znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 89/03

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť prof. MUDr. M. I., CSc., B. B., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., B. B., vo veci porušenia základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 114/2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť prof. MUDr. M. I., CSc., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 22. mája 2002 doručená sťažnosť prof. MUDr. M. I., CSc., B. B. (ďalej aj „sťažovateľ“), vo veci porušenia základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 114/2001.

Zo sťažnosti vyplynuli nasledovné podstatné tvrdenia sťažovateľa: „V právnej   veci   žalobcu   Prof.   MUDr.   M.   I.,   CSc.   proti   žalovaným   1/   Tlačová agentúra Slovenskej republiky – Slovakia, so sídlom Bratislava a 2/ Denník PRÁCA, spol. s r. o., so sídlom Bratislava sme podali dňa 27. 11. 2001 žalobu na Okresný súd v Banskej Bystrici.   Jej   predmetom   bolo   poskytnutie   primeraného   zadosťučinenia   a náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej z neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Pri   podaní   žaloby   nám   bolo   vydané   potvrdenie   osvedčujúce   prijatie   návrhu   na začatie   konania,   pridelenie   veci   na   rozhodnutie   jej   zákonnému   sudcovi   JUDr.   J.   J. a o pridelení spisovej značky 9 NcC 72/2001.

Výzvou zo dňa 28. 11. 2001 nás súd vyzval na úhradu súdneho poplatku vo výške 24.500,- Sk. Dňa 6. 12. 2001 sme súdny poplatok aj uhradili, čo sme súdu bezodkladne oznámili. Následne bola vec pridelená novému sudcovi JUDr. L. Z. a zmenená aj jej spisová značka na terajšiu 20 C 114/2001.“

Za   účelom   objasnenia   skutočností,   v dôsledku   ktorých   došlo   k tejto   zmene zákonného sudcu, následne sťažovateľ zisťoval rozvrh práce na Okresnom súde v Banskej Bystrici a ďalšie rozhodné skutočnosti, pričom dospel k záveru, že došlo k porušeniu jeho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, a pretože sa bezvýsledne domáhal „vrátenia veci zákonnému sudcovi“, navrhol, aby ústavný súd vydal nález:„Ústavný súd SR vyslovuje, že postupom Okresného súdu v Banskej Bystrici v konaní označenom   najskôr   číslom   9   NcC 72/2001 a potom   20   C   114/0,   ktorým došlo   k zmene zákonného sudcu bolo porušené právo žalobcu Prof. MUDr. M. I., CSc. vyjadrené v článku 48 ods. 1 Ústavy SR.

Ústavný súd SR zakazuje v konaní na okresnom súde č. k. 20 C 114/01 pokračovať v porušovaní práva vyjadreného v článku 48 ods. 1 Ústavy SR.

Ústavný súd SR nariaďuje, aby vec bola pridelená pôvodnej sudkyni JUDr. J. J.“.

  II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich   sa   porušenia   základných   práv   alebo   slobôd   vtedy,   ak   o ochrane týchto   práv a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha právomoc ústavnému súdu zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu   neposkytuje   účinnú   ochranu   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   78/99).   Podstatou   účinnej ochrany základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/96).

Predmetom návrhu je tvrdenie sťažovateľa, že Okresný súd Banská Bystrica porušil jeho základné právo na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy tým, že došlo k zmene pôvodne   prideleného   sudcu   bez   toho,   aby   pre   takúto   zmenu   boli   splnené   podmienky ustanovené rozvrhom práce okresného súdu na rok 2001.

Keďže   v danom   prípade   v prebiehajúcom   občianskoprávnom   konaní   sťažovateľ v systéme všeobecného súdnictva má k dispozícii účinné právne prostriedky nápravy, a teda na   ochranu   označeného   základného   práva   môže   uplatniť   všetky   námietky,   ktoré   teraz v konaní   pred   ústavným   súdom   uplatnil   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   115/02),   predmetná sťažnosť bola podaná predčasne, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci   z čl.   127   ústavy   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   meritórne   konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označeného základného práva. Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   bolo   potrebné   jeho   sťažnosť   odmietnuť   pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   však   v danej   veci   zistil   aj   ďalší   dôvod,   pre   ktorý   nebolo   možné predmetnú sťažnosť prijať na ďalšie konanie.

Sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   je   časovo   obmedzený   právny   prostriedok ochrany   ústavnosti.   Sťažnosť   možno   podať   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení   alebo inom   zásahu počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo o inom zásahu dozvedieť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ak je ústavná sťažnosť podaná   po   uplynutí   stanovenej   dvojmesačnej   prekluzívnej   lehoty,   t.   j.   oneskorene,   toto oneskorenie už nie je možné odstrániť (III. ÚS 9/03, III. ÚS 14/03).

Zo sťažnosti,   jej   príloh   a príslušného   spisu   okresného   súdu   vyplynuli   nasledovné skutočnosti:

Dňa   14.   decembra   2001   sa   sťažovateľ   dozvedel   o tom,   že   predmetnú   vec   na Okresnom   súde   Banská   Bystrica   namiesto   JUDr.   J.   J.   prejednáva   JUDr.   L.   Z.,   s   čím sťažovateľ nesúhlasil.

Podaním   zo   17.   decembra   2001   sa   sťažovateľ   domáhal   sprístupnenia   informácií, v podstate oznámenia dôvodov,   prečo došlo k zmene zákonného sudcu,   a kópie rozvrhu práce okresného súdu platného v deň podania žalobného návrhu.

Listom   zo 7.   januára 2002 okresný   súd   na žiadosť   sťažovateľa vysvetlil   dôvody postupu v danej veci.

Okresný súd neskôr zaslal a 15. marca 2002 právny zástupca sťažovateľa prevzal okrem iného aj pracovnú inštrukciu k rozvrhu práce na rok 1999, rozvrh práce na rok 2001 s dodatkami č. 1, 2, 3, 4 a 5.

Pokiaľ sťažovateľ v týchto skutočnostiach vidí už zavŕšené porušenie jeho práva na zákonného sudcu bez možnosti domôcť sa opravy proti nemu v konaní pred všeobecnými súdmi, potom treba konštatovať, že sťažovateľ sa o namietanom porušení základného práva dozvedel 14. decembra 2001, pričom najneskôr 15. marca 2002 mal sťažovateľ k dispozícii všetky informácie potrebné na to, aby mohol v ústavnej sťažnosti uviesť skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie namietaného porušenia čl. 48 ods. 1 ústavy.

Sťažnosť bola daná na poštovú prepravu 20. mája 2002 a ústavnému súdu bola doručená 22. mája 2002. Sťažnosť nebola teda podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď   sa   sťažovateľ   o zmene   zákonného   sudcu   dozvedel   (14.   decembra   2001),   resp.   ani v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď najneskôr mal sťažovateľ všetky informácie potrebné pre podloženie rozhodných skutočností v sťažnosti (15. marca 2002). Vzhľadom na to bola sťažnosť oneskorene podaná a z tohto dôvodu musela byť odmietnutá podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2003