znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 88/06-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. E. H., B., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. K., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   V   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 279/96 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 279/96   p o r u š i l základné právo JUDr. E. H., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. JUDr. E. H. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. JUDr. E. H.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Z. K., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 15. marca 2006   č.   k. I.   ÚS 88/06-19 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. E. H., B. (ďalej aj „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 279/96 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti okrem iného vyplynulo, že: «(...) Svojím návrhom z 2. 9. 1996 som sa na Okresnom súde Bratislava V, po zmene návrhu, ktorý súd pripustil, domáhala, aby súd uložil H. T., B. (ako odporkyni) zaplatiť mi sumu 26.351,- Sk. (...) Dňa 1. 6. 1993 som spolu s H. T. uzatvorila zmluvu o združení podľa § 829 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ), ktorou sme sa združili, aby   sme   sa   spoločne   pričinili   o   dosiahnutie   dohodnutého   účelu.   H.   T.   mi   listom z 22. 6. 1994   oznámila,   že   dňom   31.   7.   1994   z   tohto   združenia   vystupuje.   V súvislosti s vystúpením H. T. zo združenia mi voči nej vznikli pohľadávky v celkovej výške 26.351,- Sk. H. T. si však svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila a dlžnú sumu mi nezaplatila. Preto som bola nútená domáhať sa ochrany svojich práv v súlade s ustanovením § 4 OZ na príslušnom orgáne. (...) Konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 8 C 279/96, pričom do dnešného dňa nie je právoplatne skončené. (...) Teda   aj   napriek   tomu,   že   od   začatia   konania   uplynulo   takmer   9   rokov   a   päť mesiacov, do dnešného dňa nielenže konanie nebolo právoplatne skončené, ale opätovne prebieha na Okresnom súde Bratislava V ako prvostupňovom súde. Vzhľadom na dĺžku konania som pritom nútená konštatovať, že predmetom konania nie je vec výnimočne zložitá po právnej ani po skutkovej stránke a dĺžka konania nie je spôsobená ani správaním sa účastníkov konania, ale ničím neodôvodnenou nečinnosťou Okresného súdu Bratislava V a najmä jeho neefektívnou činnosťou. (...) Zároveň   poukazujem   na   skutočnosť,   že   ako   navrhovateľka   v uvedenom   konaní postupujem aktívne, v potrebnej súčinnosti, o ktorú ma Okresný súd Bratislava V požiada a so snahou, aby ochrana mojich uplatňovaných práv bola pokiaľ možno rýchla a účinná. (...) je zrejmé, že Okresný súd Bratislava V svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 279/96 koná nielen v rozpore s ustanoveniami OSP (najmä § 3, § 5, § 6, § 43, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 114), ale porušuje aj moje právo na (...) prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznané v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (…). V súhrne pritom možno uviesť, že je neprípustné, aby konanie o nároku, ktorého sa domáham v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 8 C 279//96, trvalo 9 rokov a päť mesiacov bez meritórneho rozhodnutia vo veci samej, čo už samo osebe predstavuje prieťahy v konaní, a tým aj porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. (...) V   súvislosti   s   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov navrhujem, aby Ústavný súd SR v súlade s ustanovením čl. 127 ods. 2 druhej vety Ústavy SR (...) a ustanovením § 56 ods. 3 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. (...) prikázal Okresnému súdu Bratislava V vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 279/96 konať bez zbytočných prieťahov. (...) Nakoľko porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (...) mi bola   spôsobená   nemajetková   ujma,   týmto   sa   domáham   aj   primeraného   finančného zadosťučinenia v rozsahu 45.000,- Sk (...). Mám totiž za to, že len konštatovanie porušenia oboch uvedených základných práv v tejto veci nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Primeraného finančného zadosťučinenia sa domáham najmä s poukazom na dĺžku trvania konania (9 rokov a 5 mesiacov), štádium, v ktorom sa konanie aj po tak značnej dobe nachádza, povahu a závažnosť porušenia základných práv ako aj tým, že v konaní došlo ku kumulácii porušenia mojich základných práv. (...) Zároveň navrhujem, aby Ústavný súd SR zaviazal Okresný súd Bratislava V podľa § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. uhradiť moje trovy konania pred Ústavným súdom SR. (...) Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby Ústavný súd SR (...) takto rozhodol:

1. Základné právo JUDr. E. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V vo veci sp. zn. 8 C 279/96 porušené bolo. (...)

3.   Okresnému   súdu   Bratislava   V   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 279/96 konal bez zbytočných prieťahov. (...)

5. JUDr. E. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 45.000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť JUDr. E. H. trovy konania pred Ústavným súdom SR.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. D. S., listom z 9. mája 2006 sp. zn. Spr.   2014/06   a právna   zástupkyňa   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 27. mája 2006.

2. 1.   Predseda   okresného   súdu   uviedol   chronológiu   vykonaných   úkonov v napadnutom konaní, ako aj nasledovné relevantné skutočnosti:

„(...)   Konanie na   Okresnom   súde Bratislava V,   č.   k.   8   C 279/96 bolo   skončené vynesením   rozsudku   zo   dňa   3.   5.   2006,   ktoré   už   bolo   aj   vypracované   a doručované účastníkom konania.

(...) súd nie vždy konal plynule, avšak problémom počas celého konania bol petit návrhu, ktorý bol viackrát upresňovaný, špecifikovaný, čo sťažovalo vykonávanie dôkazov. Nie   je   pravdivé   tvrdenie   sťažovateľky,   kde   sa   sťažuje   na   manipuláciu   so   spisom   a na prílohy, ktoré sú v spise a tam nemali byť, pretože všetky prílohy sú riadne žurnalizované a so spisom majú súvis.

Netrvám   na   účasti   na   ústnom   pojednávaní,   o prijatí   sťažnosti   (§   30   ods.   1,   2 o ústavnom súde).“

2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedla tieto podstatné skutočnosti:

«(...)   Trváme   na   tvrdení,   že   pri   prejednávaní   predmetnej   právnej   veci   bolo porušované opakovane právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Neplynulosť konania   uznal   aj   samotný   súd   v závere   svojho   vyjadrenia.   Pre   ozrejmenie   konkrétnych výhrad   k vyjadreniu   Okresného   súdu   Bratislava   V,   si   dovoľujem   predložiť   v prílohe Sťažnosť   JUDr.   E.   H.   k vyjadreniu   Okresného   súdu   Bratislava   V,   zároveň   so   všetkými Prílohami č. 1 - 7. V tejto súvislosti si dovolím poukázať tiež na „Prehľad pojednávaní do podania   sťažnosti“   označený   ako   Príloha   č.   1   písm.   a),   z ktorého   je   úplne   zrejmá neplynulosť konania Okresného súdu Bratislava V a to bez zavinenia zo strany p. JUDr. E. H. Dovoľujem   si   tiež   v súlade   s Vašou   výzvou   oznámiť,   že   netrvám   na   tom,   aby   sa v predmetnej veci konalo ústne pojednávanie.

Pre   prípad   úspechu   vo   veci   si   uplatňujem   trovy   právneho   zastúpenia   v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb celkove v sume 5 788,- Sk. (...) Zároveň si dovoľujem oznámiť číslo môjho účtu (...).»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich stanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať   ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej   priložených písomností,   z vyjadrení   účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 279/96:

Dňa   2.   septembra   1996   podala   sťažovateľka   na   okresnom   súde   (na   bývalom Obvodnom   súde   Bratislava   5)   proti   H.   T.   (ďalej   len   „odporkyňa“)   návrh   na   vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 3 624,90 Sk, ktorý bol ďalej vedený pod sp. zn. 19 Ro 6856/96.

Dňa 5. septembra   1996 súd vyzval sťažovateľku, aby doručila   doklad o založení združenia.

Dňa 3. októbra 1996 sťažovateľka doručila súdu žiadanú zmluvu o združení. Dňa 3. októbra 1996 súd vyzval sťažovateľku, aby v lehote 8 dní od doručenia výzvy zaplatila súdny poplatok a upresnila výšku úrokov.

Dňa 14. októbra 1996 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok.Dňa 15. októbra 1996 súd vydal platobný rozkaz č. k. 19 Ro 6856/96-96.Dňa   31.   októbra   1996   odporkyňa   podala   proti   uvedenému   platobnému   rozkazu odpor.Dňa   10.   decembra   1996   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor v lehote 8 dní a aby doručila odpor sťažovateľke na vyjadrenie.

Dňa 15. januára 1997 odporkyňa zaplatila súdny poplatok. Dňa 9. septembra 1997 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 16. október 1997.Dňa   16.   októbra   1997   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktorom   sudkyňa vyhlásila uznesenie,   ktorým   pojednávanie odročila   na neurčito   s tým, že účastníkom   sa poskytla lehota   na mimosúdne vyrovnanie, sťažovateľka po   uplynutí 6-mesačnej lehoty mala oznámiť súdu, či došlo k dohode a či návrh zoberie späť, alebo ak k dohode nedôjde, mala doložiť doklady preukazujúce uplatnený nárok.

Dňa 8. decembra 1997 sťažovateľka doručila súdu svoje podanie, v ktorom zmenila petit svojho pôvodného návrhu.

Dňa 25. marca 1998 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby doručila návrh zmeny petitu odporkyni na vyjadrenie so stanovením jej lehoty 10 dní.

Dňa 22. apríla 1998 odporkyňa doručila súdu svoje vyjadrenie.Dňa   24.   apríla   1998   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   pripojila   spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17 C 272/97.

Dňa 2. júna 1998 Okresný súd Bratislava I doručil súdu žiadosť o zaslanie kópie návrhu vo veci sp. zn. 8 C 279/96 a zároveň doručil okresnému súdu kópiu návrhu vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 17 C 271/97.

Dňa 21. augusta 1998 Okresný súd Bratislava I doručil súdu urgenciu zaslania kópie návrhu vo veci sp. zn. 8 C 279/96.

Dňa 20. augusta 1999 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 4. október 1999.Dňa 1.   októbra   1999   odporkyňa doručila   súdu   ospravedlnenie svojej   neúčasti   na pojednávaní nariadenom na 4. október 1999.

Dňa 4. októbra 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 24. november 1999.

Dňa   24.   novembra   1999   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito s tým, že sťažovateľka v lehote 15 dní písomným podaním požiada súd o zmenu návrhu, tak ako to vyplýva z priebehu pojednávania.

Dňa 24. novembra 1999 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby vyžiadala spis sp. zn. ČTV-ORP18/20/94.

Dňa   6.   decembra   1999   sťažovateľka   doručila   súdu   podanie,   v ktorom   dodatočne žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu.

Dňa 17. februára 2000 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby pripojila spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17 C 171/97.

Dňa   23.   februára   2000   bola   Okresnému   súdu   Bratislava   I   doručená   žiadosť o zapožičanie spisu sp. zn. 17 C 171/97.

Dňa   28.   februára   2000   Okresný   súd   Bratislava   I   doručil   súdu   spis   sp.   zn. 17 C 171/97.

Dňa 3. marca 2000 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby požiadala Okresný súd Bratislava I o zaslanie návrhu na začatie konania vo veci sp. zn. 17 C 271/97.

Dňa   21.   marca   2000   Okresný   súd   Bratislava   I doručil   súdu   vyžiadanú   fotokópiu návrhu na začatie konania vo veci sp. zn. 17 C 271/97.

Dňa 11. apríla 2000 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby požiadala Okresný súd Bratislava I o zaslanie kópie návrhu na začatie konania vo veci sp. zn. 17 C 271/97.Dňa 3. mája 2000 Okresný súd Bratislava I doručil súdu vyžiadanú kópiu návrhu zo spisu sp. zn. 17 C 271/97.

Dňa 10. októbra 2000 sudkyňa nariadila pojednávanie na 4. december 2000.Dňa 30. novembra 2000 odporkyňa doručila súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 4. december 2000.

Dňa 4. decembra 2000 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľka bude vyzvaná na doplatenie súdneho poplatku.

Dňa 11. januára 2001 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľku na doplatenie súdneho poplatku.

Dňa 17. januára 2001 súd výzvou uložil sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok.Dňa 20. februára 2001 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby zopakovala výzvu na zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 15. marca 2001 bol súdny poplatok zaplatený v kolkových známkach.Dňa 24. apríla 2001 sudca nariadil pojednávanie na 20. jún 2001.Dňa   18.   júna   2001   odporkyňa   doručila   súdu   ospravedlnenie   svojej   neúčasti   na pojednávaní nariadenom na 20. jún 2001.

Dňa   20.   júna   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 17. september 2001 s tým, že sťažovateľka v lehote 30 dní doloží do spisu listinné dôkazy preukazujúce jej nárok.

Dňa 10. augusta 2001 súd doručil Miestnemu oddeleniu Policajného zboru žiadosť o doručenie zásielky odporkyni.

Dňa   5.   septembra   2001   sťažovateľka   doručila   súdu   žiadosť   o odročenie pojednávania nariadeného na 17. september 2001 z dôvodu, že do   konca mesiaca bude mimo územia Slovenskej republiky.

Dňa   14.   septembra   2001   právny   zástupca   odporkyne   doručil   súdu   žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.

Dňa   17.   septembra   2001   bolo   pojednávanie   odročené   na   21.   november   2001 z dôvodu neprítomnosti účastníkov.

Dňa   21.   novembra   2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 27. február 2002.

Dňa 4. decembra 2001 sťažovateľka doručila súdu upresnenie žaloby a petitu.Dňa 21. januára 2002 právny zástupca sťažovateľky a sťažovateľka doručili súdu žiadosť o stanovenie iného termínu pojednávania.

Dňa   1.   februára   2002   odporkyňa   doručila   súdu   vyjadrenie   k upresneniu   žaloby z 3. decembra 2001.

Dňa 27. februára 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 15. apríl 2002.

Dňa 15. apríla 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. jún 2002   s tým,   že   sťažovateľka   v lehote   10   dní   predloží   špecifikáciu   uplatnenej   čiastky 2 832,90 Sk.

Dňa   25.   apríla   2002   sťažovateľka   doručila   súdu   žiadosť   o predĺženie   lehoty   na podanie vysvetlenia.

Dňa 22. mája 2002 sťažovateľka doručila súdu vyjadrenie k stanovisku odporkyne.Dňa 19. júna 2002 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľka bude opätovne vyzvaná na špecifikáciu uplatneného návrhu.Dňa 17. júla 2002 súd vyzval sťažovateľku na špecifikáciu uplatneného nároku.Dňa 3. októbra 2002 sudca dal úpravou   kancelárii pokyn, aby urgovala splnenie výzvy zo 17. júla 2002 pod hrozbou poriadkového opatrenia.

Dňa   14.   októbra   2002   sťažovateľka   doručila   súdu   vyžiadanú   špecifikáciu uplatneného nároku.

Dňa 1. októbra 2003 sudca nariadil pojednávanie na 9. február 2004.Dňa   9.   februára   2004   právny   zástupca   sťažovateľky   ospravedlnil   neúčasť   na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 9. február 2004.

Dňa 9. februára 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vynesený rozsudok č. k. 8 C 279/96-143, ktorým súd návrh zamietol.

Dňa   11.   februára   2004   právny   zástupca   odporkyne   doručil   súdu   vyčíslenie   trov právneho zastúpenia.

Dňa 6. apríla 2004 sťažovateľka doručila súdu   svoje odvolanie proti   uvedenému rozsudku.

Dňa 14. apríla 2004 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľku na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   odvolanie   a aby   odporkyni   doručila   odvolanie   na vyjadrenie.

Dňa 27. apríla 2004 odporkyňa doručila súdu vyjadrenie k odvolaniu.Dňa 30. apríla 2004 sťažovateľka doručila súdu doklad o zaplatení súdneho poplatku. Dňa 7. mája 2004 bol spis okresného súdu sp. zn. 8 C 279/96 predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) z dôvodu odvolania a vec bola ďalej vedená pod sp. zn. 4 Co 129/04.

Dňa 10. novembra 2004 sa na krajskom súde uskutočnilo odvolacie pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie č. k. 4 Co 129/04-165, ktorým bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa   21.   januára   2005   bolo   uznesenie   č.   k.   4   Co   129/04-165   spolu   so   spisom okresného súdu sp. zn. 8 C 279/96 doručené okresnému súdu.

Dňa 25. januára 2005 sudca okresného súdu nariadil pojednávanie na 16. máj 2005 a dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   uznesenie   krajského   súdu   č.   k.   4   Co   129/04-165 doručila účastníkom konania.

Dňa   3.   mája   2005   sťažovateľka   doručila   súdu   námietku   zaujatosti   a požiadala o odročenie nariadeného pojednávania na termín po mesiaci júl 2005.

Dňa 16. mája 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že spis bude predložený krajskému súdu, aby rozhodol o námietke zaujatosti.Dňa 19. mája 2005 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti v lehote 7 dní.

Dňa   7.   júna   2005   navrhovateľka   doručila   súdu   tlačivo   s nalepenou   kolkovou známkou, ktorou zaplatila súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.

Dňa 9. júna 2005 bol úpravou daný kancelárii pokyn, aby predložila spis konajúcemu sudcovi na vyjadrenie k námietke zaujatosti a aby ho po vyjadrení predložila krajskému súdu.Dňa 14. júna 2005 konajúci sudca zaznamenal v spise svoje vyjadrenie k námietke zaujatosti.

Dňa 15. júna 2005 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti a ďalej vedený pod sp. zn. 6 NcC 18/05.

Dňa 27.   júna 2005 krajský   súd   vydal uznesenie   č.   k.   6   NcC 18/05-178,   ktorým rozhodol, že konajúci sudca okresného súdu nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.Dňa 7. júla 2005 bolo uznesenie krajského súdu č. k. 6 NcC 18/05-178 spolu so spisom doručené okresnému súdu.

Dňa   18.   júla   2005   konajúci   sudca   okresného   súdu   nariadil   pojednávanie   na 19. október 2005 a dal úpravou kancelárii pokyn, aby doručila uznesenie krajského súdu č. k. 6 NcC 18/05-178 účastníkom konania.

Dňa   29.   septembra   2005   Krajská   prokuratúra   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajská prokuratúra“) doručila súdu žiadosť o zapožičanie spisu sp. zn. 8 C 279/96.

Dňa 4. októbra 2005 okresný súd oznámil krajskej prokuratúre, že nie je možné zapožičať spis z dôvodu nariadeného pojednávania.

Dňa 17. októbra 2005 sťažovateľka doručila súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 19. október 2005.

Dňa 19. októbra 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 20. február 2006.

Dňa   10.   novembra   2005   okresný   súd   doručil   krajskej   prokuratúre   spis   sp.   zn. 8 C 279/96.

Dňa 5. januára 2006 krajská prokuratúra vrátila okresnému súdu zapožičaný spis sp. zn. 8 C 279/96.

Dňa   24.   januára   2006   bol   vyhotovený   úradný   záznam   o tom,   že   spis   sp.   zn. 8 C 279/96 bol omylom založený do archívu.

Dňa 24. januára 2006 sudca pojednávanie nariadené na 20. február 2006 odročil na 27. február 2006.

Dňa 27. februára 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 3. máj 2006 s tým, že bude vyžiadaný spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 17 C 271/97 a sťažovateľka v lehote 30 dní oznámi dôkazy, ktoré sa v spise nenachádzajú, a predloží špecifikáciu právne povahy jednotlivých uplatnených nárokov.

Dňa 28. marca 2006 sťažovateľka doručila súdu vyčíslenie uplatnených nárokov.Dňa 3. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil rozsudok č. k. 8 C 279/96-213, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť sťažovateľke 870 Sk.

Dňa   5.   mája   2006   sudca   dal   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   rozsudok   č.   k. 8 C 279/96-213 a uznesenie č. k. 8 C 279/96-224 doručila účastníkom konania.

Dňa 9. mája 2006 právny zástupca odporkyne doručil súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia.

Dňa 10. mája 2006 súd vydal uznesenie č. k. 8 C 279/96-224, ktorým rozhodol o náhrade trov konania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 279/96 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   zo   skutočností   uvádzaných okresným súdom a ani z obsahu spisu nezistil takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o takej zložitosti posudzovanej veci (právnej, resp. faktickej), ktorá by mohla negatívne ovplyvniť jej doterajší priebeh, no najmä takmer desaťročnú dĺžku napadnutého konania.

2. Pri posudzovaní správania sťažovateľky v napadnutej veci ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania mala svoj podiel aj sťažovateľka, ktorá sa obrátila na súd so žalobným návrhom, ktorý musela opakovane upresňovať, nereagovala vždy včas na výzvy súdu   (napr.   na   výzvu   súdu   zo   17.   júla   2002   odpovedala   až   pod   hrozbou   uloženia poriadkovej pokuty 14. októbra 2002) a neúspešne namietala aj zaujatosť zákonného sudcu. Avšak   v danom   prípade   podiel   sťažovateľky   na   vzniknutých   prieťahoch   podľa   názoru ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu a celkové správanie   sťažovateľky   nemožno   kvalifikovať   ako   postup,   výlučne   v dôsledku   ktorého došlo k zbytočným prieťahom (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   opakovane   nečinný,   a   to   konkrétne od 15. januára 1997 do 9. septembra 1997 (takmer sedem mesiacov), od 24. apríla 1998 do 20. augusta 1999 (takmer šestnásť mesiacov) a od 3. mája 2000 do 10. októbra 2000 (päť mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas najmenej   dvadsaťosem   mesiacov   súd   nevykonával   vo   veci   úkony,   ktoré   mali   smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02). Uvedené   obdobia   nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní,   ktoré   sú   z ústavnoprávneho   aspektu   netolerovateľné,   pretože   k uvedeným zbytočným   prieťahom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci,   ale   predovšetkým   v dôsledku postupu súdu.  

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Vzhľadom na to, že 3. mája 2006 bol v napadnutej veci vyhlásený rozsudok č. k. 8 C 279/96-213, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 45 000 Sk „najmä s poukazom na dĺžku trvania konania (9 rokov a 5 mesiacov)“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného   porušenia   práv   sťažovateľky,   ako   aj   na   jej   podiel   na   zbytočných   prieťahoch v napadnutom konaní považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti 31. januára 2006 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 27. mája 2006). Za tri úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena trikrát 2 730 Sk a režijný paušál trikrát 164 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú v danom prípade sumu 8 682 Sk.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   si   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne uplatnila   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   za   dva   úkony   právnej   služby   a tieto   trovy vyčíslila v sume 5 788 Sk, ústavný súd - keďže to nie je v rozpore s platnými súvisiacimi predpismi - jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2006