znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 87/09-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2009 v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť M. G., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 83/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 83/2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Prievidza   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11 C 83/2003 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. G. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Prievidza p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. G. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 438,57 € (slovom štyristotridsaťosem   eur   a päťdesiatsedem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Prievidza p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. V., P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. I. ÚS 87/09-9   zo   17. marca   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 83/2003.

2. Sťažovateľka,   ktorá   je   účastníčkou   konania   vedeného   na   okresnom   súde pod sp. zn.   11 C 83/2003,   ako   právny   nástupca   po   nebohom   manželovi   J.   G.,   ktorý zomrel..., vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

„Žalobou, doručenou súdu dňa 14. 04. 2003... si navrhovateľ J. G. uplatnil nárok na náhradu   za   stratu   na   zárobku   po   skončení   práceneschopnosti   z   titulu   odškodnenia choroby z povolania - kombinované poškodenie z vibrácií, ktorá mu bola priznaná F. M... V   priebehu   dlhotrvajúceho   konania,   ktoré   je   nesporne   zavinené   nečinnosťou Okresného súdu..., na prieťahy v konaní upozorňoval môj manžel ako aj ja listami zo dňa 17. 05., 09. 12. 2004, v roku 2005 listami zo dňa 11. 02., 21. 06., v roku 2006 listami zo dňa

02. 05., 27. 06., v roku 2007 listom zo dňa 12. 11., v roku 2008 listami zo dňa 04. 01., 02. 04., 05. 06., 03. 09., 21. 11. a v roku 2009 listami zo dňa 16. 01. a 22. 01...

... dlhotrvajúce   konanie   veľmi   nepriaznivo   pôsobilo   na   zdravotný   stav   môjho manžela a bolo tiež jedným z dôvodov jeho úmrtia, pričom súd na žiadosti o vytýčenie pojednávania, ktoré nesporne treba považovať za upozornenia, resp. sťažnosti na prieťahy v konaní, vôbec nereagoval.“

3. Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   vydal tento nález:

„1. Právo... M. G. na spravodlivé rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi pod č. 11 C 83/2003 porušené bolo.

2. Prikazuje   sa   Okresnému   súdu   v   Prievidzi   vo   veci   ďalej   konať   a   rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd v Prievidzi je povinný zaplatiť M. G. z titulu primeraného finančného zadosťučinenia   20.000,-   €   slovom   dvadsaťtisíc   eur   a   nahradiť   mu   trovy   právneho zastúpenia   v   sume   897,47   €   slovom   osemstodeväťdesiatsedem   eur   47   centov   k rukám advokáta JUDr. J. V... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Svoju   žiadosť   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila tým,   že „... nečinnosťou   Okresného   súdu...   bola   naša   rodina   dlhodobo   ukracovaná vo svojich nárokoch, tento stav pretrváva do dnešného dňa a tvrdím, že dlhotrvajúce súdne konanie veľmi nepriaznivo pôsobilo na závažný zdravotný stav môjho manžela a prispelo aj k jeho skorej smrti“.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 27. marca 2009 písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr 412/09) a k jeho vyjadreniu zaujal stanovisko podaním zo 6. mája 2009 právny zástupca sťažovateľky.

5.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem chronológie úkonov uviedol:

„... Za nedôvodnú súd považuje sťažnosť navrhovateľky v časti, v ktorej sa domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia   vo   výške   20.000,- euro.   V   tej   časti   je   návrh navrhovateľky nad rámec vytvorený rozhodovacou činnosťou ústavného súdu.

Za   nesprávnu   súd   považuje   sťažnosť   v časti,   v ktorej   sa   sťažovateľka   domáha náhrady trov konania, ktorej vyúčtovanie zástupcom sťažovateľky je v rozpore s § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov.“ K prieťahom   vo   veci   sp.   zn.   11 C 83/2003 sa nevyjadril.

5.2 Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedla:

„Z   prehľadu   úkonov,   ktoré   boli   súdom   vo   veci   urobené,   podľa   môjho   názoru nesporne vyplýva, že súd nepostupoval vo veci tak, ako mu ukladá zákon a Ústava SR, lebo v   opačnom   prípade   by   bol   tento   spor   právoplatne   skončený   maximálne   v lehote   dvoch rokov. Časť úkonov považujem za zbytočné - napr. dožiadania na Krajský súd v Trenčíne zo dňa 23. 07. a 29. 09. 2003, za zbytočné považujem aj kontrolné znalecké dokazovanie, keď   otázka   príčinnej   súvislosti   bola   nesporne   a   jednoznačne   vyriešená   závermi Posudkových komisií S. pobočka P. zo dňa 04. 09. 2000 a pobočka B. zo dňa 06. 10. 2000 i znaleckým posudkom MUDr. P. M., súd sa teda mohol s námietkami vedľajšieho účastníka – S. B. a jeho návrhmi na kontrolné znalecké dokazovanie, vysporiadať bez nariadenia ďalšieho znaleckého dokazovania.

Súd vo vyjadrení uvádza aj nesprávne tvrdenia - napr. že spis bol dňa 07. 06. 2004 doručený dožiadanému súdu, aby bol k dispozícii znalcovi, keď som cestou znalca zistil, že spis mu k dispozícii cestou dožiadaného súdu daný nebol a túto skutočnosť mi potvrdili aj na Okresnom súde v Prievidzi dňa 10. 06. 2004 a oznámili mi, že spis nebol omylom odstúpený dožiadanému súdu.

Vážne   výhrady   treba   mať   k   postupu   súdu   po   nariadení   druhého   znaleckého dokazovania,   ku   ktorému   došlo   uznesením   zo   dňa   02.   08.   2005,   po   ktorom   súd   ďalej nekonal a znalecký posudok nebol do dnešného dňa vypracovaný, ďalšie úkony po tomto termíne fakticky nemožno považovať za úkony vo veci samej.“

6. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení sa s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   neho   nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označeného článku ústavy. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia,   ktorá   je   určená   povahou   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností,   vyjadrení účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 83/2003 zistil tento priebeh a stav konania:

Sťažovateľka je v predmetnom konaní v právnom postavení navrhovateľky. Návrh na začatie   konania   podal   J.   G.,   právny   predchodca   sťažovateľky,   okresnému   súdu 14. apríla 2003   proti   bývalému   zamestnávateľovi,   za   účasti   vedľajšieho   účastníka   S., o náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 11 C 83/2003.

Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

- 30. apríla 2003 sa odporca na výzvu okresnému súdu vyjadril k žalobnému návrhu,

- 15. mája 2003 okresný súd uznesením č. k. 11 C 83/2003-9 vyzval žalobcu - právneho predchodcu sťažovateľky - na doplnenie petitu, t. j. akú výšku náhrady straty na zárobku požaduje,

- 6. júna 2003 žalobca doplnil petit žalobného návrhu,

- 12. mája 2003 okresný súd zaslal doplnený žalobný návrh odporcovi, S., pobočka P. a vyzval ich, aby sa k nemu vyjadril v lehote 30 dní,

- 18. júla 2003 sa vedľajší účastník vyjadril k žalobnému návrhu,

- 30. júla 2003 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu vedľajšieho účastníka,

- 8. decembra 2003 právny zástupca žalobcu navrhol zmenu žalobného petitu,

- 9. decembra 2003 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie za účasti právnych zástupcov účastníkov sporu, právny zástupca na pojednávaní predniesol návrh na súdny zmier a odporca s vedľajším účastníkom požiadali o odročenie pojednávania, aby sa mohli v lehote   30   dní   vyjadriť,   okresný   súd   uznesením   stanovil   lehotu   na   vyjadrenie do 10. januára 2004 a pojednávanie odročil na neurčito,

- 2. februára 2004 okresný súd vyzval účastníkov sporu, aby v stanovenej lehote oznámili, aké dôkazy navrhujú vykonať,

- 10. februára 2004   žalobca   navrhol   vykonať   dokazovanie   vo   veci   nariadením znaleckého dokazovania,

- 4. mája 2004   okresný   súd   uznesením   č.   k.   11   C   83/2003-54   nariadil   znalecké dokazovanie, ustanovil súdneho znalca, ktorému stanovil 40-dňovú lehotu na vypracovanie znaleckého posudku,

- 2.   júna   2004   ustanovený   súdny   znalec   uviedol   dôvody   –   pracovnú   zaťaženosť pre ktoré nebude môcť včas vypracovať znalecký posudok, a ďalej uviedol, že spis môže prevziať na vypracovanie posudku až po 5. júli 2004,

- 10. júna 2004 okresný súd zaslal spis Okresnému súdu Žilina na doručenie spisu ustanovenému znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku,

- 13. júla 2004 súdny znalec prevzal spis,

- 9. augusta 2004   súdny   znalec   predložil   vypracovaný   znalecký   posudok   a   vrátil zapožičaný spis,

- 16. augusta 2004 okresný súd uznesením č. k. 11 C 83/2003-77 rozhodol o odmene za vypracovaný znalecký posudok,

- 14. septembra 2004 žalobca na základe výsledkov znaleckého dokazovania navrhol pripustenie zmeny žalobného petitu,

- 17. septembra 2004   okresný   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie,   na   ktorom predniesli   svoje   stanoviská   právni   zástupcovia,   súdne   pojednávanie   bolo   odročené na 19. október 2004 z dôvodu vykonania dokazovania,

- 17. septembra 2004   podal   vedľajší   účastník   odvolanie   proti   uzneseniu č. k. 11 C 83/2003-77 zo 16. augusta 2004,

- 19. októbra 2004   okresný   súd   uskutočnil   súdne   pojednávanie,   na   ktorom bol vypočutý súdny znalec, pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 7. decembra 2004   vedľajší   účastník   navrhol   vykonanie   kontrolného   znaleckého dokazovania,

- 10. decembra 2004 právny zástupca žalobcu upozornil okresný súd na obštrukcie zo strany vedľajšieho účastníka,

- 17. marca 2005 okresný súd vyzval MUDr. J. K. z riaditeľstva N. v B. na zaujatie stanoviska k znaleckému posudku,

- 1. apríla 2005 bolo doručené okresnému súdu stanovisko riaditeľa N. v B. na výzvu zo 17. marca 2005, v ktorom uviedol, že na položené otázky mu neprináleží odpovedať, lebo na ne odpovedal už súdny znalec,

- 21. júna 2005 právny zástupca žalobcu urgoval konanie vo veci,

- 2. augusta 2005 okresný súd uznesením č. k. 11 C 83/2003-120 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie L. v B., ktorej stanovil 60-dňovú lehotu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku,

- 25.   augusta   2005   U.   v B.   oznámila   okresnému   súdu,   že   posudok   nemôže vypracovať,

- 2. mája 2006 žalobca s poukazom na svoj   zhoršujúci sa zdravotný stav urgoval konanie vo veci,

- 28. júna 2006 žalobca požiadal o nariadenie pojednávania,

- 11. decembra 2006 právny zástupca oznámil okresnému súdu, že žalobca zomrel 1. augusta   2006,   a oznámil   aj   číslo   konania,   pod   ktorým   sa   vedie   dedičské   konanie po neb. žalobcovi,

- 14.   marca   2007   okresný   súd   požiadal   notárku   o oznámenie   okruhu   dedičov po neb. J. G.,

- 29. marca 2007 okresný súd dostal oznámenie od notárky JUDr. E. V. o okruhu dedičov po neb. J. G.,

- 13. novembra 2007   právny   zástupca   žalobcu   priložil   právoplatné   osvedčenie o dedičstve a požiadal, aby okresný súd pokračoval v konaní,

- 7. januára 2008 právny zástupca požiadal o nariadenie termínu pojednávania,

- 2. apríla 2008 a 5. júna 2008 uvedenú požiadavku opakoval,

- 24. júla 2008 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že trvá na žalobnom návrhu,

- 3. septembra 2008   a   21. novembra 2008   právny   zástupca   sťažovateľky požiadal o nariadenie termínu pojednávania,

- 29.   januára   2009   na   výzvu   okresného   súdu   vedľajší   účastník   konania   navrhol vykonanie dokazovania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

7. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

7.1 Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   konania je posúdenie nároku právneho predchodcu sťažovateľky na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti vyvolanej chorobou z povolania, t. j. ide o existenčnú vec, o pracovnoprávnu   agendu,   kde   sa   predpokladá   osobitná   pozornosť   dotknutých   orgánov verejnej   moci   venovaná   efektívnemu   a rýchlemu   postupu,   aby   bol   naplnený   účel príslušného (v danom prípade súdneho) konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň   osoba   obrátila   so   žiadosťou   o rozhodnutie   (napr.   I.   ÚS   142/03,   I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).

7.2 Z hľadiska   posudzovania   dĺžky   súdneho   konania   ústavný   súd   konštatuje, že konanie sa začalo podaním návrhu na okresnom súde 14. apríla 2003 a dosiaľ o nároku nebolo ani raz rozhodnuté na súde prvého stupňa.

7.3 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade   skutkový   stav   veci   a platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   92/97   a iné) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie vo veci náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti nehodnotil ako právne zložité konanie.

7.4 Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej   veci,   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľka   (ani   jej   právny   predchodca) sa nepodieľala na prieťahoch v konaní. Naopak, svojím aktívnym prístupom sa opakovane domáhala konania vo veci a rozhodnutia.

7.5 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci, pričom   zbytočné   prieťahy   v konaní   posudzoval   ako   celok   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z hľadiska celkového priebehu posudzovaného konania, t. j. konania, ktorého účastníkom bol právny predchodca sťažovateľky i samotná sťažovateľka. V tomto ohľade zistil, že konanie vedené okresným súdom trvá viac ako 6 rokov, pričom vo veci doteraz nebolo rozhodnuté. Počas tejto doby bol okresný súd absolútne nečinný v období od 25. augusta 2005, keď U. v B. oznámila nemožnosť   vykonať   znalecký   posudok,   až   do   14.   marca   2007,   keď   požiadal   notárku o oznámenie okruhu dedičov. Ďalej bol okresný súd nečinný od 29. marca 2007, keď dostal okruh   dedičov,   až   do   11.   júna   2008,   keď   požiadal   vedľajšieho   účastníka   o stanovisko. Následne bol okresný súd nečinný od 24. júla 2008, keď dostal oznámenie sťažovateľky, že na podanom návrhu trvá, až do 29. januára 2009, keď vedľajší účastník navrhol vykonať ďalšie dokazovanie. Ústavný súd hodnotí obdobie   absolútnej   nečinnosti   od   25.   augusta 2005 do 14. marca 2007 a od 29. marca 2007 do 11. júna 2008 a ďalej od 24. júla 2008 do 29. januára 2009 ako zbytočný prieťah v trvaní dva a pol roka.

8. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

9. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €. Svoju žiadosť   odôvodnila   tým, že „nečinnosťou   Okresného   súdu   v Prievidzi   bola   naša rodina dlhodobo ukracovaná vo svojich nárokoch, tento stav pretrváva do dnešného dňa a tvrdím, že dlhotrvajúce súdne konanie veľmi nepriaznivo pôsobilo na závažný zdravotný stav môjho manžela a prispelo aj k jeho skorej smrti“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníka konania)   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   len   konštatovanie   porušenia   základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy nie je dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia   základného   práva   sťažovateľky   (pozri   body   1.1   až   1.5   tejto   časti), ako aj na predmet konania považuje za primerané v sume 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

11. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej   sťažovateľke   vznikli   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom.   Advokát   vykonal   tri   úkony   právnych   služieb,   a   to   prevzatie   a   príprava zastupovania,   napísanie   sťažnosti   a stanovisko   k vyjadreniu   predsedu   okresného   súdu zo 6. mája 2009.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 695,41 € (20 950 Sk ), t. j. 115,90 € a režijný paušál 6,95 €, teda spolu 122,85 €.

Odmena advokátovi, ktorý je platcom dane z pridanej hodnoty, za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom   (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje   celkovú   sumu   368,55   €   +   19   %   DPH   =   438,57   €   (13   212,49   Sk),   ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

12. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009