znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 86/2010-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010 predbežne prerokoval sťažnosť T. F., T., zastúpeného advokátom JUDr. I. G., P., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva   vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní o jeho podnete z 15. decembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. F. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2010 doručená sťažnosť (doplnená podaním z 22. apríla 2010 a podaním splnomocneného advokáta z 2. mája 2010) T. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva „na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo vlastniť   majetok   v zmysle   čl.   20   ods.   1   Ústavy...“ postupom   a najmä   nečinnosťou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní „o   podnete   sťažovateľa   zo   dňa   15.   12.   2009“ (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. IV/3 GPt 545/03, pozn.).

2.   Zo   sťažnosti   a k nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta porušenie   svojich   základných   práv „z   dôvodu   nekonania   Generálnej   prokuratúry... a to na jeho   opakovaný   podnet   z 15.   12.   2009“ a aj   napriek   tomu,   že „vo   veci   podal sťažnosť   do   rúk   dozorujúceho   prokurátora...“. Sťažovateľ   tvrdí,   že „vo   svojom   novom podnete uvádzal nové skutočnosti... Napriek uvedenému sa prokuratúry podnetom doteraz nezaoberala čím porušila jeho ústavné právo... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a to právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.

3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Nekonaním prokuratúry došlo k porušeniu práva sťažovateľa vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy... lebo mu nebola poskytnutá zákonná ochrana.“.

4.   Sťažovateľ   na   základe   uvedeného   navrhol,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„...   Základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   a inú   ochranu   podľa   čl.   48   odst.   2 Ústavy... a právo vlastniť majetok v zmysle čl. 20 odst. 1 Ústavy... konaním Generálnej prokuratúry... v konaní o podnete sťažovateľa zo dňa 15. 12. 2009 bolo porušené.

... Generálnej prokuratúre... v konaní o podnete sťažovateľa zo dňa 15. 12. 2009 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

... Generálna prokuratúra... je povinná uhradiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 38 504,- €.

...   Generálna   prokuratúra...   je   povinná   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľovi...“

5.   Súčasťou   sťažnosti   zo   4.   marca   2010   bola   žiadosť   o „ustanovenie   právneho zastúpenia (advokáta)“, ktorej ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 86/2010-12 z 31. marca 2010 nevyhovel.

II.

6. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd požiadal sťažovateľom splnomocneného   právneho   zástupcu   o predloženie   predchádzajúcich   podaní   sťažovateľa generálnej   prokuratúre   v predmetnej   veci   a jej   odpovede   na   tieto   jeho   podania   [„... predložte   písomnosti   (korešpondenciu   s generálnou   prokuratúrou,   t.   j.   podnety   Vášho klienta a odpovede generálnej prokuratúry na ne) preukazujúce Vaše tvrdenia“]. Právny zástupca sťažovateľa podaním z 2. mája 2010 označeným ako „Sťažnosť“ upravil pôvodné podania   sťažovateľa   podané   ústavnému   súdu   (zo   4.   marca   2010   a 22.   apríla   2010) a predložil   požadovanú   korešpondenciu,   z ktorej   ústavný   súd   vzhľadom   na   predmet sťažnosti (bod 2 a 3) považuje za relevantné citovať niektoré ich významovo podstatnejšie časti   [ústavný   súd   poznamenáva,   že   v konaní   s generálnou   prokuratúrou   sťažovateľa zastupoval ako „splnomocnený zástupca“ L. F. z P., ktorému boli písomnosti (odpovede) z generálnej prokuratúry adresované].

a)   Pôvodným   podnetom   je   sťažovateľov   podnet   z 20.   januára   2003   na   začatie trestného   stíhania,   (ktorý   aj   keď   netvorí   súčasť   sťažovateľom   predložených   písomností ústavnému   súdu,   je   spomínaný   v úvode „Opakovaného   podnetu“ sťažovateľa z 15. decembra 2009 (bod 8):

«T. F. podal dňa 20. 01. 2003 podnet na začatie trestného stíhania štatutárnych zástupcov   občianského   združenia  ....   Uznesením   OÚJP   Policajného   zboru   Šaľa   sp.   zn. OUJP-18/2003 zo dňa 24. 3. 2003 vyšetrovateľ podanie odmietol. S postupom vyšetrovateľa sa stotožnila okresná prokurátorka v Šali a následne aj Generálna prokuratúra SR v liste sp. zn.: IV/3 GPt 545/03-10 zo dňa 27. októbra 2003 dospela k záveru: „Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že konaním štatutárneho orgánu Združenia stavebníkov nebol spáchaný trestný čin sprenevery podľa § 248 Tr. zák. a ani iný trestný čin.“»

b) V odpovedi č. k. IV/3 GPt 545/03-10 z 27. októbra 2003 [už spomínanej v bode a)] prokurátor generálnej prokuratúry uviedol:

«Dňa   30.   9.   2003   bolo   na   Generálnu   prokuratúru   SR   doručené   cestou   Krajskej prokuratúry v Nitre podanie, zo dňa 5. 9. 2003, ktoré ste podali ako splnomocnený zástupca pána T. F.

Označené podanie som podľa jeho obsahu posúdil ako opakovaný podnet vo vzťahu k postupu Krajskej prokuratúry v Nitre (pri vybavení podnetu zo dňa 21. 5. 2003).

V   podnete zo   dňa   5.   9.   2003   spochybňujete postup   Okresnej   prokuratúry v Šali k podnetu na začatie trestného stíhania štatutárnych zástupcov „Z.“ p. v Š.

Na   základe   skutočností,   ktorým   ste   venovali   pozornosť   vo   Vašom   podaní   som preskúmal na vec sa vzťahujúci spisový materiál, pričom som zistil, že Váš opakovaný podnet je nedôvodný (vo vzťahu k podriadeným prokuratúram) z týchto dôvodov.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného úradu justičnej polície PZ v Šali som zistil, že dňa 20. 1. 2003 podal pán T. F. podnet na začatie trestného stíhania štatutárnych zástupcov Z. (vlastníkov) p. v Š. O podanom oznámení (doplnenom 14. 2. 2003) rozhodol vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície PZ Šaľa (ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením sp. zn. ČVS:OUJP-18/2003 zo dňa 14. 2. 2003 tak, že podľa § 160 ods. 1 Tr. por. začal trestné stíhanie vo veci trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení.

V   rámci   dozoru   nad   zachovávaním   zákonnosti   v   prípravnom   konaní   označené uznesenie vyšetrovateľa PZ preskúmala spolu s vyšetrovacím spisom okresná prokurátorka v Šali a uznesením sp. zn. Pv 93/03 zo dňa 17. 3. 2003 označené uznesenie vyšetrovateľa PZ zrušila podľa § 174 ods. 2 písm. e/ Tr. por. (uvedené uznesenie prevzal dňa 22. 3. 2003 pán T. F.). Preskúmaním označeného uznesenia okresnej prokurátorky v Šali som zistil, že toto bolo vydané v súlade so zákonom, pričom bližšie poukazujem na odôvodnenie uznesenia. Následne   vyšetrovateľ   PZ   uznesením   sp.   zn.   OUJP-18/2003   zo   dňa   24.   3.   2003 rozhodol podľa § 159 ods. 1 písm. c/ Tr.por. tak, že oznámenie pána T. F. odmietol, lebo nie je dôvodné začatie trestného stíhania. Proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa PZ podal sťažnosť aj pán T. F.. Podanú sťažnosť okresný prokurátorka v Šali uznesením sp. zn. Pv 93/2003 zo dňa 5. 5. 2003 zamietla podľa §148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Označené uznesenie okresnej prokurátorky v Šali prevzal pán T. F. dňa 10. 5. 2003.

Preskúmaním označeného uznesenia okresnej prokurátorky v Šali som zistil, že toto je   dôvodné.   V   uznesení   okresnej   prokurátorky   v   Šali   sú   uvedené   skutočnosti,   ktoré korešpondujú   so   zisteným   skutkovým   stavom.   Tieto   skutočnosti   nasvedčujú   tomu, že konaním   štatutárneho   orgánu   Združenia   stavebníkov   nebol   spáchaný   trestný   čin sprenevery   podľa   §   248   Tr.   zák.   a   ani   iný   trestný   čin.   V   danom   prípade   sa   jedná o obchodno-právny vzťah uzatvorený na základe zmluvy o dielo č. 51 zo dňa 13. 1. 2000 medzi pánom T. F. a spoločnosťou I. s. r. o., o ktorom nie sú oprávnené rozhodovať orgány činné v trestnom konaní v rámci ich postupu upraveného Trestným poriadkom.»

Na   základe   uvedeného   prokurátor   vyslovil   tento   záver   a na   neho   nadväzujúce upozornenie:

„Po   vyhodnotení   uvedených   skutočnosti   Vám   oznamujem,   že   Váš   podnet   zo   dňa 5. 9. 2003   ako   nedôvodný   odkladám.   Podľa   §   34   ods.   2   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre   Vás   upovedomujem,   že   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci   vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak bude obsahovať nové skutočnosti.“

c) V upovedomení č. k. IV/3 GPt 545/03-17 z 19. januára 2004 generálna prokuratúra uviedla:

„Dňa   18.   decembra   2003   bol   doručený   Generálnej   prokuratúre   SR   Váš   podnet zo dňa 16. decembra 2003.

Po   oboznámení   sa   s   obsahom   Vášho   podnetu   a   preskúmaní   dozorového   spisu Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/3 GPt-545/03 Vám s poukazom na ustanovenie § 34 ods.   2   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   oznamujem,   že   prokuratúra   sa   Vašim podnetom nebude zaoberať.“

d)   V liste   č.   k.   VI/2   Gd   3116/05-23   z 19.   júla   2005   generálna   prokuratúra sťažovateľovi oznámila:

«Na   základe   Vášho   opakovaného   podnetu   z   29.   4.   2005   preskúmala   Generálna prokuratúra SR postup Krajskej prokuratúry v Nitre a Okresnej prokuratúry v Šali pri vybavení Vašich predchádzajúcich podnetov v ktorých ste namietali m. i. zákonnosť postupu a   rozhodnutia   odboru   životného   prostredia   Okresného   úradu   v   Šali   č.   Vú2001/001892 z 27. 4. 2001 v konaní o povolenie zmeny stavby „P. v Š.“ pred jej dokončením.

Preskúmaním   na   vec   sa   vzťahujúceho   spisového   materiálu   a   obsahu   dozorových spisov   Okresnej   prokuratúry   v   Šali   sp.   zn.   Pd   2002/03,   Pd   3001/04   ako   aj   Krajskej prokuratúry   v   Nitre   sp.   zn.   Kd   2070/03   nebol   zistený   dôvod   pre   prijatie   osobitného prokurátorského opatrenia a zmenu stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené listom Krajskej prokuratúry v Nitre č. Kd 2070/03-32 z 3. 12. 2003...

K   postupu   okresnej   a   krajskej   prokuratúry   pri   vybavovaní   Vašich   podnetov   ako aj k ich samotnému meritórnemu vybaveniu možno konštatovať, že na zistené vady v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   V/2001/001892   OÚ   v   Šali   podala   Okresná   prokuratúra   v   Šali upozornenie   prokurátora   pod   sp.   zn.   Pd   3002/04   z   9.   1.   2004.   Vybavenie   Vášho opakovaného podnetu Okresnou prokuratúrou v Šali podaním protestu a vyššie uvedeného upozornenia bolo realizované v intenciách pokynu Krajskej prokuratúry v Nitre o ktorom ste bol vyrozumený listom č. Kd 2070/03-32 z 3. 12. 2003. Uvedený postup nebol v rozpore s § 31 a nasl. Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

S poukazom   na vyššie uvedené zo strany   tunajšej   prokuratúry   neboli   zistené iné skutočnosti   odôvodňujúce   prijatie   opatrení   Generálnou   prokuratúrou   SR.   Prípadnej ochrany Vašich dotknutých práv sa voči spol. I. s. r. o. T. resp. „Z.“ môžete domáhať súdnou cestou.»

Vychádzajúc   z uvedeného   predmetné   sťažovateľovo   podanie   uzatvorila   generálna prokuratúra takto:

„Týmto považujem váš opakovaný podnet z 29. 4. 2005 za vybavený s tým, že ďalšie opakované podnety v tejto veci budú na prokuratúre preskúmavané iba, ak budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).“

e) V odpovedi č. k. VI/2 Gd 3027/06-27 z 15. marca 2006 na ďalší sťažovateľov opakovaný podnet generálna prokuratúra uviedla:

«Na základe Vášho ďalšieho opakovaného podnetu zo 7. 2. 2006 označeného ako sťažnosť   na   nesprávny   postup   Krajskej   prokuratúry   v   Nitre   a   Okresnej   prokuratúry v Nových Zámkoch preskúmala Generálna prokuratúra SR postup uvedených prokuratúr pri   vybavovaní   vašich   predchádzajúcich   podnetov   v   ktorých   ste   namietal   zákonnosť rozhodnutia   bývalého   Okresného   úradu   v   Šali,   odboru   životného   prostredia č. V/2002/000767-Pe   z   11.   9.   2002,   ktorým   bola   povolená   zmena   nedokončenej   stavby v rozsahu rozhodnutím vymedzenom a zároveň bolo povolené užívanie stavby v časti „P.“ v Š., bytový dom „B“.

Preskúmaním   na   vec   sa   vzťahujúceho   spisového   materiálu   a   obsahu   dozorových spisov   Okresnej   prokuratúry   v   Nových   Zámkoch   sp.   zn.   Pd   2002/03,   Pd   3002/04, Pd 3001/04,   Pd   3054/05,   Pd   2047/05   ako   aj   obsahu   dozorových   spisov   Krajskej prokuratúry   v   Nitre   sp.zn.   Kd   2070/03,   Kd   2057/05,   Kd   2090/05   a   Kd   2122/06   nebol zo strany   tunajšej   prokuratúry   zistený   dôvod   pre   prijatie   osobitného   prokurátorského opatrenia   a   zmenu   stanoviska,   ktoré   Vám   v   danej   veci   bolo   oznámené   listom   Krajskej prokuratúry v Nitre č. Kd 2122/05-15 z 23. 1. 2006...

V súlade so stanoviskom Krajskej prokuratúry v Nitre č. Kd 2122/05-15 z 23. 1. 2006 navyše   poznamenávam,   že   na   základe   poznatkov   získaných   pri   preverovaní   Vašich predchádzajúcich   podnetov   bolo   Mestu   Šaľa   podané   upozornenie   prokurátora a Katastrálnemu úradu v Nitre bol podaný protest prokurátora. Zo strany prokuratúr bolo reagované na všetky právne relevantné okolnosti v rámci zákonom vymedzenej pôsobnosti prokuratúry.   Vaše   námietky   v danej   veci   smerujúce   k   otázke   vlastníctva   resp.   vrátenia finančných prostriedkov bude príslušný rozhodnúť v prípade sporu výlučne súd.»

Vychádzajúc z uvedeného prijala generálna prokuratúra tento záver:„Nakoľko   preskúmaním spisového   materiálu neboli zistené   iné   skutočnosti,   ktoré by odôvodňovali   prijatie   prokurátorského   opatrenia   zo   strany   tunajšej   prokuratúry   Váš ďalší opakovaný podnet odkladám. Prípadné Vaše ďalšie opakované podnety v tejto veci budú na prokuratúre vybavované iba, ak budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.).“

f) Na ďalšie podnety sťažovateľa odpovedala generálna prokuratúra aj listom č. k. Es 2/09-4 zo 16. februára 2009, v ktorom uviedla:

«Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bola 26. januára 2009 doručená Vaša sťažnosť   z   22.   januára   2009,   ktorou   poukazujete   na   nečinnosť   Generálnej   prokuratúry Slovenskej   republiky   pri   vybavovaní   Vášho   podnetu   z   9.   októbra   2008   na   prešetrenie porušovania zákona Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pri registrácii občianskeho združenia „Z. P. v Š.“.

Pri   prešetrovaní   Vašej   sťažnosti   som   vychádzala   z   obsahu   spisových   materiálov č. VI/1   Gd   193/08   a   č.   VI/2   Gd   193/08,   týkajúcich   sa   vybavovania   Vašich   podnetov na preskúmanie zákonnosti postupu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri registrácii vyššie označeného občianskeho združenia.

Zo spisového materiálu č. VI/1 Gd 193/2008 vyplýva, že prvý podnet zo 7. mája 2008 (doplnený   podaním   z   12.   mája   2008)   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   ministerstva vnútra   v   predmetnej   veci,   ktorý   ste   podali   ako   zástupca   T.   F.,   vybavila   generálna prokuratúra   bez   vykonania   opatrení,   o   čom   ste   boli   upovedomený   listom č. VI/1 Gd 193/08 10 z 22. augusta 2008.

Opakovaný   podnet   z   11.   septembra   2008,   ktorým   ste   žiadali   o   preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu zo 7. mája 2008, vybavovala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo veci vedenej pod č. VI/2 Gd 193/08. Tento podnet bol vybavený bez prijatia   opatrení   prokurátora   voči   registrácii   združenia,   pričom   bol   taktiež   postúpený Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky pre potreby prípadného postupu podľa § 12 ods. 1 písm. b), ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. O spôsobe vybavenia podnetu Vás prokuratúra upovedomila listom č. VI/2 Gd 193/08-7 z 24. septembra 2008 a zároveň Vám oznámila, že ďalšie podnety v tejto veci prokurátor nebude   vybavovať,   pokiaľ   nebudú   obsahovať   nové   skutočnosti   (§   34   ods.   2   zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“/).

Vo   Vašom   následnom   podaní   z   9.   októbra   2008   (doručené   13.   októbra   2008) ste prejavili   nespokojnosť   s   vybavení   opakovaného   podnetu   Generálnou   prokuratúrou Slovenskej   republiky,   pričom   ste   poukázali   na   rovnaké   skutočnosti   ako   v   predošlých podnetoch.

Toto podanie prokurátor posúdil podľa jeho obsahu ako ďalší opakovaný podnet v tej istej veci, ktorý neobsahuje nové skutočnosti, pričom o tom, že tento podnet vybavovať nebude, Vás už neupovedomil vzhľadom na predchádzajúce poučenia podľa § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.

Popísaný postup prokurátora bol v súlade s ďalej citovanými ustanoveniami zákona č. 153/2001 Z. z., ktorými je upravený postup pri vybavovaní podnetov na prokuratúre... Vaše podanie z 9. októbra 2008 je podľa jeho obsahu ďalším opakovaným podnetom v tej istej   veci,   pretože   ním   prejavujete nespokojnosť s vybavením   Vášho   opakovaného podnetu   generálnou   prokuratúrou   a   naďalej   požadujete   vykonanie   opatrení   voči Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s registráciou občianskeho združenia. S poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. prokurátor tento podnet nebol povinný vybavovať.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu vybavovania podnetov a popísaný postup prokurátorov pri vybavovaní Vašich podnetov považujem Vašu sťažnosť za neopodstatnenú a týmto vyrozumením za vybavenú.»

g) V ďalšej odpovedi č. k. Es 4/09-3 z 11. marca 2009 generálna prokuratúra uviedla: „Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bola 4. marca 2009 doručená Vaša opakovaná sťažnosť, ktorou namietate závery vybavenia predošlej sťažnosti z 22. januára 2009, týkajúcej sa nečinnosti prokuratúry pri vybavovaní podnetu z 9. októbra 2008. Podľa § 20 ods. 1 v spojení s § 19 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov som prekontroloval správnosť vybavenia pôvodnej sťažnosti a dospel som k záveru, že sťažnosť bola vybavená správne. Vaše podanie z 9. októbra 2008 bolo v súlade so zákonom posúdené ako ďalší opakovaný podnet, ktorý prokurátor v súlade s § 34   ods.   2   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov nevybavuje, a preto považujem aj Vašu opakovanú sťažnosť za neopodstatnenú...

Týmto oznámením považujem Vašu opakovanú sťažnosť na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky za vybavenú a dovoľujem si Vás upozorniť, že na základe ďalších opakovaných sťažností v tejto veci, pokiaľ nebudú obsahovať nové skutočnosti, sa správnosť vybavenia   opakovanej   sťažnosti   opätovne   nebude   kontrolovať   (§   20   ods.   2   zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov).“

h)   Na   ďalšie   podania   sťažovateľa   odpovedala   generálna   prokuratúra   listom č. k. IV/1 Gn 808/08-14 z 19. mája 2009 takto:

„Na základe Vašich písomných podaní z 18. 3. 2009 a zo 16. 3. 2009 doručených Generálnej   prokuratúre   SR,   ktoré   sú   podľa   obsahu   opakovaným   podnetom,   v   ktorom vyjadrujete   nespokojnosť   s   vybavením   Vášho   prvého   podnetu   (písomné   podanie z 13. 01. 2009 a z 12. 11. 2008) prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava pod sp. zn. 2 Kn 215/08-13 z 19. 2. 2009 vo veci Vášho trestného oznámenia zo 7. 5. 2008 doplneného podaním z 12. 5. 2008, som preskúmal na vec sa vzťahujúci spisový materiál, predložený Generálnej prokuratúre SR Krajskou prokuratúrou Trnava.

V postupe prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava a v opatreniach, ktoré prijal v súvislosti   s   Vaším   podnetom   z   13.   1.   2009   a   12.   11.   2008   som   nezistil   žiadne   také skutočnosti odôvodňujúce prijatie opatrení, ktoré by viedli k zmene stanoviska a záverov Krajskej prokuratúry Trnava v predmetnej veci, ktoré Vám boli oznámené listom sp. zn. 2 Kn 215/08-13 z 19. 2. 2009. V podrobnostiach Vás odkazujem na toto stanovisko... S poukazom na doposiaľ uvedené som Váš opakovaný podnet bez vykonania ďalších opatrení odložil.

Pretože Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali na vedomie, že Vaše prípadne ďalšie podnety budú vybavené iba vtedy, ak budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 odsek 2 Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov).“

i)   Generálna   prokuratúra   listom   č.   k.   IV/1   Gn   808/09-11   z 10.   júna   2009 sťažovateľovi oznámila:

„V   súvislosti   s   listom   Generálnej   prokuratúry   SR   sp.   zn.   IV/1   Gn   808/08-14 z 19. 5. 2009, ktorý Vám bol zaslaný ste boli okrem iného upovedomený, že Vaše podanie zo 16. 3. 2009 v časti, v ktorej namietate spôsob vybavenia a prešetrovania veci vedenej na bývalej Okresnej prokuratúre Šaľa pod sp.   zn. Pv 93/03,   bolo toto podanie zaslané na ďalší postup a prípadné prijatie príslušných zákonných opatrení Krajskej prokuratúre Trnava.

V   nadväznosti   na   uvedené   bol   Krajskou   prokuratúrou   Trnava   Generálnej prokuratúre SR predložený súvisiaci spisový materiál...

Preskúmaním   predloženého   spisového   materiálu,   ako   i   súvisiaceho   spisového materiálu vedeného na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. IV/3 GPt 545/03 je možné konštatovať,   že   Vaše   podanie   zo   16.   3.   2009   v   dotknutej   časti   je   ďalším   opakovaným podnetom vo vzťahu k opakovanému podnetu z 5. 9. 2003 o vybavení, ktorého ste boli písomne   upovedomený   listom   Generálnej   prokuratúry   SR   sp.   zn.   IV/3   GPt   545/03-10 z 27. 10. 2003, ktorý Vám bol zaslaný. Nakoľko toto podanie (zo 16.3.2009) v dotknutej časti s poukazom na ustanovenie § 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom   znení   neobsahuje   žiadne   nové   skutočnosti,   oznamujem   Vám,   že   Generálnou prokuratúrou SR vybavované nebude.

Pretože Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali na vedomie, že Vaše prípadne ďalšie podnety budú vybavené len vtedy, ak budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení).“

j)   Generálna   prokuratúra   listom   č.   k.   IV/1   Gn   808/08-51   z 26.   novembra   2009 sťažovateľovi oznámila:

«V súvislosti s Vašim písomným podaním z 30. 9. 2009, označeným ako „Žiadosť o záväzné   stanovisko   Generálnej   prokuratúry   SR   k   postúpenému   podaniu   zo   dňa 10. 9. 2009“,   ktoré   bolo   dňa   2.   10.   2009   spolu   s   jeho   prílohami   doručené   Generálnej prokuratúre SR a v súvislosti s jeho následnými písomnými doplneniami z 20. 10. 2009 a z 10. 11. 2009 Vám oznamujem, že Generálnou prokuratúrou SR vybavované nebude, nakoľko   po   preskúmaní   príslušného   spisového   materiálu   je   možné   konštatovať,   že   toto podanie (z 30. 9. 2009 a jeho následné písomné doplnenia z 20. 10. 2009 a z 10. 11. 2009) je   podľa   obsahu   ďalším   opakovaným   podnetom   vo   vzťahu   k   opakovanému   podnetu z 5. 9. 2003,   o   vybavení   ktorého   ste   už   boli   písomne   upovedomený   listom   Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/3 GPt 545/03-10 z 27. 10. 2003, ktorý Vám bol zaslaný.

Pričom Generálnou prokuratúrou SR vybavované nebude z dôvodu, že s poukazom na ustanovenie § 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení neobsahuje   žiadne   nové   skutočnosti,   ktoré   by   mali   relevantný   význam   a   súvis   s   už, na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. IV/3 GPt 545/03 vybavovanou vecou.

Nakoľko Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali na vedomie, že Vaše prípadné ďalšie podnety budú vybavené len vtedy, ak budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení). Čo   sa   týka   Vášho   písomného   podania   z   10.   9.   2009,   označeného   ako   „Trestné oznámenie o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu krádeže bytu pracovníkmi Správy katastra Šaľa, ktorí bez právneho dôvodu vydali rozhodnutie pod č. V 970/2002 dňa 14. 8. 2002“, tak toto podanie bolo po jeho vyhodnotení a posúdení jeho obsahu (§ 62 odsek   1 Trestného   poriadku)   z dôvodu príslušnosti s poukazom   na Príkaz generálneho prokurátora SR por. č. 2/2004 z 27. 2. 2004 o organizácii a riadení práce na prokuratúre na ďalší postup spolu s jeho prílohami zaslané Netrestnému odboru Generálnej prokuratúry SR o čom ste boli písomne upovedomený listom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/1 Gn 808/08-32 z 21. 9. 2009.»

7.   Medzi   písomnosťami   pripojenými   k sťažnosti   je   aj „Žiadosť   o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnená podľa zákona č. 514/2003 Z. z.“, ktorou sa   sťažovateľ   (v presvedčení,   že   mu   postupom   generálnej   prokuratúry   pri   vybavovaní trestného oznámenia z 20. januára 2003 a na neho nadväzujúcich opakovaných a tiež s ním vecne   súvisiacich   ďalších   podnetov)   domáhal   náhrady   škody vzniklej   ním   tvrdeným „nesprávnym   úradným   postupom“,   generálnej   prokuratúry   spôsobeným   ako   dôsledok „dlhodobého   porušovania   základných   a ľudských   práv“.   Výšku   škody   spolu so „satisfakciou nemajetkovej ujmy“ sťažovateľ vyčíslil sumou 98 403 €. Podľa názoru sťažovateľa   nezákonný   postup   generálnej   prokuratúry   spočíval   v tom,   že „prokuratúra nekoná proti páchateľom trestného činu krádeže spoluvlastníckeho podieľu na rozostavanej stavbe. V dôsledku nesprávneho úradného postupu prokuratúry má páchateľ krádeže právo užívať predmet krádeže už viac ako 6 rokov a to na základe rozhodnutia Stavebného úradu v Šali o kolaudácii bytového domu sp. zn. V/2002/001892-Pe zo dňa 11. 9. 2002. Okradnutý T. F. je bezdomovcom. Slovenská republika porušuje jeho základné ľudské práva...“.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   odpoveď   generálnej   prokuratúry č. k. XV/5 Spr. 41/09 15   z 19.   februára   2010   chronologicky   uvádza   priebeh   skutkového stavu (podstatných skutočností) predmetnej veci v pomerne rozsiahlom a na jej posúdenie dostatočnom rozsahu, považuje ústavný súd za dôvodné oboznámiť (v plnom rozsahu) toto vyhodnotenie existujúceho skutkového stavu a z neho vyplývajúce právne závery generálnej prokuratúry:

«Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bola 30. novembra 2009 doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o   zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   a   doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), spôsobenej nesprávnym úradným postupom prokuratúry, ktorú ste podali ako zástupca T. F., T. Podľa Vášho názoru podstatou nesprávneho úradného postupu orgánov prokuratúry bolo   to,   že   prokuratúra   napriek Vašim   podnetom   a podnetom   T.   F.   nevykonala   žiadny z úkonov   podľa   príslušného   Trestného   poriadku,   smerujúcich   k   trestnému   stíhaniu konkrétnych osôb v súvislosti s výstavbou P. v Š. a prevodom vlastníckych práv k bytu č...., nachádzajúceho sa vo vchode č.... označeného domu.

T.   F.   mala   vzniknúť   škoda   v   dôsledku   nečinnosti   orgánov   prokuratúry,   pretože konanie Z. P. v Š., ktoré si podľa Vášho názoru neoprávnene prisvojilo spoluvlastnícky podiel rozostavanej stavby vyššie označeného bytového domu patriaci T. F. a ktoré tento podiel (byt) od kolaudácie neoprávnene užíva, nepovažovali za trestný čin krádeže a trestný čin podvodu.

Škodou   je   suma   61   558,-   €,   ktorá   pozostáva   z   nekonkretizovanej   sumy   T.   F. vložených peňažných prostriedkov na stavbu bytu a úrokov z omeškania do 25. novembra 2009 a suma 36 845,- € predstavujúca nemajetkovú ujmu.

Za účelom posúdenia oprávnenosti Vašej žiadosti som preskúmala spisové materiály vedené na Okresnej prokuratúre Šaľa pod č. Pv 93/03, na Okresnej prokuratúre Galanta pod č. 1Pn   510/08,   na Krajskej prokuratúre Nitra pod č.   2KPt   362/03 a 1Kn 226/08, na Krajskej prokuratúre Trnava pod č. 2Kn 215/08, na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky pod č. IV/1 Gn 808/08 a IV GPt 545/03 a vyšetrovací spis Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v Šali č. ČVS: OÚJP-18/2003.

Z preskúmaných spisov vyplývajú nasledovné, pre posúdenie existencie nesprávneho úradného   postupu   a   vzniku   zodpovednosti   prokuratúry   za   vzniknutú   škodu   podstatné, skutočnosti.

T. F. uzavrel 13. januára 2003 so spoločnosťou I. spol. s r. o. podľa Obchodného zákonníka zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba bytovej jednotky v Š.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zaregistrovalo podľa zákona č. 83/1993 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov 19. decembra 2000 Z. P. v Š., ktoré založili účastníci jednotlivých zmlúv o dielo (výstavbu bytu) uzavretých so spoločnosťou I. spol. s r. o. za účelom dohľadu a koordinácie dokončenia stavby P. v Š.

Zmluvou   o   prevode   stavby   a   výstavby   P.   z 20. decembra   2000   spoločnosť I. spol. s r. o. previedla právo výstavby P. v Š. ako aj samotné rozostavané stavby na Z. P. v Š.   V   zmluve   sa   okrem   iného   uvádza,   že finančné   prostriedky   zaplatené   jednotlivými účastníkmi zmlúv o dielo uzavretých so spoločnosťou I. spol. s r. o. (vrátane finančných prostriedkov zaplatených T. F.) boli riadne a preukázateľne preinvestované pri výstavbe bloku B P.

Okresný úrad v Šali, odbor životného prostredia, rozhodnutím č. V/2001/001892-Pe z 27. apríla 2001 povolil zmenu stavebníka (spoločnosti I. spol. s r. o.) rozostavanej stavby P. v Š. na stavebníka Z. P. v Š.

Stavebník Z. P. v Š. a jednotliví účastníci pôvodných zmlúv o dielo (výstavbu bytu) uzavretých so spoločnosťou I. spol. s r. o. s výnimkou T. F. uzavreli 17. júna 2002 podľa § 21 a nasl.   zákona č. 182/1993 Zb.   o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov Zmluvu o výstavbe bytového domu.

Správa katastra Šaľa rozhodnutím č. V 970/2002 zo 14. augusta 2002 povolila vklad vlastníckeho   práva   z   vyššie   označenej   zmluvy   k   rozostavaným   bytom   v   prospech jednotlivých účastníkov, pričom byt č. 8 vo vchode č. 1 rozostavaného P. v Š. nadobudlo Z. P. v Š. T.   F.   vlastníctvo   k   bytu   nemohol   nadobudnúť,   pretože   nebol   účastníkom   zmluvy o výstavbe bytového domu zo 17. júna 2002, ktorá na rozdiel zmluvy o dielo uzavretej podľa Obchodného   zákonníka,   je   zmluvou   spôsobilou   na   vykonanie   zápisu   vlastníckych   práv do katastra   nehnuteľností   v   zmysle   zákona   č.   162/1995   Z.   z.   o   katastri   nehnuteľnosti a o zápise   vlastníckych   a   iných   práv   k   nehnuteľnostiam   (katastrálny   zákon)   v znení neskorších   predpisov.   Zmluvu   o   výstavbe   bytového   domu   T.   F.   napriek   aktívnej   snahe zástupcov   Z.   P.   v Š.   odmietol   podpísať   a   taktiež   odmietol   podieľať   sa   na   ďalších investíciách potrebných na dokončenie stavby.

Vychádzajúc z popísaných skutočností a domnievajúc sa, že konaním Z. P. v Š. došlo k spáchaniu trestného činu, podal 20. januára 2003 T. F. trestné oznámenie.

Okresný úrad justičnej polície Policajného zboru Šaľa uznesením č. OUJP-18/2003 zo 14. februára 2003 podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku platného a účinného v čase vydania uznesenia (ďalej len „Trestný poriadok“) začal trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 ods. 4 písm. c) Trestného zákona platného a účinného v čase vydania   uznesenia   (ďalej   len„   Trestný   zákon“)   v   podstate   na   tom   skutkovom   základe, že štatutárny zástupca Z. P. v Š. uzavretím zmluvy o bezodplatnom prevode rozostavanej stavby a podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, čím T. F. spôsobil škodu vo výške 603 749,- Sk.

Okresná prokuratúra Šaľa uznesením č. Pv 93/03-8 zo 17. marca 2003 podľa § 174 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku uznesenie č. OUJP-18/2003 zo 14. februára zrušila. V odôvodnení uznesenia podrobne vyhodnotila skutkový stav so záverom, že vo veci nejde o trestný čin podľa § 248 Trestného zákona ani o žiadny iný trestný čin, ktorého znaky sú uvedené   v   osobitnej   časti   Trestného   zákona,   nakoľko   ide   o   obchodno-právny   vzťah, ktorého riešenie nespadá do právomoci orgánov činných v trestnom konaní.

V intenciách uznesenia č. Pv 93/03-8 zo 17. marca 2003 vyšetrovateľ uznesením č. OUJP-18/2003 z 24. marca 2003 podľa § 159 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku trestné oznámenie   T.   F.   odmietol.   Sťažnosť   podanú   T.   F.   proti   tomuto   uzneseniu   Okresná prokuratúra v Šali zamietla uznesením č. Pv 93/2003-31 z 5. mája 2003.

Od   odmietnutie   trestného   oznámenia   sa   T.   F.   sám   alebo   Vaším   prostredníctvom opakovane domáhal preskúmania postupu Okresnej prokuratúry Šaľa a začatia trestného stíhania a ďalších postupov podľa Trestného poriadku vo vyššie označenej veci. Na základe týchto   podnetov   konali   Krajská   prokuratúra   Nitra,   Krajská   prokuratúra   Trnava a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Všetky označené prokuratúry sa stotožnili s postupom Okresnej prokuratúry Šaľa a s jej právnym názorom, že v súvislosti s konaním Z. P. v Š. k spáchaniu trestného činu nedošlo. Tu poukazujem predovšetkým na oznámenia o spôsobe   vybavenia   podnetov   Krajskou   prokuratúrou   Nitra   č.   2   KPt   362/2003-6 z 24. júla 2003   a   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej   republiky   č.   IV/3GPt   545/03-10 z 27. októbra 2003.

Na záveroch orgánov prokuratúry všetkých stupňov o tom, že konaním Z. P. v Š. neboli   naplnené   znaky   skutkovej   podstaty   žiadneho   trestného   činu   nemení   nič   ani   tá skutočnosť,   že   prokurátor   vyhodnotil   rozhodnutie   Správy   katastra   Šaľa   č.   V   970/2002 zo 14. augusta 2002 ako nezákonné v časti týkajúcej sa bytu č.... vo vchode č.... P. v Š. Podanie   protestu   prokurátora   proti   tomuto   rozhodnutiu   naopak   svedčí   o zodpovednom prístupe prokurátora k plneniu jeho povinností vyplývajúcich mu zo zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“), pretože   zákonnosťou   rozhodnutia   správy   katastra   (aj   zákonnosťou   kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu Šaľa) sa zaoberal bez osobitného podnetu na základe zistení vyplývajúcich z trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre Šaľa pod č. Pv 93/2003. Postupmi prokuratúry v netrestnej oblasti jej pôsobnosti v tejto veci sa podrobnejšie zaoberala tunajšia prokuratúra v súvislosti s Vašou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo veci vedenej pod č. XV/2 Spr 3009/06.

V   súvislosti   s   vyššie   popísaným   postupom   prokuratúry   súvisiacim   s   trestným oznámením T. F., ktorý považujete za nesprávny úradný postup, považujem za potrebné v prvom rade poukázať na obsah tohto pojmu v nadväznosti na povinnosti prokurátora v trestnom konaní.

Nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie povinnosti   orgánu   verejnej   moci   urobiť   úkon   alebo   vydať   rozhodnutie   v   zákonom ustanovenej   lehote.   Zákon   tu   predpokladá   existenciu   právnej   normy   upravujúcej   určité povinnosti   orgánu   verejnej   moci   a   pretože   úradný   postup   spravidla   nemožno   upraviť do najmenších podrobností, správnosť tohto postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej správy smeruje.

Pôsobnosť prokuratúry stanovenú v § 3 zákona č. 153/2001 Z. z. v trestnom konaní vykonáva prokurátor v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzi ktoré patrí predovšetkým Trestný poriadok.

Trestný   poriadok   upravuje   postup   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   včítane prokurátora tak, aby trestné činy boli náležité zistené a ich páchatelia boli spravodlivo podľa   zákona   potrestaní.   Súčasťou   tohto   postupu   je   aj   povinnosť   orgánov   činných v trestnom   konaní   postupovať   tak,   aby   bol   zistený   skutkový   stav   veci,   o   ktorom   nie   sú pochybnosti a povinnosť dôkazy vyhodnotiť po starostlivom uvážení tak, aby nikto nebol stíhaný inak než zo zákonných dôvodov. Tieto povinnosti majú orgány činné v trestnom konaní aj v jeho úseku pred začatím trestného stíhania, kedy sú povinné predovšetkým vyhodnotiť, či čin označený v trestnom oznámení je protiprávnym činom, ktorého znaky sú uvedené v príslušnom trestnom zákone. Ak tento čin nie je trestným činom, nie je dôvod na začatie trestného stíhania.

Pritom je potrebné uviesť, že vyhodnocovanie výsledkov vykonaného dokazovania v každom štádiu trestného konania a teda aj posudzovania dôvodnosti začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia je vecou orgánov činných v trestnom konaní, nie vecou oznamovateľa alebo poškodeného.

V   danom   prípade   nedošlo   k   tomu,   že   by   skutkový   stav   nekorešpondoval   s   jeho právnym hodnotením, a preto nie je možné akceptovať Vaše závery o nezákonnosti postupu prokurátora, ktorý nekonal v intenciách trestných oznámení podaných v predmetnej veci. V nadväznosti na uvedené poukazujem aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky.

V   náleze   sp.   zn.   I.   ÚS   62/96   ústavný   súd   vyslovil,   že   súčasťou   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu (podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči označeným   osobám.   Takéto   základné   právo   „každého“   nie   je   upravené   ani   v   ústave Slovenskej republiky a ani v Trestnom poriadku, prípadne v Zákone o prokuratúre. Obdobne nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd právo fyzickej osoby na začatie   trestného   konania   voči   označenej   osobe   na   základe   podaného   trestného oznámenia (II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06, III. ÚS 16/06).

Pretože   vzhľadom   na   uvedené   zo   strany   prokuratúry   k   nesprávnemu   úradnému postupu   ako   k   jednej   z   podmienok   vzniku   zodpovednosti   za   škodu   v   zmysle   zákona č. 514/2003   Z.   z.   nedošlo,   Generálna   prokuratúra   Slovenskej   republiky   nárok   T.   F. na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nemieni uspokojiť a o Vašej žiadosti nebude ďalej konať.

Uspokojenia nároku sa môžete domáhať súdnou cestou.»

8.   Predmetom   ústavnej   sťažnosti   je   namietané porušenie   označených   základných práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) spôsobené nekonaním generálnej   prokuratúry   o podnete   sťažovateľa   z 15.   decembra   2009   označenom   ako „Opakovaný podnet vo veci trestného oznámenia podaného orgánom činným v trestnom konaní dňa 20. 1. 2003“. Podnet je adresovaný generálnej prokuratúre, trestnému odboru, k spisovej značke „Vaša značka: IV/3 GPt 545/03-10 zo dňa 27. 10. 2003“.

Okrem už v bode 6 a) citovanej časti podnetu sťažovateľ ďalej uviedol: «K   orgánom   činným   v   trestnom   konaní   podávam   opakovaný   podnet   na   stíhanie štatutárnych orgánov O. IČO...vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu. Podnet zo dňa 20. 1. 2003 doplňujem o novú skutočnosť v priložených dôkazoch č. 1-4. Dňa   5.   3.   2001   O.   s   IČO  ...   uskutočnilo   valné   zhromaždenie   svojích   členov zakladateľov v počte 18 podpísaných na liste v Prílohe č. 1. /Dôkaz č. 1/. Na listine sú uvedené mená 21 členov, zakladateľov o. a pod poradovým číslom.... je uvedené meno F. T., ktorý nebol a nie je členom o. Valné zhromaždenie členov o. podľa „Záznamu“ zo dňa 5. 3. 2001 hlasovaním 2/3 väčšinou odsúhlasilo, že v stavebnom konaní o zmene stavby pred dokončením na Okresnom úrade v Šali budú združenie zastupovať Ing. J. K., Ing. L. H. a Š. D.. Meno F. T. je na prezenčnej listine valného zhromaždenia o. uvedené podvodom. /Dôkaz č. 2/ Trestný čin podvodu bol spáchaný za účelom zmocniť sa práv v stavebnej veci T. F., nečlena občianskeho združenia, zaviesť do svojho majetku jeho spoluvlastnícky podieľ na rozostavanej stavbe 3,414 % z čiastky 17672401,- Sk /Dôkaz č. 3/,následne boli dva roky nezákonne zapísaní ako vlastníci bytu č.... /402/ a už 6 rokov užívajú byt č...., za ktorý zaplatil T. F. v r. 2000 603. tis Sk...

Tento   právny   stav   platil   aj   6.   3.   2001,   keď   konatelia   združenia   podali   žiadosť na Stavebný úrad v Šali o zmenu stavby pred dokončením v osobe stavebníka. /Dôkaz č. 4./ Jediným stavebníkom sa stala právnická osoba a to na základe spáchaného trestné činu podvodu.   Uviedli   do   omylu   Stavebný   úrad   v   Šali   dňa   6.   3.   2001,   keď   podvodne preukazovali,   že   majú   splnomocnenie   konať   za   všetkých   22   spoluvlastníkov   bytového rozostavaného bloku,,B“. Súdnu ochranu proti rozhodnutia o. majú iba členovia podľa ustanovenia   v   §   15   ods.1,   2   Zákona   č.   83/1990   Zb.   Občan   nečlen   nemôže   napadnúť rozhodnutia občianskeho združenia v občiansko právnom konaní, keď rozhodnutie bolo prijaté na základe trestného činu podvodu.

Páchatelia trestného činu podvodu spôsobili T. F. škodu, ktorej výška k dnešnému dňu je 61 558.- Eur, už 6 rokov nezákonne užívajú byt č. 8 /402/, spôsobili T. F. ujmu v tom, že nemá 6 rokov strechu nad hlavou a prepadol sa do bezdomovstva. Dôkazy č.1. Prezenčná listina členov združenia zo dňa 5. 3. 2001 2. Uznesenie valného zhromaždenia združenia zo dňa 5. 3. 2001

3. Spoluvlastnícke podiely 22 spoluvlastníkov rozostavaného bloku „B“ ku dňu 19. 12. 2000 4. Rozhodnutie OÚ v Šali sp. zn. V/2001/001892-Pe zo dňa 27. 4. 2001.»

Vybavenie   tohto   opakovaného   podnetu   urgoval   sťažovateľ   (jeho   splnomocnený zástupca)   podaním   z 20.   januára   2010   označeným   ako „Sťažnosť“,   v ktorej   namietal, že „Prokuratúra je nečinná a nekoná v zákonom ustanovenej 30 dňovej lehote od doručenia opakovaného trestného oznámenia.“.

9.   Ústavný   súd   10.   mája   2010   požiadal   generálnu   prokuratúru „o   predloženie druhopisu...   odpovede   na   sťažovateľov   opakovaný   podnet   z 15.   decembra   2009   alebo o oznámenie dôvodu nereagovania na toto jeho podanie“ (tvoriace predmet jeho ústavnej sťažnosti, pozn.).

Generálna   prokuratúra   na   dopyt   ústavného   súdu   odpovedala   listom č. k. IV/3/GPt 545/03-35 z 18. mája 2010 tohto znenia:

«dňa   18.   12.   2009   bolo   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   doručené písomné podanie L. F. (nie T. F.) z 15. 12. 2009, označené ako „Opakovaný podnet vo veci trestného   oznámenia   podaného   orgánom   činným   v   trestnom   konaní   dňa   20.   1.   2003. Podanie   bolo   na   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   zaevidované a zažurnalizované vo veci vedenej pod sp. zn. IV/3 GPt 545/03.

Predmetné podanie L. F. z 15. 12. 2009 však Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky vybavované nebolo s poukazom na ustanovenie § 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších   predpisov,   nakoľko   neobsahovalo   žiadne   nové skutočnosti než tie, ktoré boli Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky známe už pri vybavovaní   opakovaného   podnetu   menovaného   v   danej   veci   Generálnou   prokuratúrou Slovenskej republiky.

Opakovaný   podnet   L.   F.   bol   v   danej   veci   Generálnou   prokuratúrou   Slovenskej republiky vybavený listom sp. zn. IV/3 GPt 545/03-10 z 27. 10. 2003 (tvoriacim prílohu sťažnosti), pričom menovaný bol súčasne poučený podľa § 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.»

III.

10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11.   Podmienky   konania   ústavného   súdu   o   sťažnostiach,   ako   aj   ich   zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.   Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo   z   iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   treba   považovať   takú   sťažnosť,   pri   predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr. II. ÚS 237/05, IV. ÚS 247/05).

13. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva „na súdnu a inú právnu ochranu   podľa   čl.   48   odst.   2   Ústavy...   –   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   a práva   vlastniť   majetok   v zmysle   čl.   20   odst.   1   Ústavy...“ došlo   postupom generálnej prokuratúry v konaní o jeho opakovanom podnete z 15. decembra 2009 pôvodne vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 545/03, pretože generálna prokuratúra sa jeho podnetom „doteraz nezaoberala“, hoci vo svojom „novom podnete uvádzal nové skutočnosti“.

14.   Aj   keď   sa   toho   sťažovateľ   výslovne   nedomáhal,   resp.   v petite   sťažnosti nenamietal   (neoznačil)   porušenie   čl.   46   ods.   1   ústavy   (právo „domáhať   sa   zákonom ustanoveným postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“), z obsahu sťažnosti a najmä z obsahu k nej pripojených písomností možno jednoznačne vyvodiť nespokojnosť sťažovateľa s postupom generálnej prokuratúry (resp.   jej   podriadených   organizačných   zložiek)   a jej   závermi   pri   vybavovaní   jeho pôvodného   podnetu   (trestného   oznámenia   z 20.   januára   2003),   ako   aj   jeho   ďalších opakovaných   podnetov   a tiež   aj   podnetov   obsahovo   (vecne)   súvisiacich,   resp. nadväzujúcich   na   tento   jeho   pôvodný   podnet   [pozri   body   6   a)   až   j)   preukazujúce permanentnú aktivitu   sťažovateľa   v tomto   smere].   Napriek   tomu,   že   sťažovateľ   v petite sťažnosti namietal porušenie ním označených základných práv len nezaoberaním sa jeho „opakovaným   podnetom   z 15.   12.   2009“ a podaním   (sťažnosťou   z 20.   januára   2010) urgujúcim vybavovanie tohto podnetu, považoval ústavný súd za dôvodné (aj vzhľadom na namietané porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy) aspoň informatívne sa zaoberať postupom generálnej   prokuratúry   pri   vybavovaní   podnetov   sťažovateľa   predchádzajúcich   tomuto poslednému (v sťažnosti uvedenému) podnetu (pozri bod 6 a 7).

15. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať   o   ochranu   svojich   práv   príslušné   orgány   prokuratúry   či   už   prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“),   pričom tomuto   právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov   prokuratúry   zákonom ustanoveným   postupom   sa   takýmto   podnetom   (podaním)   zaoberať   a o jeho   vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné   orgány   prokuratúry   jeho   podnetu   (podaniu)   vyhoveli   (m.   m.   I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06, I. ÚS 138/09). Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava   zákonnosť   postupu   a rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy,   prokurátorov, vyšetrovateľov,   policajných   orgánov   a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení,   ak na ich   vykonanie nie   sú   podľa   osobitných   zákonov   výlučne   príslušné   iné orgány. Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie písomná   alebo   ústna   žiadosť,   návrh   alebo iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal   návrh na začatie konania pred   súdom   alebo opravný prostriedok,   aby vstúpil   do   už   začatého   konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno   podať   na   ktorejkoľvek   prokuratúre.   Podľa   ustanovenia   §   34   ods.   1   zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu   opakovaným   podnetom,   ktorý   vybaví   nadriadený   prokurátor.   Podľa   odseku   2 citovaného   ustanovenia   ďalší   opakovaný   podnet   v tej   istej   veci   vybaví   nadriadený prokurátor   uvedený   v   odseku   1   len   vtedy,   ak   obsahuje   nové   skutočnosti.   Ďalším opakovaným   podnetom   sa   rozumie   v poradí   tretí   a   ďalší   podnet,   v ktorom   podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

16. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a s prihliadnutím na svoje zistenia uvedené v časti   II   (bod   6   a 7)   odôvodnenia   (najmä   vecnú   a   právnu   stránku   obsahu   odpovedí) je ústavný   súd   toho   názoru,   že   generálna   prokuratúra   sa   námietkami   uvedenými v pôvodnom   podnete   sťažovateľa   a v   na   neho   nadväzujúcich   opakovaných   podnetoch v predmetnej   veci   (trestnom   oznámení)   v   napadnutom   konaní   dostatočne   zaoberala a o spôsobe   preskúmania   jeho   pôvodného   podnetu   (a   aj   opakovaných   podnetov)   riadne sťažovateľa   (prostredníctvom   jeho   zástupcu)   vyrozumela.   Generálna   prokuratúra v odpovedi z 27. októbra 2003, ako aj v jej ďalších odpovediach vo vzťahu k predmetu podnetu sťažovateľa [bod 6 b) a naň nadväzujúce body] vysvetlila dôvody nevyhovenia podnetu (podnetov) sťažovateľa, v dôsledku ktorých jeho pôvodný podnet (a aj opakované podnety)   odložila,   o čom   sťažovateľa   riadne   informovala   a   súčasne   (viacnásobne) upozornila,   že „podľa   §   34   ods.   2   zákona   č. 153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   Vás upovedomujem, že ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak bude obsahovať nové skutočnosti“ [pozri odpovede prokuratúry uvedené v bode 6 b), c), d), e), g), h), i), j)].

17.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   generálnej   prokuratúry   pri   vybavovaní podnetov   sťažovateľa   bol   v   súlade   s   príslušnými   ustanoveniami   zákona   o   prokuratúre. Je nepochybné, že generálna prokuratúra sa predmetom podnetov sťažovateľa zaoberala, pričom svoj názor zaujala v už citovaných odpovediach sťažovateľovi. To, že generálna prokuratúra   sťažovateľovi   neodpovedala   v   súlade   s   jeho   predstavami   a   názormi,   ešte neznamená,   že   došlo   k   porušeniu   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy. Nezaoberanie   sa   posledným   podnetom   sťažovateľa   z 15.   decembra   2009   generálna prokuratúra   odôvodnila   postupom   vyplývajúcim   z   ustanovenia   §   34   ods.   2   zákona o prokuratúre,   na čo   sťažovateľa   vopred   upozornila   už pri   vybavovaní   jeho pôvodného podnetu,   ako   aj   v odpovediach   na   jeho   opakované,   resp.   ďalšie   podnety   súvisiace s predmetom jeho trestného oznámenia z 20. januára 2003.

18.   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   tiež   pripomína,   že   v   rámci   svojej   judikatúry už uviedol,   že   právo fyzickej   osoby   na začatie trestného konania voči   označenej   osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd, (II. ÚS 42/00). Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho podnetu bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné právo nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku, ani v zákone o prokuratúre (I. ÚS 64/96, II. ÚS 42/00, I. ÚS 126/06). Ani z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   (pokiaľ   je   jeho   aplikovateľnosť   založená   na   „trestnom obvinení“   inej   osoby)   poškodenému   nevyplýva   v   trestnom   konaní   právo   na   začatie a vedenie trestného stíhania proti niekomu (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vec Helmers v. Švédsko z 29. októbra 1991 a vec Perez v. Francúzsko z 12. februára 2004). Právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom   nemožno považovať za súčasť základného práva sťažovateľa podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a ani   za   súčasť   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   preto k porušeniu týchto práv postupom sťažovateľom označených subjektov vo veci trestného oznámenia z 20. januára 2003 nemohlo dôjsť. O porušení označených práv by bolo možné uvažovať   len   v   prípade,   ak   by   orgány   činné   v   trestnom   konaní   nevenovali   trestnému oznámeniu sťažovateľa pozornosť, ktorú vyžaduje zákon (III. ÚS 16/06, I. ÚS 126/06), čo v danom prípade nemožno konštatovať.

19.   Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   vo   vzťahu   k   námietke   porušenia   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu zbytočných prieťahov a neprimeranej lehoty   na   prerokovanie   veci   posúdil   ako   zjavne   neopodstatnenú   z   dôvodu,   že   nezistil, že by generálna   prokuratúra   nevenovala   náležitú   pozornosť   trestnému   oznámeniu sťažovateľa   z 20.   januára   2003   a ďalším   opakovaným   podnetom,   ako   aj   ďalším s predmetom   veci   súvisiacimi   podnetmi.   Ústavný   súd   tiež   nezistil,   že   by   generálna prokuratúra   vybavovala   tieto   podnety   v lehotách   neprimeraných   účelu   garancie vyplývajúcej z čl. 48 ods. 2 ústavy. Vzhľadom na celkové okolnosti daného prípadu postup generálnej prokuratúry nemožno považovať za porušenie práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy.   Vychádzajúc   z týchto   dôvodov   ústavný   súd   vyvodil   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti generálnej prokuratúre nielen vo vzťahu k porušeniu základného práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy,   ale   aj   vo   vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a rozhodol   o jej   odmietnutí   už   po   jej   predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

20. K sťažovateľom   namietanému porušeniu jeho základného práva podľa   čl. 20 ods. 1 ústavy ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (mutatis mutandis napr. II. ÚS   78/05,   IV. ÚS 301/07,   I.   ÚS   321/09),   ktorej   súčasťou   je   aj   právny   názor, že všeobecný súd (a ani iný orgán Slovenskej republiky konajúci v prípadoch ustanovených zákonom)   zásadne   nemôže   byť   sekundárnym   porušovateľom   základných   práv   a   práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 a 2 ústavy, ak toto porušenie nevyplývalo z toho, že všeobecný súd (resp. iný orgán...) súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V danom prípade však   nebolo   preukázané   porušenie   ústavnoprocesných   princípov   vyplývajúcich   z   čl.   46 až čl.   48   ústavy,   a   preto   nie   je   možné   uvažovať   o prípadnom   porušení   označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ktoré je právom hmotnoprávneho charakteru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol   pre   zjavnú   neopodstatnenosť   aj   tú   časť   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.

21.   Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá   v celom   rozsahu,   ústavný   súd   o   ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010