znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 87/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   O.,   bytom   V.   B.,   a V.   O.,   bytom   P.,   zastúpených advokátom   JUDr.   M.   Š.,   CSc.,   B.,   ktorou   namietali   porušenie   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami   Okresného   súdu   v Topoľčanoch   sp.   zn.   6   C   257/95,   Krajského   súdu v Bratislave – pobočky v Nitre sp. zn. 20 Co 319/96, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8 Co 254/98   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   4   Cdo   3/01,   zároveň   žiadali zrušenie   vyššie   uvedených   rozhodnutí   a určenie,   že   sú   výlučnými   vlastníkmi   bližšie neoznačených nehnuteľností, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. O. a V. O.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 16. augusta 2002 doručené podanie I. O., bytom V. B., a V. O., bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. Š., CSc., B., ktorým namietali porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami Okresného súdu v Topoľčanoch (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 C 257/95, Krajského súdu v Bratislave - pobočky   v   Nitre   sp.   zn.   20   Co   319/96,   Krajského   súdu   v Nitre   sp.   zn. 8   Co   254/98 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Cdo 3/01.

Sťažovatelia požadujú vydanie nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil vyššie uvedené rozhodnutia súdov a určil, že sťažovatelia, resp. ich právny predchodca sú vlastníkmi nehnuteľnosti, pričom požadujú aj náhradu trov konania pred ústavným súdom od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia   namietali   porušenie   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 6 C 257/95 z 23. februára 1998, uznesením Krajského súdu v Bratislave – pobočky v Nitre sp. zn. 20 Co 319/96 z 30. septembra 1996, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8 Co 254/98 z 24. februára 2000 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 3/01 zo 16. januára 2001.

Z týchto rozhodnutí súdov sťažovatelia ústavnému súdu predložili všetky s výnimkou uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8 Co 254/98 z 24. februára 2000, a to bez doložky právoplatnosti.   Z predmetného   spisu   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   rozsudok okresného súdu č. k. 6 C 257/95-136 nadobudol právoplatnosť 7. októbra 2000 a uznesenie najvyššieho súdu č. k. 4 Cdo 3/01-214 nadobudlo právoplatnosť 5. februára 2001.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

Predmetná   sťažnosť   bola   doručená   ústavnému   súdu   16.   augusta   2002,   teda   po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na túto skutočnosť bolo treba sťažnosť považovať za oneskorene podanú v tej časti, v ktorej sa sťažovatelia domáhali vyslovenia porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj zrušenia rozhodnutí uvedených súdov.

Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ústavnému súdu chýba právomoc konať a rozhodnúť, lebo rozhodovať   o vlastníckom   práve   patrí   do   právomoci   všeobecných   súdov.   Právomoc ústavného súdu je v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy subsidiárna.

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   nepovažoval   ústavný   súd   za   potrebné zaoberať sa ďalšími závažnými nedostatkami sťažnosti, akými sú napr. neoznačenie ďalších účastníkov konania, nesúlad medzi skutkovými tvrdeniami sťažnosti a čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie sťažovatelia namietajú, atď.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2002