SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 87/2016-14
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r. o., Horná 13, BanskáBystrica, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Suchý, vo veci namietanéhoporušenia jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47Charty základných práv Európskej únie uznesením Krajského súdu v Prešove z 2. júna 2015v konaní vedenom pod sp. zn. 4 CoKR 6/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola11. septembra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou napadol uznesenie Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)z 2. júna 2015, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Prešov (ďalej len„okresný súd“) č. k. 2 Cbi 17/2014-138 z 28. októbra 2014 o zamietnutí námietkyžalovaného – mesta Poprad, o nedostatku jeho miestnej príslušnosti so záverom,že príslušným bude Okresný súd Poprad.
2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal porušenie v záhlaví uvedeného uzneseniaoznačených základných práv, pretože o jeho návrhu na vydanie nákladov za nímzhodnotený zimný štadión v Poprade nemá rozhodovať Okresný súd Poprad, ale Okresnýsúd Prešov podľa § 88 ods. 1 písm. j) Občianskeho súdneho poriadku, pretože predmetkonania sa týka majetku (majetkových hodnôt úpadcu), ktorého vznik má pôvod v úpadkudlžníka.
3. Ústavný súd posúdil obsah sťažnosti a dospel k záveru, že táto predstavuje zjavneneopodstatnený návrh podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“). Uvedené ustanovenie v záujme racionality a efektivity konania pred ústavnýmsúdom dáva tomuto súdu právomoc posúdiť „prijateľnosť“ návrhu ešte pred tým, akodospeje k záveru, že o návrhu rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickúa relatívne samostatnú časť konania, ktorá nemá charakter konania kontradiktórneho, keďústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutéhorozhodnutia orgánu verejnej moci (súdu) a údajov obsiahnutých v samotnej ústavnejsťažnosti. Právomoc ústavného súdu je totiž v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavyzaložená výlučne na prieskume konečného rozhodnutia z hľadiska dodržania ústavnosti(čl. 124 ústavy), t. j. či v konaní, resp. v rozhodnutí ho završujúcom, neboliporušené ústavnými predpismi chránené práva a slobody účastníka tohto konania,či konanie bolo vedené v súlade s ústavnými princípmi a či konanie ako celok možnopovažovať za spravodlivé.
4. Také zásahy či pochybenie krajského súdu však ústavný súd v teraz prejednávanejveci nezistil. Ústavný súd totiž posúdil argumenty sťažovateľa obsiahnuté v sťažnosti,konfrontoval ich s obsahom napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že majetkový sporo vydanie zhodnotenia nehnuteľnosti podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie jevyvolaný konkurzom (nejde o incidenčný spor), ale o spor spojený so skončením nájmutejto nehnuteľnosti, takže základné práva, ktorých porušenia sa sťažovateľ dovoláva,napadnutým uznesením neboli porušené.
5. Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú odmietol. Aj v tejto veci tak ide o neprofesionálny výkon advokáciezástupcom sťažovateľa, ktorým zbytočne zaťažuje ústavný súd na úkor vecí, ktoré sizasluhujú jeho pozornosť či dokonca jeho zásah, a to buď pre neznalosť právnych predpisovalebo pre snahu získať odmenu za každú cenu, čo možno hodnotiť ako porušenie zákonnýchalebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016