SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 88/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti LIŠKA Slovakia s. r. o., Opatovská 202/138,Trenčín-Opatová, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r. o., konajúcouadvokátkou JUDr. Alžbetou Fuchsovou, Bárdošova 2/A, Bratislava, pre namietanéporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 60/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti LIŠKA Slovakia s. r. o. o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola7. októbra 2014 doručená sťažnosť spoločnosti LIŠKA Slovakia s. r. o. (ďalej len,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Košice II (ďalej len,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb 60/2013.
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 26. októbra 2012 podala na okresnom súdenávrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanúzaplatiť jej sumu 2 004,48 € s prísl. Sťažovateľka v sťažnosti popísala priebeh konaniapred okresným súdom, ktorý 6. decembra 2012 vo veci vydal platobný rozkaz, protiktorému podala žalovaná 27. decembra 2012 odpor. Následne okresný súd vyzval24. apríla 2013 účastníkov, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadeniapojednávania. Po nesúhlasnom vyjadrení účastníkov konania okresný súd nariadil termínypojednávania na 20. január 2014, 17. marec 2014, 9. jún 2014 a 17. september 2014.Podľa obsahu sťažnosti sa žiadne z nariadených pojednávaní nekonalo, prvé tri termíny boliodročené pre práceneschopnosť sudcu a posledný termín z dôvodu rekonštrukcie kanceláriesudcu.
3. K sťažnosti sťažovateľka pripojila aj odpoveď predsedu okresného súdu na jejdruhú sťažnosť na prieťahy v konaní z 27. júna 2014, z obsahu ktorej vyplýva, že na rozdielod prvej sťažnosti, ktorá bola 8. októbra 2013 vyhodnotená ako dôvodná, v poradí druhúsťažnosť predseda okresného súdu ako dôvodnú nevyhodnotil. Tento záver odôvodnilobjektívnymi skutočnosťami spočívajúcimi v dlhodobej a prerušovanej práceneschopnostikonajúceho zákonného sudcu.
4. V petite sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,že postupom okresného súdu v uvedenom konaní bolo porušené jej základné právona prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právona prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby prikázalokresnému súdu vo veci konať. Požadovala priznať aj primerané finančné zadosťučinenie vovýške 1 500 € a náhradu trov konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho prijatína ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konaniapred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovanínávrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhyvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajúnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoréoznačil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označenýmpostupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovaťsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušeniaoznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatísťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05,II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
8. Z príloh pripojených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala predsedoviokresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú ústavný súd stabilne považujeza vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde,ktorým sťažovateľka poskytla príslušnému súdu dostatočný priestor na prijatie opatrenípre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou aleboneefektívnou činnosťou.
9. Dôvodom na vyhodnotenie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej však boli časovéokolnosti konania pred okresným súdom. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že po podanínávrhu 26. októbra 2012 vydal okresný súd 6. decembra 2012 platobný rozkaz, po podaníodporu žalovanou vyzval sťažovateľku 22. februára 2013 na vyjadrenie sa k nemu,uznesením z 19. apríla 2013 vyzval účastníkov na vyjadrenie k rozhodnutiu bez nariadeniapojednávania a vychádzajúc z obsahu vyjadrenia žalovanej vyzval sťažovateľku5. novembra 2013 na predloženie ním vyžadovaných listinných dôkazov. Tieto úkonykonajúceho okresného súdu ústavný súd hodnotí ako zodpovedajúce aktuálnemuprocesnému stavu konania a smerujúce k príprave pojednávania vo veci.
10. V nasledujúcom období konania okresný súd opakovane nariaďoval termínypojednávaní (20. januára 2014, 17. marca 2014, 9. júna 2014 a 17. septembra 2014), ktorénásledne odročoval z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu a rekonštrukcie jehokancelárie. Možno konštatovať, že v tomto období mohla sťažovateľka vnímať postup súduako neefektívny, na strane druhej je z pohľadu ústavného súdu zrejmé, že tieto krátkodobéobdobia nečinnosti – odôvodnené objektívnymi skutočnosťami – nenadobudliústavnoprávny rozmer, ktorým by sa ústavný súd mohol zaoberať po prijatí sťažnostina ďalšie konanie. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťahv súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru(m. m. I. ÚS 47/03, II. ÚS 296/2011). Postup okresného súdu, aj keď sa sťažovateľkenemusel vždy javiť ako úplne bezprieťahový a efektívny, sa zjavne nevyznačuje takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné z hľadiskaposúdenia predmetného konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušeniepráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietolako zjavne neopodstatnenú. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberalďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti (príkaz okresnému súdu konať,primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015