znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 87/2011-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   K.,   trvale   bytom   B.,   prechodne   bytom   B.,   vo veci namietaného   porušenia   základných   práv   podľa   čl. 46   ods. 1   a   čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   a rozhodnutím   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 523/10 a konaním, ktoré mu prechádzalo, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. K. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára 2011 doručená sťažnosť P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Pz 523/10 a konaním, ktoré mu prechádzalo.

2.   Sťažovateľ   svoju   sťažnosť   okrem   iného   odôvodnil   tým,   že „...   podal   na Generálnu   prokuratúru...   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   proti   uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17CoE/80/2010-114 zo dňa 28. mája 2010.

Generálna   prokuratúra...   vybavila   podnet   sťažovateľa   odstúpením   na   vybavenie Krajskej prokuratúre Banská Bystrica. Krajská prokuratúra vybavila podnet sťažovateľa... písomnosťou Kc 149/10-7 zo dňa 13. 08. 2010 s odôvodnením, že súdne rozhodnutie, proti ktorému sa sťažovateľ domáha podania mimoriadneho dovolania je vylúčené z predmetu mimoriadneho dovolania. Zákon podanie mimoriadneho dovolania podľa názoru krajskej prokuratúry   proti takému rozhodnutiu   výslovne   nepripúšťa.   Podnet   sťažovateľa   krajská prokuratúra z uvedeného dôvodu odložila.

Sťažovateľ   sa   podnetom   podaným   dňa   19.   08.   2010   na   Generálnu prokuratúru... domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia Krajskej prokuratúry Banská Bystrica Kc 149/10-7 zo dňa 13. 08. 2010 a podania mimoriadneho dovolania.

Podnet   vybavila   Generálna   prokuratúra...   písomnosťou   VI/2   Pz   523/10-7   zo dňa 10. 09.   2010   tak,   že...   nezistila   dôvod   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   preto podnet na podanie mimoriadneho dovolania bez prijatia opatrení odložila.

Sťažovateľ sa opakovaným podnetom z 12. 11. 2010 domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia prokurátora Generálnej prokuratúry... VI/2 Pz 523/10-7 z... 10. 09. 2010. Opakovaný   podnet   sťažovateľa   vybavila   Generálna   prokuratúra...   priamy nadriadený   prokurátora   generálnej   prokuratúry,   riaditeľ   netrestného   odboru...   Tento zotrval na stanovisku, ktoré zaujala generálna prokuratúra listom z 10. septembra 2010 zn. VI/2   Pz   523/10.   Žiadosti   sťažovateľa   o   podanie   mimoriadneho   dovolania   vyhovené nebolo.“.

3. Sťažovateľ je toho právneho názoru, že postupom generálnej prokuratúry došlo k porušeniu jeho základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby takto rozhodol:„Základné práva sťažovateľa... na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na verejné prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, práva na spravodlivý proces, upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na rozhodnutie jeho veci podľa právnych noriem, vykladaných ústavne konformným spôsobom a práva na účinný opravný prostriedok pred národným orgánom upraveného v čl. 13 Dohovoru, postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci VI/2 Pz 523/10 a konaním ktoré mu predchádzalo boli porušené.

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa nariaďuje konať vo veci podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17 CoE/80/2010 zo dňa 28. mája 2010.“

5. Sťažovateľ zároveň požiadal o vydanie dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd do vydania nálezu rozhodol, že „pozastavuje a odkladá vykonateľnosť exekúcie EX 415/08 vedenej na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. P. K...“. Ďalej sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

8. Ústavný súd zo spisu a z jeho príloh, ako aj zo spisu generálnej prokuratúry zistil, že sťažovateľ napáda oznámenie prokurátora generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 523/10-7 z 10. septembra 2010, ktorým mu bolo oznámené, že jeho podnet na podanie mimoriadneho dovolania odkladá.

II.A

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

9. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní zaoberal časťou sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to nevyužitím práva generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podať mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 CoE/80/2010 z 28. mája 2010, keď podľa názoru sťažovateľa boli splnené podmienky na jeho podanie.

10.   V napadnutom   oznámení   generálnej   prokuratúry   sa   uvádza: „Preskúmal   som súdny spis zn. 1 Er 968/2008 a dozorový spis krajskej prokuratúry... Z vecného hľadiska som nezistil dôvod na postup podľa § 243e ods. 1 OSP a preto Váš podnet odkladám. Podstata Vášho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania je totožná s Vašim odvolaním   sa   proti   uzneseniu   súdu prvého stupňa.   Stotožňujem sa s právnym   názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý uznesením z 28. mája 2010 č. k. 17CoE 80/2010- 114, uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V podrobnostiach poukazujem najmä na stanovisko krajského súdu vyslovené na strane dva posledný odsek a strane tri cit. uznesenia.“

11. Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v § 243e a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   aj   „OSP“). Z uvedených procesných ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok,   využitie   ktorého   patrí výlučne generálnemu prokurátorovi.   To   znamená, že nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by bolo možné zahrnúť pod čl. 46 ods. 1 ústavy (prípadne právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).

12. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda   generálny   prokurátor   nemá   povinnosť   takémuto   podnetu   vyhovieť.   Je   na   voľnej úvahe   generálneho   prokurátora   rozhodnúť   o tom,   či   podá,   alebo   nepodá   mimoriadne dovolanie.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   viackrát   vyslovil,   že   oprávnenie   na   podanie mimoriadneho   dovolania   nemá   charakter   práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05).

13. Keďže v danom prípade nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti namietanému   rozhodnutiu   krajského   súdu   sp. zn.   17   CoE/80/2010   z   28.   mája   2010 mimoriadne   dovolanie   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   označeného   základného   práva sťažovateľa, ústavný súd túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

14.   Nad   rámec   uvedeného   –   v súvislosti   s   prejavom   nespokojnosti   sťažovateľa s napadnutým   prípisom   generálnej   prokuratúry   –   ústavný   súd   konštatuje,   že   obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu alebo iného orgánu verejnej moci (v danom prípade stanoviska orgánov prokuratúry Slovenskej republiky) bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou   je,   aby   postup   súdu   alebo   iného   orgánu,   ktorý   je   nositeľom   verejnej   moci (v danom   prípade   generálna   prokuratúra),   bol   v súlade   so zákonom,   aby   bol   ústavne akceptovateľný   a aby   jeho   rozhodnutie   bolo   možné   kvalifikovať   ako   dostatočne odôvodnené, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade ústavný súd nemá dôvod zasahovať   do postupu   a rozhodnutí   súdov   a orgánov   verejnej   moci   konajúcich   v rámci a podľa im zákonom zverených kompetencií, a tak vyslovovať porušenia základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05). Ústavný súd nezistil pochybenia ani v tomto ohľade.

II.B

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 13 dohovoru

15.   Následne   sa   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zaoberal tou časťou, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 13 dohovoru postupom a rozhodnutím generálnej prokuratúry vo veci sp. zn. VI/2 Pz 523/10.

16. Porušenie označených práv vidí sťažovateľ v rozsahu uvedenom v časti II.A, teda v   tom,   že   generálna   prokuratúra   nevyhovela   jeho   opakovanému   podnetu   na   podanie mimoriadneho   dovolania. Pokiaľ   sťažovateľ   namieta   porušenie   základného   práva   podľa čl. 48   ods. 2   ústavy,   ústavný   súd   konštatuje,   že   keďže   nedospel   k záveru   o porušení sťažovateľovho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a nezistil   ani   arbitrárnosť namietaného postupu generálnej prokuratúry, nemožno jej postup ani napadnuté oznámenie kvalifikovať ako ústavne nesúladné ani s porušením čl. 48 ods. 2 ústavy (namieta porušenie základného   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   v jeho   prítomnosti   a na   vyjadrenie   sa ku všetkým   vykonaným   dôkazom).   Ústavný   súd   napokon   konštatuje,   že   generálna prokuratúra   postupovala   v   súlade   s príslušnými   ustanoveniami   zákona   č. 153/2001   Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a tiež s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. To, že po posúdení všetkých okolností daného prípadu dospela generálna prokuratúra   k   inému   záveru,   a   tým   sa   nestotožnila   s očakávaniami   a predstavami sťažovateľa, ešte neznamená, že mohlo dôjsť k porušeniu jeho práva podľa čl. 13 dohovoru. Vo vzťahu k uvedenému namietanému porušeniu práva ústavný súd pripomína, že ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody (m. m. II. ÚS 81/00, II. ÚS 63/03), a preto ani napadnutý postup generálnej prokuratúry nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti   s porušením   práva   sťažovateľa   mať   účinné   právne   prostriedky   nápravy   pred národným orgánom podľa čl. 13 dohovoru.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

III.

18.   Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   bolo   bezpredmetné   rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ako aj o vydanie dočasného opatrenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2011