znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 86/07-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   D.   K.,   H.   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.   S.,   Advokátska kancelária, Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 160/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 160/03 p o r u š i l   základné právo D. K., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 160/03 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. D. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Čadca p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. D. K.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 332 Sk (slovom desaťtisíctristotridsaťdva   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý vyplatiť jej na účet advokáta   JUDr.   M. S. do   jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. I. ÚS 86/07-10 z 30. mája 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. K., H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 160/03 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka 14. novembra 2003 podala okresnému súdu žalobný návrh, ktorým sa domáhala „zaplatenia sumy 237.189,- Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody“.

Podľa názoru sťažovateľky v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a to najmä:„- v čase od doručenia odporu okresnému súdu dňa 11. 05. 2004 do doručenia výzvy z 12. 10. 2004 súdu sťažovateľovi dňa 10. 11. 2004, kedy Okresný súd v Čadci po dobu šiestich mesiacov nekonal

-   v čase   od   doručenia   odpovede   na   výzvu   dňa   10.   11.   2004   do   uskutočnenia pojednávania dňa 03. 06. 2005, kedy súd skoro osem mesiacov nekonal,

- v čase od dňa 22. 08. 2006, kedy sťažovateľovi uplynula lehota na vyjadrenie sa k odvolaniu   vedľajšieho   účastníka   až   do   podania   tejto   sťažnosti,   kedy   súd   nekoná   už šestnásť mesiacov.“

Okrem uvedených období nečinnosti okresného súdu sťažovateľka poukázala aj na to,   že   činnosť   okresného   súdu   je   v napadnutej   veci „nesústredená,   nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty a nemožno ju hodnotiť ako za relevantný a efektívny postup“.

Sťažovateľka   sa   domáha   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia, pretože „po vyše troch rokov od podania návrhu je vec de facto len na počiatku. Takéto nekonanie   súdu   vzbudzuje   u mňa   nedôveru   v systém   fungovania   spravodlivosti a nezávislosti súdnictva“.

Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v danej veci nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 160/2003 porušil základné právo D. K. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu v Čadci sa v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 160/2003 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

D. K. (...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 Sk (...), ktoré je Okresný súd v Čadci povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

D. K. (...) priznáva náhradu trov právneho zastúpenia (...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný   súd,   zastúpený   jeho predsedom   Kajetánom Kičurom,   listom   zo 6. júla 2007   sp.   zn.   Spr   716/07   a právny   zástupca   sťažovateľky   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo16. júla 2007.

2.1.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   chronológiu   úkonov vykonaných v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Po dôkladnom preštudovaní spisu musím konštatovať, že prieťahy zo strany súdu spôsobené neboli. Konanie sa predĺžilo z dôvodu nemožnosti doručiť platobný rozkaz odporcovi,   ktorý   zásielky   na   udanej   adrese   nepreberal   a   z   dôvodu   nesplnenia   výzvy zo strany vedľajšieho účastníka.

Netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne pojednávanie. (...)“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol:

„S vyjadrením Okresného súdu v Čadci z 06. 07. 2007 nesúhlasím, najmä pokiaľ ide o vyvodenie záveru o tom, že Okresný súd v Čadci mal vo veci 4 C 160/2003 konať, preto považujem za potrebné zaujať k nemu stanovisko.

Je nesporné, že úkony okresného súdu uvedené vo vyjadrení jeho predsedu, boli vykonané. Pri ich chronologickom zoradení, možno však opätovne dospieť k záveru, že najmä   obdobia   zdôraznené   sťažovateľkou,   ale   i   celé   doterajšie   konanie   je   poznačené nečinnosťou súdu.

Nečinnosť   spočíva   aj   v   spôsobe   konania   súdu,   ktorý   je   neefektívny   a   zbytočne predlžuje konanie. Súd mohol mnohé úkony vykonať súčasne, nie jednotlivo, s časovými odstupmi, čo môže navonok vzbudzovať dojem činnosti.

Mám za to, že odporcovi mohol byť ustanovený opatrovník ešte v roku 2004, dávno pred prvým pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo zbytočne.

Z prehľadu súdneho spisu zostaveného okresným súdom vyplýva, že expedovanie výziev a iných písomností súdu trvá takmer dva mesiace a viac (výzvy z 18. 06. 2004 - exp. 05. 08. 2004, výzva zo 04. 05. 2006 - exp. 28. 07. 2005, výzva z 02. 01. 2007 - exp. 22. 02. 2007).

Výsledkom nečinnosti súdu a vyššie uvedeného spôsobu konania je potom po takmer štyroch   rokoch   neustále   trvajúci   stav   právnej   neistoty.   Počas   tohto   obdobia   nedošlo k prejednaniu veci z jej vecnej stránky. Až doposiaľ sa riešilo len zastúpenie odporcu, ktoré rozhodnutie krajského sudu mi nebolo ešte doručené.

V zmysle § 30 ods. 2 zák. NR SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení n. n. súhlasím, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.

Zároveň si uplatňujem trovy právneho zastúpenia - v správnej výške vzhľadom na zmenu výšky výpočtového základu (§ 11 ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.) za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia; sťažnosť) po 2 970,-Sk; 3 x režijný paušál po 178,- Sk; 19 % DPH, t. j. 1 693,- Sk, celkovo v sume 11.137,- Sk.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 160/03:

Dňa   14.   novembra   2003   podala   sťažovateľka   okresnému   súdu   žalobný   návrh   na zaplatenie finančnej čiastky 237 189 Sk s prísl. z titulu náhrady škody.

Dňa 11. decembra 2004 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 10. marca 2004 bol zaplatený súdny poplatok.Dňa 26. marca 2004 súd vydal vo veci platobný rozkaz. Dňa 3. mája 2004 bol platobný rozkaz doručovaný odporcovi 1, avšak zásielka bola vrátená súdu pre chybu v doručovaní. Z toho dôvodu bola zásielka 6. mája 2004 opätovne doručovaná prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru K.

Dňa 11. mája 2004 podal vedľajší účastník K. (ďalej len „vedľajší účastník“) odpor proti platobnému rozkazu. Následne bol vedľajší účastník vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odpor.

Dňa 13. mája 2004 bol odpor doručovaný účastníkom konania. Dňa 24. mája 2004 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k odporu. Dňa 26. mája 2004 bola súdu vrátená nedoručená zásielka pre odporcu 1.Dňa 13. júna 2004 vedľajší účastník zaplatil súdny poplatok za odpor. Dňa   18.   júna   okresný   súd   zisťoval   pobyt   odporcu   1   prostredníctvom   Centrálnej evidencie počtu obyvateľov a Mestského úradu K.

Dňa 18. septembra 2004 bol spis predložený konajúcemu sudcovi.

Dňa 12. októbra 2004 okresný súd vyžiadal vo veci správy a dôkazy (Centrálna evidencia počtu obyvateľov, priestupkový spis).

Dňa 18. januára 2005 vedľajší účastník odpovedal na výzvu súdu. Dňa   17.   februára   2005   okresný   súd   vydal   uznesenie   o   pripustení   vedľajšieho účastníka do konania.

Dňa 14. apríla 2005 súd vyžiadal vo veci ďalšie správy o pobyte odporcu 1, a nariadil termín pojednávania na 3. jún 2005.

Dňa 3. júna 2005 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom ustanovenia opatrovníka pre odporcu 1.

Dňa 17. júna 2005 súd uznesením ustanovil odporcovi 1 opatrovníka. Dňa 20. júna 2005 sťažovateľka doručila súdu rozšírenie svojho žalobného návrhu.Dňa 18. júla 2005 vedľajší účastník podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol ustanovený odporcovi 1 opatrovník.

Dňa 5. augusta 2005 súd zaslal účastníkom konania odvolanie vedľajšieho účastníka na vyjadrenie.

Dňa 23. augusta 2005 bol spis doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní vedľajšieho účastníka konania.

Dňa 7. apríla 2006 bol spis vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia krajského súdu za účelom zistenia, kedy bolo predmetné odvolanie doručené vedľajšiemu účastníkovi. Dňa 28. júla 2006 okresný súd vyzval vedľajšieho účastníka, aby zaslal súdu doklad o podaní odvolania.

Dňa 11. augusta 2006 vedľajší účastník odpovedal na výzvu súdu, pričom mu zaslal podací hárok z roku 2006, a nie z roku 2005.

Dňa 26. septembra 2006 okresný súd opätovne vyzval vedľajšieho účastníka, aby predložil správny podací hárok.

Dňa   13.   novembra   2006   vedľajší   účastník   odpovedal   na   opätovnú   výzvu   súdu, pričom požiadal o oznámenie „doručovacieho čísla na obálke z dôvodu zmeny pracovníčky zodpovednej za poštu“.

Dňa 2. januára 2007 súd reagoval na žiadosť vedľajšieho účastníka.Dňa 22. februára 2007 okresný súd opakovane vyzval vedľajšieho účastníka, aby predložil správny doklad o podaní odvolania.

Dňa 19. marca 2007 vedľajší účastník reagoval na opakovanú výzvu súdu.Dňa 17. apríla 2007 bol spis doručený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní vedľajšieho účastníka konania.

Dňa 27. apríla 2007 krajský súd odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol. Dňa 28. mája 2007 bol spis vrátený okresnému súdu, ktorý vo veci okrem iného nariadil znalecké dokazovanie, spis sa od 4. apríla 2008 nachádza u znalca.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o zaplatenie 237 189,46 Sk s prísl. vedenom pod sp. zn. 4 C 160/03 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v danej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci aj s potrebou nariadenia znaleckého   dokazovania.   Doterajší   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   však   ústavný nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v období od 18. júna 2004 do17. februára 2005 (osem mesiacov). Okrem uvedeného postup okresný súdu ani v období po 7. apríli 2006 (keď bol spis vrátený okresnému súdu bez rozhodnutia krajského súdu) nevykazoval znaky plynulého a efektívneho konania, pretože okresnému súdu trvalo takmer jeden celý rok, kým zadovážil od vedľajšieho účastníka doklad o podaní odvolania. Okresný súd teda počas viac ako poldruha roka vo veci nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníčky, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 20 000 Sk, pretože činnosť okresného súdu v napadnutej veci „nesmerovala k odstráneniu právnej   neistoty“ a „po   vyše   troch   rokov   od   podania   návrhu   je   vec   de   facto   len   na počiatku“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume 20 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 2. januára 2007, podanie sťažnosti z 2. januára   2007   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   zo 16. júla   2007). Za tri úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume trikrát po 2 730 Sk a trikrát režijný paušál po   164 Sk, preto   trovy   právneho zastúpenia   pre sťažovateľku   predstavujú   sumu 8 682 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších predpisov. Celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú spolu s DPH zaokrúhlene sumu 10 332 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkou rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2008