znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 88/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti LIŠKA Slovakia s. r. o., Opatovská 202/138,Trenčín-Opatová,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou   Antovszká,   s.   r.   o.,   konajúcouadvokátkou   JUDr.   Alžbetou   Fuchsovou,   Bárdošova   2/A,   Bratislava,   pre   namietanéporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 60/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   LIŠKA   Slovakia   s.   r.   o. o d m i e t a   ako   zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len  ,,ústavný   súd“)   bola7. októbra 2014   doručená   sťažnosť   spoločnosti   LIŠKA   Slovakia   s.   r.   o.   (ďalej   len,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Košice II (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 60/2013.

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 26. októbra 2012 podala na okresnom súdenávrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanúzaplatiť jej sumu 2 004,48 € s prísl. Sťažovateľka v sťažnosti popísala priebeh konaniapred okresným   súdom,   ktorý   6.   decembra   2012   vo   veci   vydal   platobný   rozkaz,   protiktorému   podala   žalovaná   27.   decembra   2012   odpor.   Následne   okresný   súd   vyzval24. apríla 2013 účastníkov, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadeniapojednávania. Po nesúhlasnom vyjadrení účastníkov konania okresný súd nariadil termínypojednávania na 20. január 2014, 17. marec 2014, 9. jún 2014 a 17. september 2014.Podľa obsahu sťažnosti sa žiadne z nariadených pojednávaní nekonalo, prvé tri termíny boliodročené pre práceneschopnosť sudcu a posledný termín z dôvodu rekonštrukcie kanceláriesudcu.

3. K sťažnosti sťažovateľka pripojila aj odpoveď predsedu okresného súdu na jejdruhú sťažnosť na prieťahy v konaní z 27. júna 2014, z obsahu ktorej vyplýva, že na rozdielod prvej sťažnosti, ktorá bola 8. októbra 2013 vyhodnotená ako dôvodná, v poradí druhúsťažnosť   predseda   okresného   súdu   ako   dôvodnú   nevyhodnotil.   Tento   záver   odôvodnilobjektívnymi skutočnosťami spočívajúcimi v dlhodobej a prerušovanej práceneschopnostikonajúceho zákonného sudcu.

4.   V   petite   sťažnosti   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil,že postupom   okresného   súdu   v   uvedenom   konaní   bolo   porušené   jej   základné   právona prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právona prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby prikázalokresnému súdu vo veci konať. Požadovala priznať aj primerané finančné zadosťučinenie vovýške 1 500 € a náhradu trov konania.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6.   Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len  ,,zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatína   ďalšie   konanie   alebo   o   jeho   odmietnutí,   a   teda   vylúčení   z   ďalšieho   konaniapred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovanínávrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   zákonného   ustanovenia   návrhyvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajúnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietanýmpostupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoréoznačil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označenýmpostupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovaťsťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušeniaoznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatísťažnosti   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   140/03,   IV.   ÚS   166/04,   IV.   ÚS   136/05,II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).

8.   Z   príloh   pripojených   k   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   predsedoviokresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní,   ktorú   ústavný   súd   stabilne   považujeza vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde,ktorým   sťažovateľka   poskytla   príslušnému   súdu   dostatočný   priestor   na   prijatie   opatrenípre účely   nápravy   a   odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   nečinnosťou   aleboneefektívnou činnosťou.

9. Dôvodom na vyhodnotenie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej však boli časovéokolnosti konania pred okresným súdom. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že po podanínávrhu 26. októbra 2012 vydal okresný súd 6. decembra 2012 platobný rozkaz, po podaníodporu   žalovanou   vyzval   sťažovateľku   22.   februára   2013   na   vyjadrenie   sa   k   nemu,uznesením z 19. apríla 2013 vyzval účastníkov na vyjadrenie k rozhodnutiu bez nariadeniapojednávania   a   vychádzajúc   z   obsahu   vyjadrenia   žalovanej   vyzval   sťažovateľku5. novembra 2013   na   predloženie   ním   vyžadovaných   listinných   dôkazov.   Tieto   úkonykonajúceho   okresného   súdu   ústavný   súd   hodnotí   ako   zodpovedajúce   aktuálnemuprocesnému stavu konania a smerujúce k príprave pojednávania vo veci.

10.   V   nasledujúcom   období   konania   okresný   súd   opakovane   nariaďoval   termínypojednávaní (20. januára 2014, 17. marca 2014, 9. júna 2014 a 17. septembra 2014), ktorénásledne odročoval z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu a rekonštrukcie jehokancelárie. Možno konštatovať, že v tomto období mohla sťažovateľka vnímať postup súduako neefektívny, na strane druhej je z pohľadu ústavného súdu zrejmé, že tieto krátkodobéobdobia   nečinnosti   –   odôvodnené   objektívnymi   skutočnosťami   –   nenadobudliústavnoprávny   rozmer,   ktorým   by   sa   ústavný   súd   mohol   zaoberať   po   prijatí   sťažnostina ďalšie konanie. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťahv súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   práva   na   prerokovanie   vecibez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   čl.   6   ods.   1   dohovoru(m. m. I. ÚS   47/03,   II.   ÚS   296/2011).   Postup   okresného   súdu,   aj   keď   sa   sťažovateľkenemusel vždy javiť ako úplne bezprieťahový a efektívny, sa zjavne nevyznačuje takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11.   Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   nebolo   možné   z   hľadiskaposúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušeniepráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietolako zjavne neopodstatnenú. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberalďalšími   návrhmi   sťažovateľky   uvedenými   v   sťažnosti   (príkaz   okresnému   súdu   konať,primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015