu pobytu odporcu a súčasne doručiť zásielku odporcovi na adresu zamestnávateľa. Dňa 4. decembra 2006 sudkyňa nariadila pojednávanie na 1. február 2007 a súčasne úpravou dala kancelárii pokyn lustrovať, či je konanie o rozvod právoplatne skončené.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o určenie výživného pre manželku, ktoré je vedené pod sp. zn. 11 C 142/02 dochádza   k porušovaniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom, i keď ústavnému súdu neušlo pozornosti, že sťažovateľka sa nie vždy zúčastnila na pojednávaní v danej veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   aj   bezdôvodne   nečinný,   a   to   konkrétne od 10. októbra 2002 do 10. februára 2004 (šestnásť mesiacov) a od 25. augusta 2004 do 30. novembra   2004   (tri   mesiace).   Uvedená   nečinnosť   okresného   súdu   nie   je   ničím ospravedlniteľná, pretože počas najmenej devätnásť mesiacov nevykonával vo veci úkony, ktoré   mali   smerovať   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu sú z hľadiska čl. 48 ods. 2 ústavy netolerovateľné, pretože vec bolo potrebné posúdiť aj s ohľadom na jej povahu (rozhodovanie o nároku na výživné) a význam   pre   sťažovateľku.   V tejto   súvislosti   už   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva zdôraznil,   že   ak   je   predmetom   konania   výživné   (ktoré   je   zdrojom   príjmov),   konaniu o týchto   vzťahoch   príslušné   súdy   majú   venovať   „mimoriadnu   starostlivosť,   pretože procesné omeškanie v takejto veci môže mať za následok de facto rozhodnutie o otázke predloženej súdu“ (pozri H. v. Spojené kráľovstvo, rozsudok z 8. júla 1987, § 85). Vo svetle tejto požiadavky sa potom podstatne mení aj pohľad na posúdenie prieťahov v predmetnej veci,   ku   ktorým   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   alebo   správania   sťažovateľky,   ale predovšetkým v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého dôvodom zbytočných   prieťahov   v napadnutej   veci   bol „pretrvávajúci   nepriaznivý   stav   v oddelení 11 C“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   a tým   vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   žiadala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 150 000 Sk   najmä   s poukazom   na   to,   že   jej   bola   zverená   aj   výchova   maloletej   dcéry, a pretože bola aj nezamestnaná, je odkázaná na podporu svojich rodičov. Za situácie, keď si svoje povinnosti odporca dobrovoľne neplní, jej stav právnej neistoty môže odstrániť iba meritórne rozhodnutie súdu v napadnutom konaní.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   najmä   na   význam   konania   pre   sťažovateľku považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti 2. februára 2006 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 19. decembra 2006). Za tri úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena trikrát po 2 730 Sk a režijný paušál trikrát po 164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú v danom prípade sumu 8 682 Sk.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   si   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 8 439 Sk, ústavný súd - keďže to nie je v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi - jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2007