SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 88/2016-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného JUDr. Zuzanou Csenkyovou, Dolné Bašty 245/2,Trnava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5,čl. 47 ods. 2, 3 a 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľačl. 5 ods. 1, 2, 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, PrezídiaPolicajného zboru v konaní vedenom pod ČVS:ORP-58/OVK-SI-2012, postupomOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 11/2013 a jeho rozsudkomz 30. mája 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6 To 92/2013z 28. novembra 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
⬛⬛⬛⬛O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietanéhoporušenia jeho práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 47 ods. 2, 3 a 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1, 2, 3 a. 4 a čl. 6ods. 1 a 3 písm. a), b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajnéhozboru (ďalej len „ministerstvo“) v konaní vedenom pod ČVS:ORP-58/OVK-SI-2012,postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.2 T 11/2013 a jeho rozsudkom z 30. mája 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutieokresného súdu“) v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)sp. zn. 6 To 92/2013 z 28. novembra 2013 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajskéhosúdu“).
2. Po opise skutkového stavu a výhrad k napadnutým rozhodnutiam krajského súdua okresného súdu vrátane postupu Prezídia Policajného zboru sťažovateľ navrhol, abyústavný súd po prijatí sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛,... zaručené čl. 47 ods. 4 a právo zaručené čl. 5 ods. 2, čl. 6 ods. 3 písm. a) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Ministerstva vnútra SR, Prezídiom Policajného zboru v konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS: ORP-58/OVK-SI-2012, porušené bolo.
2. Základné právo ⬛⬛⬛⬛,... zaručené čl. 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, a právo zaručené čl. 5 ods. 1, ods. 3, ods. 4, čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a), písm. b), písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 11/2013 spočívajúcom vo vynesení odsudzujúceho zo dňa 30.05.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava v konaní vedenom pod spisovou značkou 6 To 92/2013 zo dňa 28.11.2013, porušené bolo.
3. Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6 To 92/2013 zo dňa 28.11.2013 a rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 2 T 11/2013 zo dňa 30.05.2013 sa zrušujú.
4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 €, ktoré sú Okresný súd Trnava a Krajský súd Trnava povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Trnava a Krajský súd Trnava sú povinní uhradiť náhradu trov konania...“
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazanýnávrhom na začatie konania. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sapripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
6. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konaniai ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorýchosoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presnedefinované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnychaj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákonao ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súdpritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
7. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že k sťažnostisťažovateľa nie je priložené žiadne z napadnutých rozhodnutí, a to ani okresného súdu, anikrajského súdu, proti ktorým sťažnosť smeruje, a to ani do rozhodovania o tejto sťažnosti.Naostatok z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ aj podal dovolanie, o ktoromrozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5 Tdo 3/2015 z 28. januára2015. Ani toto rozhodnutie nebolo ústavnému súdu doručené (pre posúdenie dodržaniadvojmesačnej lehoty, pozn.).
8. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 7) ústavný súd pripomína, že tento nieje povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinnéhoprávneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacejčinnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatokzákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
9. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnenízákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zneníneskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatiesťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začínakonanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osobypráva znalé (napr. advokáta).
10. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje takýnedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci lenprocesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvoduodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016