znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 88/2011-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. Sz., t. č. vo výkone trestu   odňatia slobody, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa práv čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu   v Žiline   sp.   zn.   6   To/32/2008 z 27. novembra   2009,   25.   februára   2010   a 3.   júna   2010   a sp.   zn.   3   Tos/89/2009 z 22. decembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Sz.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2011 doručená sťažnosť M. Sz. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práv   podľa   čl.   5   ods.   4   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 To/32/2008 z 27. novembra 2009, 25. februára 2010 a 3. júna 2010 a sp. zn. 3 Tos/89/2009 z 22. decembra 2009.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol 6. novembra 2009 na podklade európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodnutím predsedu senátu Mestského súdu v P. vzatý do predbežnej väzby. Krajský súd svojím uznesením sp. zn. 6 To/32/2008 z 27. novembra 2009 rozhodol o opätovnom vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Ostatným rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 6 To/32/2008 z 3. júna 2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava   sp.   zn.   5   T/90/2006   zo 7.   novembra   2007,   bol   sťažovateľ   právoplatne   uznaný vinným v časti z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1 a 5 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 a z pokračujúceho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný   zákon   v znení neskorších   predpisov   účinného od 1. januára 2006,   za spáchanie ktorých mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov, ktorý sťažovateľ v súčasnosti vykonáva vo výkone trestu odňatia slobody.

3.   Sťažovateľ   v podanej   ústavnej   sťažnosti   brojil   proti   viacerým   rozhodnutiam krajského súdu, a to proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 6 To/32/2008 z 27. novembra 2009, ktorým tento súd rozhodol o jeho opätovnom vzatí do väzby, uzneseniu krajského súdu sp. zn. 3 Tos/89/2009 z 22. decembra 2009, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu o jeho opätovnom vzatí do väzby, ďalej proti uzneseniam krajského súdu sp. zn.   6   To/32/2008   z 25.   februára   2010   a 3.   júna 2010,   ktorými   boli   zamietnuté jeho žiadosti o prepustenie z väzby, a napokon v poradí ostatnému rozhodnutiu krajského súdu sp. zn. 6 To/32/2008 z 3. júna 2010, ktorým krajský súd zamietol ním podané odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 5 T/90/2006 zo 7. novembra 2000.

4. Nosnou argumentáciou sťažovateľa proti predmetným rozhodnutiam je samotná jeho nespokojnosť s postupom krajského súdu, ktorý ho v rozhodnutí z 27. novembra 2009 nesprávne   poučil   o opravnom   prostriedku,   čím   porušil   jeho   práva „spôsobom   akým rozhodol   KS-TT   o pozbavení   mojej   osobnej   slobody   je   poznamenaný   neprípustnou svojvôľou   popierajúcou   právo   na   súdnu   ochranu   a preto   rozhodnutie   KS-TT   sp.   zn. 6 To/32/2008   zo   dňa   27.   11.   2009   je   nezlučiteľné   s inštitútom   zákonnej   väzby   v zmysle s článkom 17 ods. 2 ústavy SR.“. Ku konvalidácii tohto porušenia označených základných práv   nedošlo   ani   následným   rozhodnutím   krajského   súdu   sp.   zn.   3   Tos/89/2009 z 22. decembra   2009,   k postupu   ktorého   sťažovateľ   namietal,   že „...   senát   KS-TT rozhodoval len v snahe napraviť pochybenie svojej kolegyne, sudkyni tiež KS-TT, nakoniec svedčí   o tom   aj   úvaha   súdu   v predmetnom   uznesení,   ktorou   bolo   zdôvodnené   uznanie sťažnosti   za   riadne   a včas   podanú.   Takýto   spôsob   rozhodovania   súdu   2   -   stupňa   pri naprávaní chýb v rozhodovacej   činnosti súdu 1 – stupňa nemá oporu v zákone,   navyše v prípade   akéhosi   neidentifikovateľného   navrátenia   lehoty   som   nedostal   možnosť   svoju sťažnosť   odôvodniť.“.   Sťažovateľ   ďalej   namietal   pochybenia   krajského   súdu   pri prerokúvaní jeho trestnej veci, ktoré sa premietli do napadnutých rozhodnutí. K postupu krajského súdu, ktorý predchádzal uzneseniu tohto súdu sp. zn. 6 To/32/2008 z 25. februára 2010, namietal: „Súd v rozpore s článkom 48 ods. 2 ústavy SR bezdôvodne a bez toho aby o tejto otázke rozhodol uznesením, vylúčil z pojednávania verejnosť. V závere pojednávania mi opätovne odňal právo na podávanie opravných prostriedkov v článku 46 ods. 1 ústavy SR a právo na urýchlené preskúmanie pozbavenia osobnej slobody v zmysle s článkom 5 ods.   4 dohovoru...“ K postupu krajského súdu, ktorý   predchádzal   uzneseniu   tohto súdu sp. zn. 6 To/32/2008 z 3. júna 2010, namietal: „... v závere pojednávania mi opätovne odňal právo na podávanie opravných prostriedkov v článku 46 ods. 1 ústavy SR a právo urýchlené preskúmanie pozbavenia osobnej slobody v zmysle s článkom 5 ods. 4 dohovoru...“

5. Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby nálezom takto rozhodol:„1.   Rozhodnutím   KS-TT   v uzn.   sp.   zn.   6   To/32/2008   zo   dňa   27.   11.   2009   bolo porušené právo na osobnú slobodu v zmysle článku 17 ods. 2 ústavy a práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 ústavy SR.

2. Uzn. KS-TT sp. zn. 3 Tos/89/2009 zo dňa 22. 12. 2009 bolo porušené moje právo na slobodu a bezpečnosť v zmysle práva na urýchlené rozhodnutie súdu o zákonnosti môjho pozbavenia slobody vyplývajúce z článku 5 ods. 4 dohovoru a právo na spravodlivé súdne konanie článku 6 ods. 1 dohovoru a článku 46 ods. 1 ústavy SR.

3. Rozhodnutím KS-TT sp. zn. 6 To/32/2008 zo dňa 25. 2. 2010 bolo moje právo na osobnú slobodu podľa článku 17 ods. 2 ústavy a práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 ústavy SR.

4. Rozhodnutím KS-TT sp. zn. 6 To/32/2008 zo dňa 3. 6. 2010 bolo moje právo na osobnú slobodu podľa článku 17 ods. 2 ústavy a práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 ústavy SR.

5.   Na   základe...   uvedených   skutočností   žiadam   aby   ústavný   súd   mojej   žiadosti vyhovel...   sťažnosť   prijal   na   ďalšie   konanie   a aby   v konaní   vo   veci   samej...   vydal rozhodnutie:

I. zrušenie trestu prípadne zníženie trestu II. požadujem primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000,- € V súvislosti s mojou sťažnosťou žiadam o pridelenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.“

II.

6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví   zákon.   Ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších   predpisov   – ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

7. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde),   pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03,   III. ÚS 124/04).   Z   uvedeného   je zrejmé,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

8. Sťažnosť sťažovateľa smeruje proti viacerým rozhodnutiam krajského súdu v jeho trestnej veci, ktorá bola právoplatne skončená v poradí ostatným rozhodnutím krajského súdu   sp.   zn.   6   To/32/2008   z 3.   júna   2010,   ktorým   krajský   súd   zamietol   sťažovateľom podané   odvolanie   proti   rozsudku   Okresného   súdu   Trnava   sp.   zn.   5   T/90/2006 zo 7. novembra 2000. Ostatné rozhodnutie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 4. augusta   2010   a jeho   právnemu   zástupcovi   3.   augusta   2010.   Sťažnosť   sťažovateľa   bola doručená   ústavnému   súdu   14.   februára   2011,   to   znamená   dávno   po   uplynutí   zákonnej dvojmesačnej lehoty, preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako podanú oneskorene.

9. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v danom prípade taktiež zistil,   že   sťažovateľ   nevyčerpal   všetky   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho základných práv a slobôd v systéme všeobecných súdov   účinne poskytuje, keďže proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 6 To/32/2008 z 3. júna 2010 môže/mohol podať dovolanie podľa § 371 Trestného poriadku. Ústavou daná právomoc neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať   rozhodovaciu   činnosť   (právomoc)   všeobecných   súdov,   ak   je   táto   založená zákonom alebo na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 371 Trestného poriadku. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

Ústava   ani   zákon   o   ústavnom   súde   nepripúšťajú,   aby   si   sťažovateľ   ako účastník konania   zvolil   medzi   súdnymi   orgánmi   ochrany   porušených   základných   práv   a slobôd, naopak čl.   127   ods.   1   ústavy   jednoznačne   požaduje   vyčerpanie   všetkých   sťažovateľovi dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy.   Keďže   proti   napadnutému   uzneseniu krajského   súdu   sp.   zn.   6   To/32/2008   z 3.   júna   2010   je/bolo   možné   zo   sťažovateľom tvrdených pochybení krajského súdu pri rozhodovaní v jeho trestnej veci podať dovolanie (§ 371 Trestného poriadku), právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa má/mal najvyšší súd ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Nesplnenie vyššie uvedených podmienok by malo za následok odmietnutie sťažovateľom podanej sťažnosti z dôvodu neprípustnosti.

10.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa. Rovnako sa ústavný súd nezaoberal požiadavkou sťažovateľa, aby zrušil alebo zmiernil všeobecným súdom uložený trest, pretože takúto kompetenciu nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2011