znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 87/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B.(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2005.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   9.   decembra   2004   podal okresnému súdu návrh na začatie konania. Konanie je vedené pod sp. zn. 8 C 13/2005.

Sťažovateľ pripojil k sťažnosti okrem iných aj ním podané sťažnosti na prieťahy v konaní z 23. decembra 2006, 23. júla 2007, 17. februára 2009 a 14. apríla 2009, ktoré podľa neho „zostali ignorované“.

Na základe takto odôvodnenej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd svojím rozhodnutím vyslovil porušenie ním označených práv postupom okresného súdu, prikázal mu vo veci konať bez prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (IV.   ÚS   92/04,   III.   ÚS   168/05, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 13/2005.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   (I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

Ústavný súd z príslušného spisu okresného súdu zistil takýto priebeh posudzovaného súdneho konania:

Sťažovateľ   9.   decembra   2004 doručil   okresnému   súdu   návrh   na začatie   konania, ktorým   sa   domáhal   voči   Ing.   I.   Č.,   prednostovi   Krajského   stavebného   úradu   v Ž.,   ako odporcovi náhrady škody „nemajetkovej ujmy“ v sume 500 000 Sk. Okresný súd viedol konanie o návrhu sťažovateľa pod sp. zn. 8 C 13/2005.

Okresný   súd   uznesením   z   20.   septembra   2005   prerušil   konanie   vo   veci   do právoplatného   skončenia   konania   vedeného   Okresným   súdom   Bratislava   II   pod   sp.   zn. Ps 12/04 o spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony a uznesením z 29. mája 2007 zrušil svoje uznesenie o prerušení konania. Konanie bolo prerušené v období od 20. septembra 2005 do 29. mája 2007.

Uznesením   z   23.   júla   2007   okresný   súd   nepriznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od súdnych   poplatkov, proti   ktorému sťažovateľ podal odvolanie.   Odvolací súd uznesením z 30. júla 2007 potvrdil uznesenie okresného súdu z 27. marca 2007. Spis sa nachádzal na odvolacom súde v období od 18. júna 2007 do 22. augusta 2007.

Sťažovateľ   opätovne   požiadal   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   podaním doručeným okresnému súdu 5. septembra 2007. Okresný súd listom z 10. septembra 2007 oznámil sťažovateľovi, že o jeho opätovnej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov „vzhľadom na krátky časový odstup od rozhodnutia Krajského súdu v Žiline nebude pre duplicitnosť rozhodovať“.

Okresný súd 6. septembra 2007 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v lehote 10 dní od doručenia výzvy a následne z dôvodu, že sťažovateľ súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatil, uznesením z 1. októbra 2007 konanie vo veci zastavil.

Sťažovateľ   17.   októbra   2007   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu o zastavení   konania   z   1.   októbra   2007   a   odvolací   súd   uznesením   z   26.   októbra   2009 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie odvolacieho súdu z 26. októbra 2009 sa   stalo právoplatným 16. decembra 2009. Spis sa nachádzal na odvolacom súde v období od 3. augusta 2009 do 19. novembra 2009.

Z uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že konanie v posudzovanom konaní sa začalo 9. decembra 2004 a bolo právoplatne skončené 16. decembra 2009. Z celkovej doby súdneho konania v trvaní piatich rokov bolo konanie počas jedného roka a ôsmich mesiacov prerušené   a   počas   dvoch   mesiacov   a   ďalších   troch   mesiacov   sa   spis   nachádzal   na odvolacom   súde.   V   ostatnom   období   približne   dvoch   rokov   okresný   súd   rozhodoval o žiadosti   sťažovateľa   o   oslobodenie   od   súdneho   poplatku,   resp.   o   zastavení   konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu sťažovateľom.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   od   doručenia   odvolania   sťažovateľa   proti   uzneseniu okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku do predloženia tohto odvolania odvolaciemu súdu uplynulo dlhšie obdobie, uvedené však nie je možné hodnotiť ako taký prieťah v konaní, ktorý by mohol viesť k porušeniu označených práv sťažovateľa. Nečinnosťou   okresného   súdu   nemohli   byť   dotknuté   označené   práva   sťažovateľa, keďže v tomto období okresný súd nemohol vo veci meritórne konať práve pre nesplnenie povinnosti   sťažovateľa   zaplatiť   súdny   poplatok   z návrhu,   pričom   súdny   poplatok sťažovateľom   nebol   zaplatený   ani   v   odvolacej   lehote   proti   uzneseniu   okresného   súdu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku, a preto bolo predmetné uznesenie potvrdené uznesením   odvolacieho   súdu,   čím   došlo   k   právoplatnému   skončeniu   posudzovaného súdneho konania po doručení sťažnosti ústavnému súdu.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na odmietnutie sťažnosti   sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010