znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 89/05-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   Ing.   R.   K.,   bytom   B.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. V. D., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 418/93 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 418/93 p o r u š i l základné právo Ing. R. K., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   V   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Cb   418/93 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. R. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Ing.   R.   K. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   7   953 Sk (slovom   sedemtisícdeväťstopäťdesiattri   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava V p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. V. D., B., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 19. mája 2005   č.   k.   I.   ÚS   89/05-19   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. R. K., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. V. D., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl. 48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 418/93.

2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 14. júla 1993 podal na okresnom súde žalobu „o   uhradenie   škody   100   000   Sk,   spôsobenej   mu   odporcom   nedodržaním   hosp. zmluvy“.   Okresný   súd   uznesením   z 29.   marca   2000   konanie   zastavil.   Toto   rozhodnutie potvrdil Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 12. decembra 2000. Na   základe   sťažovateľovho   dovolania   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) rozsudkom z 10. apríla 2001 zrušil uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Z dôvodu neprítomnosti účastníkov na pojednávaniach okresný   súd   konanie najprv   24.   októbra   2001 a následne

3. novembra 2003 prerušil. Posledné prerušenie konania potvrdil krajský súd uznesením z 5. augusta   2004.   Vzhľadom   na pobyt   žalovaného   v zahraničí   (v   konaní   zastúpeného opatrovníkom),   ako   aj   dostatku „listinných   dôkazov“ sa   sťažovateľ   domáhal   postupu okresného   súdu   podľa   § 115a Občianskeho   súdneho   poriadku   (t.   j.   prejednania a rozhodnutia veci bez nariadenia pojednávania). Predmetná vec nebola dosiaľ právoplatne rozhodnutá.

Postup   okresného   súdu   považuje   sťažovateľ   za   porušenie   ním   označeného základného práva.

3. Sťažovateľ viackrát (30. januára 2002, 16. októbra 2003, 11. októbra 2004, 3. mája 2005)   urgoval   pokračovanie   v konaní.   Sťažnosť   na   prieťahy   v konaní podal   predsedovi okresného súdu 6. februára 2003.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva,   okresnému   súdu   prikázal   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   mu   finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk a náhradu trov konania..

5.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený   jeho   predsedom,   vyjadrením   sp.   zn.   Spr. 3180/05   z   9. júna   2005   a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom z 15. júla 2005 k uvedenému vyjadreniu okresného súdu.

6.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s predloženým   dokumentačným   materiálom   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. Cb 418/93.

A

1.Okresnému súdu 16. júla 1993 podalo Vydavateľstvo R. – P., P. O. BOX 1, B. (ďalej len „žalobca“) proti PGS – M. S., B. (ďalej len „žalovaný“) žalobu o uhradenie škody 100 000   Sk   s prísl.   z dôvodu   oneskorenej   (po   zmluvne   dohodnutom   termíne)   výroby 10 000 ks publikácie s názvom „Kto ste, pán M.?“

2.Okresný súd 13. augusta 1993 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok v sume 4 000 Sk (výzva mu bola doručená 9. septembra 1993).

3.Dňa 22. septembra 1993 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku do   30. septembra 1993. Dňa 7. októbra 1993 opäť žiadal o predĺženie lehoty. Okresný súd 5. novembra 1994 urgoval u žalobcu zaplatenie súdneho poplatku.

4.Okresný   súd   18.   januára   1994   zaslal   žalobcovi   poštovú   poukážku   na   uhradenie súdneho poplatku. Podľa   úradného záznamu v spise   súdny   poplatok nebol uhradený do 7. marca 1994.

5.Okresný súd na pojednávaní (bez predvolania účastníkov) konanom 17. marca 1994 konanie v predmetnej veci zastavil.

6.Žalobca listom doručeným okresnému súdu 11. apríla 1994 oznámil, že mu bola doručená poštová poukážka na úhradu súdneho poplatku za návrh s predpísanou sumou 4 000 Sk, a keďže sa mu už „podarilo zohnať 4 kolky po 1 000 Sk“, žiada, aby súd „vytýčil termín pojednávania, na ktorom kolky pred začatím pojednávania súdu odovzdá“.

7.Žalobca   11.   januára   1994   oznámil,   že   správne   označenie   žalovaného   je   GTS namiesto omylom označenej firmy PGS. Súčasne žiadal o zaslanie poštovej poukážky pre nedostatok kolkov na trhu (uvedené podanie žalobcu nebolo v spise číselne označené a bolo pripojené spolu s upravenou žalobou zo 14. júla 1993 k vopred pod bodom 6 uvedenému podaniu žalobcu z 11. januára 1994).

8.Na liste č. 10 súdneho spisu je písomné vyhotovenie uznesenia o zastavení konania zo 17. marca 1994 (č. k. Cb 419/93-9), ktoré bolo doručené žalobcovi 23. mája 1994.

9.Proti uzneseniu o zastavení konania podal žalobca 9. júna 1994 odvolanie, žiadal ho zrušiť a nariadiť termín pojednávania.

10. Okresný súd 29. júna 1994 zaslal žalobcovi opätovnú výzvu na uhradenie súdneho poplatku   za   návrh.   Žalobca   uhradil   poplatok   v kolkových   známkach   (v celkovej   sume 4 000 Sk) o čom písomne informoval okresný súd 13. júla 1994. V uvedený deň žalobca požiadal okresný súd o ďalšiu opravu označenia žalovaného, a to na GTS – M. S.

11. Žaloba bola 26. júla 1994 doručená žalovanému na vyjadrenie v lehote 10 dní. Žalovaný   22.   augusta   1994   okresnému   súdu   oznámil,   že   žalobu   neuznáva   a žiada   ju z dôvodov ním uvedených zamietnuť.

12. Okresný súd 10. januára 1995 stanovil termín pojednávania na 26. január 1995 (predvolania boli doručené účastníkom 12., resp. 14. januára 1995).

13. Na pojednávaní konanom 26.   januára 1995   (za prítomnosti   právnych   zástupcov žalobcu   a žalovaného)   bol   vykonaný   pokus   o zmier.   Keďže   k zmieru   nedošlo,   bolo „otvorené pojednávanie vo veci samej“ a bola vypočutá žalujúca strana. Pojednávanie bolo odročené na 23. marec 1995 s tým, že účastníci na ňom predložia svoje podnikateľské oprávnenia a bude vypočutý žalovaný.

14. Na   pojednávaní   konanom   23.   marca   1995   (za   prítomnosti   právnych   zástupcov žalobcu   a žalovaného)   bol   vykonaný   výsluch   žalovaného,   ktorý   sa   vyjadril   k predmetu sporu   a „pohľadávku   navrhovateľa“ neuznal.   Právny   zástupca   žalobcu   predložil   súdu rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava 3 z 18. júna 1991 o povolení podnikania pre R. K. s obchodným názvom Vydavateľstvo R. – P.

Pojednávanie   bolo   odročené   na   11.   máj   1995   s tým,   že   budú   okrem   účastníkov predvolaní R. K. z B., zástupca KNIHTLAČIARNE S., s. r. o., a svedok J. B. (v súdnom spise nie je preukázané doručenie predvolania pre svedka).

15. Pojednávanie konané 11.   mája 1995   (za   prítomnosti   žalovaného, jeho právneho zástupcu a právneho zástupcu žalobcu) bolo na návrh účastníkov odročené na neurčito za účelom pokusu o mimosúdnu dohodu.

16. Okresný súd 6. júla 1995 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 10 dní oznámil súdu „ďalšiu dispozíciu s návrhom vo veci...“. Táto výzva a aj opakovaná výzva z 11. septembra 1995 boli poštou vrátené z dôvodu „odsťahovania sa“ advokáta.

17. Okresný súd 22. septembra 1995 vyzval R. K. (vydavateľa), aby oznámil novú adresu právneho zástupcu žalobcu (odpoveď bola súdu doručená 10. októbra 1995).

18. Okresný   súd   19.   októbra   1995   opätovne   vyzval   právneho   zástupcu   žalobcu   na podanie informácie uvedenej vyššie pod bodom 16 (v odpovedi zo 7. novembra 1995 tento uviedol, že nedošlo k dohode a žalobca trvá v celom rozsahu na podanej žalobe).

19. Okresný súd 25. októbra 1996 stanovil termín pojednávania na 21. november 1996. Predvolania boli doručené 5. novembra 1996 právnym zástupcom účastníkov.

20. Právny zástupca žalobcu 13. novembra 1996 oznámil okresnému súdu, že odstúpil od zmluvy o právnej pomoci a vypovedal žalobcovi plnomocenstvo.

21. Pojednávanie   konané   21.   novembra   1996   (prítomní   žalovaný   a jeho   právny zástupca)   bolo   pre   neprítomnosť   žalobcu   odročené   na   12.   december   1996   (predvolanie žalobcovi expedované 9. decembra 1996 mu bolo doručené až 23. decembra 1996).

22. Pojednávanie konané 12. decembra 1996 (prítomní žalovaný a jeho právny zástupca) bolo z dôvodu nedoručenia predvolania žalobcovi odročené na 3. február 1997 (predvolanie bolo doručené žalobcovi 23. decembra 1996).

23. Vydavateľ   R.   K.   z B.   podaním   doručeným   okresnému   súdu   13. decembra   1996 ospravedlnil   (uviedol   dôvody)   neúčasť   žalobcu   na   pojednávaní,   požiadal   o poskytnutie lehoty   na   zvolenie   si   iného   právneho   zástupcu   a žiadal   opraviť   názov   žalobcu   na Vydavateľstvo R. – P., R. K., B.

24. Žalobca listom z 23. decembra 1996 informoval okresný súd, že „dnes som obdržal dve   predvolania   na   pojednávanie,   a to   na   deň   12.   december   1996   a 3.   február   1997“. Z dôvodov   uvedených   vyššie   pod   bodom   23   žiadal   o zrušenie   termínu   pojednávania stanoveného na 3. február 1997.

25. Pojednávanie konané 3. februára 1997 bolo pre neprítomnosť účastníkov (žalovaná strana   svoju   neúčasť   neospravedlnila)   odročené   na   neurčito   s tým,   že   v lehote   troch mesiacov vyzve sťažovateľa na podanie informácie o ďalšom disponovaní so žalobou.

26. Okresnému súdu bolo 18. februára 1997 predložené plnomocenstvo pre ďalšieho právneho zástupcu žalobcu (advokátku JUDr. V. D. z B.) a žiadosť o poskytnutie lehoty na pokus o mimosúdnu dohodu.

27. Okresný   súd   19.   júna   1997   žiadal   od   právnej   zástupkyne   žalobcu „oznámenie ďalších dispozícií s návrhom, t. j. či došlo k mimosúdnej dohode a návrh beriete späť, alebo či trváte na návrhu a pokračovaní v konaní“ (odpoveď bola doručená súdu 14. júla 1997. Žalobca žiadal pokračovať v konaní).

28. Okresný   súd   29.   júna   1999   stanovil   termín   pojednávania   na   25.   august   1999 (predvolania boli doručené právnym zástupcom účastníkov 8. júla 1999).

29. Právny   zástupca   žalovaného   28.   júla   1999   oznámil   okresnému   súdu   odvolanie plnomocenstva. Právna zástupkyňa žalobcu 25. augusta 1999 požiadala o odročenie termínu pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky na zotavenie.

30. Pojednávanie   konané 25.   augusta   1999   bolo   z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov a ich právnych zástupcov odročené na neurčito (doručenie predvolania žalovanému nebolo vykázané).

31. Právna zástupkyňa žalobcu 6. septembra 1999 doručila súdu rozhodnutie Okresného úradu   B.   III   č.   Žo   –   98/03303/01,   resp.   č.   404/98   zo   17. februára   1998   o zrušení živnostenského oprávnenia sťažovateľa a žiadala upraviť názov žalobcu na Ing. R. K., B.

32. Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   4.   októbra   1999   žiadala   o zrušenie   termínu pojednávania stanoveného na 11. október 1999 zo zdravotných dôvodov a tiež z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti jej klienta.

33. Pojednávanie konané 11. októbra 1999 bolo pre neprítomnosť účastníkov odročené na neurčito.

34. Okresný súd 20. októbra 1999 predvolal účastníkov na pojednávanie, stanovené na 22. november 1999.

35. Pojednávanie konané 22. novembra 1999 bolo z dôvodu neprítomnosti žalovaného odročené na neurčito. Žalovaný bude na nasledujúce pojednávanie predvolaný pod hrozbou pokuty (v zápisnici o pojednávaní pod bodom 3 je uvedené, že „... sa nedostavil odporca, doručenie   predvolania   má   riadne   vykázané“.   Uvedené   vyvracia   k zápisnici   pripojená poštou   vrátená   zásielka   –   predv.   T/   22.   novembra   –   adresovaná   žalovanému   a vrátená okresnému súdu ako nedoručená 15. novembra 1999).

Dňa   22.   novembra   1999   (expedované   26.   decembra   1999)   okresný   súd   stanovil termín   pojednávania na   26.   január   2000   (zásielka   adresovaná   žalovanému   bola   vrátená poštou 19. januára 2000 ako nedoručená).

36. Na   žiadosť   okresného   súdu   z 22.   decembra   1999   o   doručenie   predvolania žalovanému Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B. 17. januára 2000 oznámilo, že na mieste trvalého bydliska žalovaného zistilo, že tento je t. č. v zahraničí a nie je známe, kedy sa vráti do Slovenskej republiky.

37. Pojednávanie   konané   26.   januára   2000   bolo   pre   neprítomnosť   účastníkov (sťažovateľ sa ospravedlnil) odročené na neurčito.

38. Okresný súd 10. februára 2000 uznesením č. k. Cb 418/93-74 ustanovil žalovanému za opatrovníka pracovníčku okresného súdu D. P.

39. Okresný súd 10. februára 2000 stanovil termín pojednávania na 29. marec 2000 (predvolanie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa a opatrovníkovi žalovaného).

40. Na   pojednávaní   konanom   29.   marca   2000   (za   prítomnosti   právnej   zástupkyne sťažovateľa) bolo konanie v predmetnej veci uznesením (č. k. Cb 418/93-77) zastavené, pretože „...   navrhovateľ   nemôže   byť   účastníkom   konania   z dôvodu,   že   nemá   právnu subjektivitu teda nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti – nie je subjektom práva. Subjekt Vydavateľstvo R. P., neexistuje“. Podľa právneho názoru okresného súdu ide o taký „... nedostatok   podmienky   konania,   ktorý   nemožno   odstrániť.   V takomto   prípade   nemožno napraviť názov, označenie navrhovateľa, vykonať zámenu účastníkov (navrhovateľ nie je účastník).“  

41. Sťažovateľ   22.   mája   2000   napadol   predmetné   rozhodnutie   odvolaním,   v ktorom tvrdil, že „som... od začiatku vystupoval ako fyzická osoba a nie ako právnická osoba, svoje označenie v žalobe zo dňa 16. júla 1993 som uviedol podľa živnostenského oznámenia vydaného   v júni   1991  ...“, a podaniami   z 11. decembra   1996   a 31.   augusta   1999   žiadal o opravu jeho označenia. Sťažovateľ sa odvolal na ustanovenie § 107 Občianskeho súdneho poriadku a tvrdil, že „súd môže bez prerušenia pokračovať v konaní, keď je zo zákona zrejmý nositeľ hmotno – právneho vzťahu, v ktorom pôvodne vystupoval aj účastník, ktorý stratil   spôsobilosť.   V danom   prípade   teda   nositeľom   hmotno–právneho   vzťahu   bolo Vydavateľstvo R. – P., R. K., ktoré zaniklo 27. februára 1998 a Ing. R. K. je ďalej nositeľom pôvodného hmotno–právneho vzťahu,   pričom od začiatku vystupoval ako   fyzická   osoba a ide o obchodný   prípad   z roku 1991,   kedy   bol v ŽO označený   pod obchodným názvom Vydavateľstvo R. – P. na adrese B.“.

42. Súdny   spis   sp.   zn.   Cb   418/93   bol   26.   júla   2000   doručený   krajskému   súdu   na odvolacie konanie.

43. Okresnému   súdu   bolo   25.   októbra   2000   doručené   uznesenie   krajského   súdu č. k. 26 Cob   273/00-92   z 12.   októbra   2000,   ktorým   bolo   prvostupňové   rozhodnutie potvrdené (uznesenie bolo doručené účastníkom 2., resp. 7. novembra 2000).

44. Sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   27.   novembra   2000   dovolanie,   ktoré   bolo 28. novembra 2000 doručené opatrovníčke žalovaného na vyjadrenie.

45. Súdny spis s opravným prostriedkom bol 4. decembra 2000 doručený najvyššiemu súdu.

46. Okresnému   súdu   bol   8.   júna   2001   doručený   rozsudok   najvyššieho   súdu sp. zn. 5 Obdo 28/2000 z 10. apríla 2001, ktorým sa „uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 12. októbra 2000 č. k. 26 Cob 273/00-92 a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 29. marca 2000   č.   k.   Cb   418/93-77   zrušuje   a vec   vracia   Okresnému   súdu   Bratislava   V na   ďalšie konanie“.

V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd uviedol:

„(...) Nesporne v návrhu na začatie konania nie je na strane navrhovateľa riadne označený   účastník   konania.   Ako   vyplýva   zo   spisu   bola   od   začatia   konania   na   strane navrhovateľa ako účastníka konania fyzická osoba (podnikateľ), ktorej v priebehu konania zaniklo živnostenské oprávnenie. Fyzická osoba nesporne môže byť účastníkom konania, za splnenia   zákonom   stanovených   predpokladov.   Zo   zápisnice   z pojednávania   (l.   č.   23)   je zrejmé, že navrhovateľ predložil rozhodnutie Obv. Úradu B. 3 z 18. 6. 1991 o povolení na podnikanie p. R. K. s obchodným menom vydavateľstvo R. – P. a podaním z 11. 12. 1996 (doručeným   súdu   13. 12.   1996)   požiadal   o opravu   označenia   navrhovateľa   (doplnením o meno a priezvisko podnikateľa). Ďalej bolo zistené, že živnostenské oprávnenie zo dňa 30. 12. 1998 ev. č. ŽO 9919/1992/Va p. R. K. vydavateľstvo R. – P. bolo ku dňu 17. 2. 1998 zrušené. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ bol síce v návrhu na začatie konania označený nesprávne, ale podľa výpisu z Okresného úradu B. III – živnostenský odbor,   ako   i zo   zápisnice   z pojednávania pred   súdom prvého   stupňa   (na   l.   č.   23),   ako i z podania navrhovateľa zo dňa 11. 12. 1996 (na l. č. 49) bol tento nedostatok odstránený a súd   prvého   stupňa   začal   vo   veci   konať,   teda   nemožno   prisvedčiť   tvrdeniu,   že   išlo o neexistujúci subjekt resp. že došlo k jeho zániku počas konania. Účastníkom na strane navrhovateľa je fyzická osoba, ktorá bola nesprávne označená, ale tento nedostatok bol odstránený (nesprávne označenie nie je neodstrániteľnou prekážkou konania). Navrhovateľ je   nesporne   fyzickou   osobou   s právnou   subjektivitou,   ktorá   spĺňa   predpoklady   byť účastníkom konania podľa § 19 O. s. p. a skutočnosť, že jeho podnikateľské oprávnenie bolo zrušené,   nie   je   v danom   prípade   právne   relevantné.   Odvolací   súd   preto   pochybil,   keď rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania podľa § 219 O. s. p. potvrdil. Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   s poukazom   na   uvedené   skutočnosti   dovolaniu vyhovel a podľa § 243b ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie odvolacieho súdu ako i súdu prvého stupňa z dôvodu procesných nedostatkov zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, v ktorom tento rozhodne i o trovách konania. (...)“

Rozsudok najvyššieho súdu spolu s predvolaním na pojednávanie, ktorého termín bol stanovený   na   24.   október   2001,   bol   doručený   účastníkom   26.   septembra   2001 (opatrovníčke) a 2. októbra 2001 (právnej zástupkyni sťažovateľa).

47. Na   pojednávaní   konanom   24.   októbra   2001   bolo   konanie   v predmetnej   veci z dôvodu   neprítomnosti   účastníkov   prerušené   podľa   ustanovenia   §   110   Občianskeho súdneho poriadku (uznesenie o prerušení konania č.   k. Cb 418/93-119 bolo účastníkom doručené 10. decembra, resp. 18. decembra 2001).

48. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom okresnému súdu 30. januára 2002   odôvodnila   svoju   neúčasť   (o   5   minút   oneskorený   príchod   spôsobený   hromadnou mestskou dopravou) na pojednávaní a žiadala, „aby súd bez ďalších prieťahov pokračoval v konaní vo veci samej“.

49. Toto podanie kvalifikoval okresný súd ako odvolanie a 26. júla 2002 ho doručil krajskému súdu na ďalšie konanie.

50. Krajský   súd   11.   novembra   2002   vrátil   súdny   spis   sp.   zn.   Cb   418/93 „bez rozhodnutia o odvolaní, nakoľko podanie na č. l. 122 nie je odvolaním... ale návrhom na pokračovanie v konaní podľa § 111 ods. 3 O. s. p.“

51. Okresný   súd   13.   februára   2003   (predvolania   boli   expedované   26.   marca   2003) stanovil termín pojednávania na 23. apríl 2003 (predvolania boli doručené opatrovateľke žalovaného 26. marca 2003 a právnej zástupkyni sťažovateľa 31. marca 2003).

52. Pojednávanie konané 23. apríla 2003 za prítomnosti právnej zástupkyne sťažovateľa bolo odročené na 3. november 2003 (predvolanie bolo doručené opatrovníčke žalovaného 29. septembra 2003).

53. Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 17. októbra 2003 žiadal, „... aby súd rozhodol vec Cb 418/93 bez vytýčenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov založených do spisu na pojednávaní dňa 26. januára 1995...“.

54. Na pojednávaní konanom 3. novembra 2003 bolo konanie z dôvodu neprítomnosti účastníkov prerušené (uznesenie č. k. Cb 418/93-136 bolo účastníkom doručené 11., resp. 13. novembra 2003).

55. Uznesenie o prerušení konania napadol 20. novembra 2003 sťažovateľ odvolaním.

56. Súdny spis s opravným prostriedkom bol doručený krajskému súdu 18. februára 2004.

57. Okresnému   súdu   bolo   13.   augusta   2004   doručené   uznesenie   krajského   súdu č. k. 13 Cob 40/04-151 z 5. augusta 2004, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené (druhostupňové rozhodnutie bolo účastníkom doručené 9., resp. 17. septembra 2004).

58.Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   podaním   doručeným   okresnému   súdu   13. októbra 2004   žiadala   o urýchlené   pokračovanie   v konaní.   Súčasne   žiadala,   aby   okresný   súd zabezpečil účasť opatrovníčky žalovaného na pojednávaní, resp. jej písomné stanovisko, či súhlasí, aby súd rozhodol vec v zmysle § 115a Občianskeho súdneho poriadku.

59. Okresný   súd   14.   októbra   2004   (predvolanie   expedované   17.   decembra   2004) stanovil   termín   pojednávania   na   21.   február   2005   s upozornením   na   možnosť   uloženia poriadkovej pokuty (predvolania boli doručené účastníkom 17., resp. 21. decembra 2004).

60. Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným okresnému súdu 8. februára 2005 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní (kolízia termínov pojednávaní) a opätovne žiadala postupovať v zmysle § 115a Občianskeho súdneho poriadku.

61. Pojednávanie konané 21. februára 2005 bolo z dôvodu neprítomnosti účastníkov odročené na 9. máj 2005 (predvolania boli doručené účastníkom 2., resp. 4. marca 2005).

62. Podaním doručeným okresnému súdu 29. apríla 2005 vzniesol sťažovateľ námietku predpojatosti zákonného sudcu.

B

1. Sťažovateľ podaniami   z 30.   januára   2002,   16.   októbra   2003,   11.   októbra   2004 a 3. februára 2005 urgoval pokračovanie v konaní.

2. Predseda okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr. 2008/03 zo 14. februára 2003 na sťažovateľovu sťažnosť zo 6. februára 2003 právnej zástupkyni sťažovateľa oznámil, že „... prešetril   stav   konania   vo   veci...   a zistil...,   že   vo   veci   je   určený   termín   pojednávania..., predvolanie Vám bude doručené“.

3. Ústavný súd dopytom 25. júla 2005 na okresnom súde zistil, že vo veci sa koná o sťažovateľovej námietke zaujatosti a že spis ešte nebol predložený krajskému súdu.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k opodstatnenosti sťažnosti uviedol:„... Pokiaľ ide o sťažnosť na prieťahy v konaní. Navrhovateľ sa domáha, aby zákonný sudca vo veci rozhodol v zmysle ust. § 115a O. s. p., s poukazom na dôkazy, ktoré vo veci doložil do spisu.

Vzhľadom na to, že zákonný sudca JUDr. M. Ch. vyhodnotil v danom prípade ust. § 115a O. s. p. tak, že vo veci nariadil pojednávanie, nemožno takýto procesný postup sudcu považovať   za   prieťah   v konaní,   či   vyhýbanie   sa   sudcu   vo   veci   meritórne   rozhodnúť. Účastníci konania boli vo veci vypočutí iným zákonným sudcom v r. 1995 a keďže Dr. Ch. ako nový zákonný sudca dospel k záveru, že vo veci nemožno rozhodnúť len na základe listinných   dôkazov   a nariadil   súdne   pojednávanie,   je   povinnosťou   účastníka   sa   na pojednávanie dostaviť a to bez ohľadu na to, či sa opatrovník odporcu k postupu podľa § 115a O. s. p. vyjadril, či nevyjadril.

Pokiaľ ide o odročenie pojednávania zo dňa 23. 4. 2002 (správne 23. 4. 2003, pozn.), nebolo odročené len pre neúčasť opatrovníka odporcu, ale aj pre neúčasť navrhovateľa, ktorého súd predvolal za účelom vykonania dôkazu jeho výsluchu.   Pojednávanie sudca odročil   na   termín   3.   11.   2003,   na   toto   pojednávanie   sa   účastníci   bez   ospravedlnenia nedostavili   a preto   súd   uznesením   konanie   podľa   §   110   O.   s.   p.   prerušil.   Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podal proti tomuto uzneseniu odvolanie 20. 11. 2003   a Krajský   súd   v Bratislave   uznesením   č.   k.   13   Cob   40/04   zo   dňa   5.   8.   2004, doručeného tunajšiemu súdu 13. 8. 2004, napadnuté uznesenie potvrdil. Dňa 13. 10. 2004 požiadala zástupkyňa navrhovateľa o pokračovanie v konaní s tým, aby súd zároveň vyzval opatrovníka k vyjadreniu pre postup súdu podľa § 115a O. s. p.

Úpravou zo dňa 14. 10. 2004 zákonný sudca vytýčil vo veci pojednávanie na deň 21. 2. 2005, teda nie po 2 rokoch, ako sa v sťažnosti uvádza. Na toto pojednávanie sa navrhovateľ   ani   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   nedostavili,   predvolanie   bolo   Dr. D. doručené   21.   12.   2004.   Zákonný   sudca   vo   veci   vytýčil   nový   termín   pojednávania   na 9. 5. 2005   a dňa   29.   4.   2005   navrhovateľ   podal   námietku   zaujatosti   voči   zákonnému sudcovi.

Som toho názoru, že zákonný sudca sa prieťahov v konaní nedopustil.“

K vyjadreniu   predsedu   okresného   súdu   zaujala   právna   zástupkyňa   sťažovateľa nasledovné stanovisko:

„1/ Keďže vec Cb 418/93 nie je trestnou vecou, nie je potrebné pri zmene sudcu znova vykonávať celé dokazovanie, ktoré bolo urobené už v r. 1995.

2/ Nezákonné zastavenie konania a neopodstatnené opakované prerušenia konania sú   podľa   môjho   názoru   nedôvodnými   prieťahmi   v konaní,   pričom   je   smutné,   že   KS Bratislava nezákonné rozhodnutia súdu 1. st. potvrdzuje, takže je potrebné obracať sa na NS SR.

3/ Ani raz, keď som sa na pojednávanie v tejto veci dostavila, súd nekonal ani ma nevypočul.   Alebo   konanie   nezákonne   zastavil,   alebo   zavrel   predo   mnou   pojednávaciu miestnosť alebo pojednávanie odročoval pre neprítomnosť opatrovníka.

4/ Už len z týchto dôvodov bolo namieste uplatnenie postupu súdu podľa § 115a OSP, nakoľko je nesporné, že nedodržaním HZ odporca spôsobil môjmu klientovi rozsiahlu škodu, z ktorej vymáha len 100 tisíc SKK a súd má pre rozhodnutie všetky potrebné listinné dôkazy. Je však očividné, že veci rozhodnúť nechce, o čom svedčia aj argumenty uvedené v námietke zaujatosti.“

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Cb   418/93,   v ktorom   sťažovateľ   vystupuje   ako navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   podľa   názoru   ústavného   súdu   dĺžka napadnutého konania nebola závislá od jej zložitosti.   Napokon, ani predseda   okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť vecí.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, t. j. správania sťažovateľa v predmetnom konaní, ústavný súd bral do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ aj napriek výzve okresného súdu z 13. augusta 1993 a urgovaniu jej splnenia, uhradil súdny poplatok až 13. júla 1994 (teda   po   uplynutí   vyše   jedného   roka   od   podania   žaloby)   a svojou   neúčasťou   na pojednávaniach (3. februára 1997, 25. augusta 1999, 11. októbra 1999, 24. októbra 2001, 3. novembra 2003, 21. februára 2005) spôsobil ich odročovanie, resp. prerušenie konania (pozri napr. bod 47 a 54 časti II. A odôvodnenia). Aj keď tieto skutočnosti významnou mierou predĺžili a skomplikovali doterajší priebeh konania, ústavný súd ich však nepovažuje za rozhodujúci dôvod predĺženia doteraz už vyše 12 rokov trvajúceho konania.

3.3.   Ústavný   súd   ďalej   skúmal   postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní z hľadiska zisťovania eventuálnych dôvodov (príčin) sťažovateľom namietaného porušenia označeného základného práva.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie v predmetnej veci od jej nápadu na okresný súd (16. júla 1993) dosiaľ trvá vyše 12 rokov a okresný súd v merite veci ešte nerozhodol.

Na   základe   posúdenia   postupu   okresného   súdu   vyplývajúceho   zo   súdneho   spisu sp. zn. Cb 418/93 ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol:

- od   7.   novembra   1995   (odpoveď   sťažovateľa   na   výzvu   okresného   súdu)   do

25. októbra 1996 (predvolanie na pojednávanie), t. j. v trvaní vyše 11 mesiacov;

- od 14. júla 1997 (odpoveď sťažovateľa na výzvu okresného súdu) do 29. júna 1999 (predvolanie na pojednávanie), t. j. v trvaní jedného roka a vyše 11 mesiacov;

- od 29. marca 2000 (pojednávanie, uznesenie o zastavení konania) do 2. októbra 2001 (doručenie rozhodnutia najvyššieho súdu sťažovateľovi), t. j. v trvaní jedného roka a siedmich mesiacov (keď sa konalo o rozhodnutiach prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré boli „... z dôvodu procesných nedostatkov“ zrušené dovolacím súdom; pozri vyššie body 40 až 46 časti II. A odôvodnenia);

- od 30. januára 2002 (žiadosť sťažovateľa o pokračovanie v prerušenom konaní) do

26. marca 2003 (predvolanie na pojednávanie), t. j. v trvaní jedného roka a vyše jedného mesiaca;t. j. spolu v trvaní vyše päť a pol roka (67 mesiacov), bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, keď neboli vo veci vykonané úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na tieto skutočnosti zistené v postupe okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného   súdu.   Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v   poukazovaní   na   spoluúčasť sťažovateľa na vzniku doterajšej dĺžky konania ústavný súd čiastočne akceptoval (napr. prihliadnutím na túto skutočnosť pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia). Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci   bez zbytočných   prieťahov,   pretože vzhľadom   na okolnosti   danej   veci   ústavný   súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je garanciou toho, že okresný súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk z dôvodu, „... že nedôvodnými prieťahmi v konaní zo strany súdu sa vymáhaná škoda po 12 rokoch   trvania   sporu   znehodnotila   na   1/3,  ...“. Keďže   iba   konštatovanie   porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, ústavný súd uznal za dôvodné priznať mu finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považuje za primerané vo výške 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému   sťažovateľovi   vznikli   trovy   konania   z dôvodu   právneho   zastúpenia advokátkou.   Advokátka   vykonala   tri   úkony   právnych   služieb,   a to   prevzatie   a prípravu zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 8. apríla 2005 a písomné stanovisko z 15. júla 2005 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb,   t. j. 1/6 z výpočtového základu 15 008 Sk) je 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 7 953 Sk.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2005