znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 86/05-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť V. H., P., F. F., P., V. Č., P., T. Š., P., a A. Š., S., zastúpených advokátom JUDr. J. F., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 193/97 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   193/97 p o r u š i l základné právo V.   H.,   aby sa   jej vec prerokovala bez zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. V. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Prešov p o v i n n ý   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. V. H.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 953 Sk (slovom sedemtisícdeväťstopäťdesiattri   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Prešov p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta JUDr. J. F., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 12. mája 2005   č.   k.   I.   ÚS   86/05-8   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o   postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. H., P. (ďalej len „sťažovateľka“), F. F., P., V. Č., P., T. Š., P., a A. Š., S. (spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   C   193/97   (ďalej   aj „napadnuté konanie“).

1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že: „Sťažovatelia podali návrh na začatie konania na Okresnom súde v Prešove dňa 24. 3. 1997 vedenom pod sp. zn. 16 C 193/1997 o neplatnosť kúpnej zmluvy. Predmetné konanie trvá už takmer osem rokov a doteraz nebolo právoplatne ukončené. Konanie bolo niekoľkokrát prerušené, bolo postúpené na Krajský súd v Prešove a prvé pojednávanie sa konalo 17. apríla 2000, tiež bolo nariadené znalecké dokazovanie, kontrolné   znalecké   dokazovanie.   Pojednávanie   bolo   prerušené   v dôsledku   vykonávania výmeny sudcov.“

Sťažovatelia   zastávajú   názor,   že   okresný   súd   nepostupuje   v konaní   zákonným spôsobom a v jeho postupe je potrebné vidieť prieťahy v konaní, čo bolo v minulosti aj dôvodom, pre ktorý sa jedna zo sťažovateliek obrátila o pomoc aj na verejného ochrancu práv, ktorý konštatoval na základe zistených skutočností, že v predmetnom konaní došlo k zbytočným   prieťahom,   a teda   k porušeniu   základného práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov (...).

Ďalej zo sťažnosti vyplýva, že: „v predmetnej občiansko-právnej veci sa nejedná o právnu zložitosť a náročnosť sporu resp. ani právna zložitosť sporu nezbavuje sudcu súdu zodpovednosti   za   prieťahy   v konaní   zapríčinené   nesprávnou   organizáciou   práce, neodborným využitím času určeného na pojednávanie.“

Sťažovatelia sa domáhajú aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 500 000 Sk, a to z dôvodu, že porušenie ich   základného práva už nie je možné napraviť, pričom   poukazujú na to, že spôsobená ujma spočíva v dlhoročných pocitoch neistoty a úzkosti spojených s neprimerane dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty.

Okrem   zaplatenia   nemajetkovej   ujmy   si   sťažovatelia   uplatňujú   aj   náhradu   trov právneho zastúpenia.

Vzhľadom   na uvedené   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   rozhodol   týmto nálezom:

„1. Okresný súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 193/1997 porušil základné   právo   sťažovateľov,   aby   sa   ich   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000 Sk (...), ktoré je im Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.   Okresnému   súdu   Prešov   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 193/1997 konal bez zbytočných prieťahov.

4.   Okresný   súd   Prešov   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu zástupcovi   sťažovateľov   JUDr.   J.   F.,   vo   výške   5   302   Sk   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. Š. T., listom z 22. júna 2005 sp. zn. Ú-Spr   3011/05   a právny   zástupca   sťažovateľov   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 13. júla 2005.

2. 1. Predseda okresného súdu vo svojom prípise uviedol chronológiu úkonov, ktoré súd vo veci vykonal, ako aj nasledovné podstatné skutočnosti:

„(...) Dňa 24. 3. 1997 podala sťažovateľka V. H. nejasný a neúplný návrh, ktorý doplnila podaním došlým dňa 16. 5. 1997. Uznesením zo dňa 17. 6. 1997 bolo predmetné konanie   zastavené   z dôvodu   nespôsobilosti   žalovaných   byť   účastníkmi   konania.   Toto uznesenie bolo zrušené Krajským súdom v Prešove dňa 27.   10.   1997,   preto sa vo veci pokračovalo   ďalej.   Vo   veci   došlo   k opakovanej   zmene   zákonných   sudcov   z dôvodu   ich postupného odchodu na novozriadený Krajský súd v Prešove v priebehu rokov 1997-2000. (...) V predmetnej veci konal naposledy ako zákonný sudca JUDr. M. M., ktorý v čase od 1. 1. do 31. 12. 2005 vykonáva stáž na Krajskom súde v Prešove, preto bola vec dočasne pridelená   zastupujúcemu   sudcovi   a následne   (dňa   1.   3.   2005)   sudcovi,   ktorý   posilnil oddelenie   C   tunajšieho   súdu,   čo   bolo   opatrením   smerujúcim   k znižovaniu   zostatkov reštančných vecí. Tento rozhodol v merite veci rozsudkom dňa 19. 5. 2005.

Dovolím si zdôrazniť, že práve uvedené opatrenie smerovalo k rýchlemu rozhodnutiu v merite veci a bolo aj dôsledkom podania sťažovateľky V.   H.   JUDr.   P.   K., verejnému ochrancovi práv.

Vychádzajúc z ustálenej praxe Ústavného súdu mám za to, že žaloba o vyslovenie neplatnosti zmluvy je vecou právne a fakticky zložitou zvlášť v prípade, ak sa namieta viac dôvodov neplatnosti a neplatnosť pre duševnú poruchu zomrelej osoby. O tejto skutočnosti svedčí aj vykonané znalecké dokazovanie (opakovane) a výsluch viacerých svedkov. Správanie sa účastníkov konania neprispelo k jeho predĺženiu. Postup   súdu   v konaní   bol   v súlade   s procesným   právom   a smeroval   k čo najrýchlejšiemu rozhodnutiu.

Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Ústavný súd vyslovil,   že postupom Okresného súdu Prešov v konaní pod sp. zn. 16 C 193/1997 nebolo porušené ústavné   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy SR.

Zároveň oznamujem (...), že netrvám na ústnom pojednávaní. (...)“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu predsedu okresného súdu uviedol, že:

„(...) Sme toho názoru, že postup súdu v konaní nesmeroval k čo najrýchlejšiemu rozhodnutiu a k právoplatnému ukončeniu sporu. Trváme na našej podanej sťažnosti a sme toho   názoru,   že   Okresný   súd   v Prešove   v konaní   pod   spis.   zn.   16   C/193/1997   porušil ústavné   právo   sťažovateľov   na   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy SR.

Pokiaľ   ide   o rýchlo   rozhodnutie   v merite   veci   spis.   zn.   16   C/193/1997   sme   toho názoru,   že   rozhodnutie   súdu   a jeho   postup   považujeme   za   nesprávny.   JUDr.   V.,   ktorá rozhodovala v tejto veci bol pridelený spis až po podaní ústavnej sťažnosti a preto nemohla poznať   objektívne   dôkazy,   ktoré   boli   zo   strany   žalobcov   predložené   na   súdnych pojednávaniach. Rozsudok Okresného súdu bol vydaný aj po vplyvom danej sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky a preto sme podali voči nemu odvolanie.

Zároveň oznamujeme Ústavnému súdu, že netrváme na ústnom pojednávaní. Uplatňujem si trovy právneho zastúpenia vo výške 7 953,- Sk (Úkony: 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. Písomné podanie sťažnosti na ÚS, 3. Písomné podanie vyjadrenia na ÚS (...).“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 193/97:

Dňa   24.   marca   1997   bol   okresnému   súdu   doručený   žalobný   návrh   sťažovateľky o zrušenie   kúpnej   zmluvy   proti   Okresnému   úradu   P.   v 1.   rade   a Mestskému   úradu   P., odboru mestského majetku, v 2. rade (ďalej len „žalovaný“ alebo spolu „žalovaní“). Vec bola zaevidovaná ako nejasné podanie pod sp. zn. Ncc 198/97.

Dňa 21. apríla 1997 súd vydal   uznesenie č.   k. Ncc 198/1997-15,   ktorým vyzval sťažovateľku, aby v lehote 15 dní doplnila svoje podanie.

Dňa 16. mája 1997 sťažovateľka doplnila svoje podanie na základe uvedenej výzvy. Dňa 26. mája 1997 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby spis previedla do registra C.

Dňa 4. júna 1997 bol spis prevedený do registra C a ďalej evidovaný pod sp. zn. 16 C 193/1997.

Dňa   17.   júna   1997   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   16   C   193/97-20,   ktorým   zastavil konanie.

Dňa   10.   júla   1997   sťažovateľka   doručila   súdu   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k. 16 C 193/97-20.

Dňa 25. júla 1997 bol spis predložený aj s odvolaním Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), kde bola vec vedená pod sp. zn. 2 Co 322/97.

Dňa 8. decembra 1997 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu č. k. 2 Co 322/97-25 z 27. októbra 1997, ktorým zrušil napadnuté uznesenie č. k. 16 C 193/97-20 vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a v tomto rozsahu vrátil vec prvostupňovému súdu a vo vzťahu k žalovanému v 1. rade pripustil späťvzatie, napadnuté uznesenie zrušil a konanie zastavil.

Dňa 12. decembra 1997 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby doručila uznesenie č. k. 2 Co 322/97-25 účastníkom konania.

Dňa   22.   apríla   1998   podpredsedníčka   okresného   súdu   pridelila   vec predsedníčke senátu JUDr. Ľ. M.

Dňa 6. septembra 1999 podpredsedníčka okresného súdu pridelila vec predsedovi senátu JUDr. M. K.

Dňa 3. marca 2000 súd nariadil pojednávanie vo veci na 17. apríl 2000 a zároveň vyzval sťažovateľku, aby oznámila v lehote 10 dní, či žalobcami sú aj jej súrodenci, a ak áno, nech predloží ich plnomocenstvá.

Dňa 21. marca 2000 boli súdu doručené plnomocenstvá súrodencov sťažovateľky.Dňa 17. apríla 2000 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že sťažovateľka v lehote 30 dní predloží súdu žalobu s upraveným okruhom účastníkov na strane žalobcov.

Dňa   27.   apríla   2000   podpredsedníčka   okresného   súdu   pridelila   vec predsedníčke senátu JUDr. Ľ. M.

Dňa 19. mája 2000 sťažovateľka doručila súdu upravený žalobný návrh.Dňa 25. mája 2000 súd nariadil pojednávanie vo veci na 16. jún 2000.Dňa   20.   júna   2000   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyrubila   súdny poplatok, ktorý má byť zaplatený v lehote 10 dní, a vyzvala sťažovateľku, aby v lehote 5 dní oznámila   presný   dátum   úmrtia   M.   F.   (ďalej   aj   „poručiteľka“)   alebo   spisovú   značku dedičského konania po poručiteľke.

Dňa 27. júna 2000 sťažovateľka doručila súdu oznámenie dátumu úmrtia poručiteľky a číslo dedičského konania.

Dňa   3.   júla   2000   sťažovateľka   doručila   súdu   vyjadrenie   k výzve   na   zaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 6. júla 2000 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby doručila sťažovateľom tlačivo na oslobodenie od súdneho poplatku, ktoré majú vyplniť a vrátiť súdu v lehote 20 dní   a vyžiadala si   od   Mestského   úradu   v P.   a Mestského   úradu   v S.   správu   o osobných a majetkových pomeroch sťažovateľov.

Dňa 26. júla 2000 Mestský úrad v S. doručil súdu správu o osobných a majetkových pomeroch A. Š.

Dňa   31.   júla   2000   Mestský   úrad   v P.   doručil   súdu   potvrdenie   o osobných a majetkových pomeroch V. Č.

Dňa 2. augusta 2000 sťažovateľka zaplatila súdny poplatok.Dňa   4.   augusta   2000   Mestský   úrad   v P.   doručil   súdu   správu   o osobných a majetkových pomeroch sťažovateľky, F. F., V. Č. a T. Š.

Dňa   21.   augusta   2000   sudkyňa   dala   úpravou   kancelárii   pokyn,   aby   vyzvala sťažovateľku, aby v lehote 10 dní oznámila súdu, či žaluje aj Okresný úrad v P.

Dňa   8.   septembra   2000   sťažovateľka   upresnila,   že   žalovaným   subjektom   je   len mesto P.

Dňa 19. septembra 2000 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby doručila žalobu žalovanému na vyjadrenie v lehote 20 dní.

Dňa 16. októbra 2000 žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe.Dňa 17. novembra 2000 súd nariadil vo veci pojednávanie na 14. február 2001.Dňa 9. februára 2001 sťažovateľka doručila súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a požiadala o odročenie pojednávania.

Dňa   14.   februára   2001   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktorom   sa nezúčastnili sťažovatelia a ktoré bolo odročené na 19. apríl 2001.

Dňa 19. apríla 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. jún 2001 za účelom vyžiadania lekárskej správy a predvolania svedka.

Dňa 3. mája 2001 lekár poručiteľky doručil oznámenie, že jej lekársku dokumentáciu nemôže predložiť, môže len odpovedať na otázky súdu.

Dňa   23.   mája   2001   súd   vyzval   MUDr.   K.,   aby   v lehote   10   dní   oznámila,   či   sa v zdravotnej dokumentácii nebohej M. F. nachádzajú nálezy, ktoré by mohli byť podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku o jej spôsobilosti na právne úkony.

Dňa 29. mája 2001 MUDr. K. doručila súdu svoje vyjadrenie k výzve z 23. mája 2001.Dňa 11. júna 2001 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom opätovného vyžiadania správy od MUDr. K.

Dňa 30. augusta 2001 súd vyzval MUDr. K., aby v lehote 15 dní oznámila súdu, či sa v zdravotnej dokumentácii nebohej M. F. nachádzajú nálezy, ktoré by mohli byť podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku o jej spôsobilosti na právne úkony.

Dňa   18.   septembra   2001   MUDr.   K.   doručila   súdu   svoje   vyjadrenie   k výzve z 30. augusta 2001, podľa ktorej sa nemôže vyjadriť či nálezy sú dostatočné, pretože to môže posúdiť len znalec.

Dňa 9. októbra 2001 súd vyzval sťažovateľov, aby v lehote 10 dní oznámili súdu, či trvajú na znaleckom dokazovaní spôsobilosti na právne úkony nebohej M. F.

Dňa   19.   októbra   2001   sťažovatelia   oznámili   súdu,   že   trvajú   na   znaleckom dokazovaní.

Dňa 6. novembra 2001 súd uznesením č. k. 16 C 193/97-104 ustanovil za znalkyňu MUDr. H. na vypracovanie znaleckého posudku v lehote 60 dní.

Dňa 17.   apríla   2002 súd   urgoval   znalkyňu MUDr.   H.,   aby vypracovala znalecký posudok.

Dňa 7. mája 2002 znalkyňa MUDr. H. doručila súdu znalecký posudok č. H-7/2002.Dňa   10.   mája 2002   súd   vydal   uznesenie   č.   k.   16   C 193/97-130,   ktorým   priznal znalkyni znalečné.

Dňa 10. júna 2002 súd vyzval účastníkov konania, aby sa v lehote 15 dní vyjadrili k znaleckému posudku č. H-7/2002.

Dňa 20. júna 2002 sťažovatelia doručili súdu svoje vyjadrenie k znaleckému posudku č. H-7/2002.

Dňa 25. júna 2002 žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie k znaleckému posudku č. H-7/2002.

Dňa 16. júla 2002 súd vyzval znalkyňu MUDr. H., aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného k jej posudku.

Dňa 20. septembra 2002 súd urgoval znalkyňu MUDr. H., aby zaujala stanovisko k vyjadreniu žalovaného k jej posudku.

Dňa   27.   septembra   2002   znalkyňa   doručila   súdu   svoje   vyjadrenie   k stanovisku žalovaného k jej posudku.

Dňa 18. novembra 2002 súd vydal uznesenie č. k. 16 C 193/97-143, ktorým nepriznal znalkyni MUDr. H. odmenu.

Dňa 16.   decembra   2002 súd   vyzval účastníkov,   aby sa   v lehote 10 dní   vyjadrili k vyjadreniu znalkyne MUDr. H.

Dňa 13. januára 2003 sťažovatelia doručili súdu svoje vyjadrenie na základe výzvy zo 16. decembra 2002.

Dňa   21.   januára   2003   žalovaný   doručil   súdu   svoje   vyjadrenie   na   základe   výzvy zo 16. decembra 2002.

Dňa 14. februára 2003 predseda súdu pridelil vec predsedovi senátu JUDr. M. M.Dňa 26. februára 2003 súd nariadil pojednávanie na 2. apríl 2003.

Dňa 2. apríla 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 28. máj 2003 s tým, že žalovanému bolo uložené, aby v lehote 10 dní predložil spisový materiál   o vykupovaní   pozemkov,   a právnemu   zástupcovi   sťažovateľov,   aby   predložil plnomocenstvo za všetkých sťažovateľov.

Dňa 15. apríla 2003 právny zástupca sťažovateľov doručil súdu plnomocenstvá.Dňa 7. apríla 2003 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k povinnosti predložiť spisový materiál o vykupovaní pozemkov.

Dňa 28. mája 2003 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.

Dňa 4. júna 2003 žalovaný doručil súdu svoje stanovisko k nariadenému znaleckému dokazovaniu.

Dňa 23. júna 2003 súd vydal uznesenie č. k. 16 C 193/97-165, ktorým pribral do konania znalca MUDr. K.

Dňa 8. júla 2003 znalkyňa MUDr. K. doručila súdu žiadosť o zapožičanie súdneho spisu. Dňa 11. augusta 2003 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby doručila spis znalkyni MUDr. K. za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Dňa   14.   októbra   2003   znalkyňa   MUDr.   K.   doručila   súdu   znalecký   posudok č. 117/2003.

Dňa 23. októbra 2003 sudca dal úpravou kancelárii pokyn, aby doručila znalecký posudok č. 117/2003 účastníkom a vyzvala ich, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 10 dní.Dňa 4. novembra 2003 súd vydal uznesenie č. k. 16 C 193/97-199, ktorým priznal znalkyni MUDr. K. znalečné.

Dňa   12.   novembra   2003   žalovaný   doručil   súdu   svoje   vyjadrenie   k znaleckému posudku.

Dňa 14. novembra 2003 sťažovatelia doručili súdu svoje vyjadrenie k znaleckému posudku.

Dňa 27. novembra 2003 súd nariadil pojednávanie na 25. február 2004.Dňa 25. februára 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že žalovaný je povinný v lehote 7 dní predložiť listinné dôkazy.

Dňa 12. marca 2004 súd nariadil pojednávanie na 26. máj 2004.

Dňa 26. mája 2004 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu sťažovateľov a žiadosť o odročenie pojednávania.

Dňa 26. mája 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. september 2004 s tým, že žalovaný do 31. augusta 2004 predloží tú časť delimitačného protokolu, z ktorej bude zrejmý prechod predmetných nehnuteľností.

Dňa 3. septembra   2004 znalkyňa MUDr.   K. doručila súdu   ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní.

Dňa 6. septembra 2004 právny zástupca sťažovateľov doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu svojej práceneschopnosti.

Dňa 8. septembra 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito   s tým,   že   sa   vyžiadajú   potrebné   listiny   z katastra   nehnuteľností   a sťažovatelia oznámia súdu v lehote 5 dní meno manželky F. F. a dátum úmrtia A. F.

Dňa 9. septembra 2004 súd vyzval kataster nehnuteľností o predloženie listín v lehote 30 dní a žalobcov, aby v lehote 5 dní oznámili meno manželky F. F. a dátum úmrtia A. F.Dňa 20. septembra 2004 sťažovatelia oznámili súdu vyžiadané údaje.Dňa 22. septembra 2004 súd nariadil pojednávanie na 3. december 2004.Dňa   12.   októbra   2004   kataster   nehnuteľností   doručil   súdu   listiny   vyžiadané   na základe výzvy z 9. septembra 2004.

Dňa 3. decembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým,   že   účastníkom   sa   poskytuje   lehota   14   dní   na   oboznámenie   sa   so   znaleckým posudkom.

Dňa 10. januára 2005 súd vydal uznesenie č. k. 16 C 193/97-296, ktorým priznal znalkyni MUDr. K. náhradu za použitie motorového vozidla.

Dňa 1. marca 2005 predseda senátu pridelil vec JUDr. K. V.Dňa 25. apríla 2005 súd nariadil pojednávanie na 19. máj 2005.Dňa 13. mája 2005 právny zástupca sťažovateľov doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu svojej práceneschopnosti a súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti.

Dňa   17.   mája   2005   sťažovateľka   doručila   súdu   podanie,   v ktorom   trvala   na uskutočnení pojednávania.

Dňa 19. mája 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil rozsudok č. k. 16 C 193/97-308, ktorým žalobu zamietol.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosti veci, správania účastníka a postupu súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy vedenom pod sp. zn. 16 C 193/97 dochádza k porušovaniu   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o neplatnosť   kúpnej   zmluvy   mohlo   v napadnutom   konaní   predstavovať   určitý   stupeň zložitosti   súvisiaci   napr.   s   nevyhnutnosťou   znaleckého   dokazovania   tvrdenej   duševnej poruchy už zomrelej osoby. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľov v preskúmavanej veci, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mala svoj podiel aj sťažovateľka   najmä   tým,   že   na   okresný   súd   sa   obrátila   podaním,   ktoré   nebolo   úplné, neuhradila   riadne   a včas   súdny   poplatok   ani   nepožiadala   pri   podaní   žalobného   návrhu o oslobodenie od povinnosti uhradiť súdny poplatok, pričom aj kvôli odstraňovaniu týchto nedostatkov nemohol okresný súd v určitom štádiu napadnutého konania riadne postupovať v konaní.   V tejto   súvislosti   už   ústavný   súd   konštatoval,   že   požiadavka   na   konanie   bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom   návrhu   na   začatie   konania,   ktorý   spĺňa   všetky   zákonom   predpísané   obsahové a formálne náležitosti (pozri I. ÚS 41/02). Na uvedené správanie sťažovateľky, ako i na to, že   sa   ona,   resp.   jej   právny   zástupca   opakovane   nezúčastňovali   na   nariadených pojednávaniach (napr. 14. februára 2001), nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný od 12. decembra 1997 do 3. marca 2000 (viac ako dvadsaťšesť mesiacov). Okresný súd teda počas viac ako dvoch rokov vo veci nevykonal úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,   v ktorej   sa   v tom   čase   sťažovateľka   ako   žalobkyňa   v napadnutom   konaní nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. I. ÚS   41/02).   K uvedeným   prieťahom   pritom   nedošlo   v dôsledku   zložitosti   veci   ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné prihliadnuť na skutočnosti uvedené predsedom okresného súdu, ktorý poukazoval na to, že „vo veci došlo k opakovanej zmene zákonných sudcov z dôvodu ich postupného odchodu na novozriadený Krajský súd v Prešove“. V tejto súvislosti ústavný súd   už   uviedol   (pozri   napr.   I. ÚS 19/00,   I. ÚS 28/01,   I.   ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02, I. ÚS 38/03),   že   nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu   a   nadmerné   množstvo   vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 193/97, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

3. 1. Vo vzťahu k sťažovateľom F. F., V. Č., T. Š. a A. Š. však ústavný súd sťažnosti nevyhovel,   pretože   menovaní   sťažovatelia   sa   stali   účastníkmi   napadnutého   konania   až 19. mája 2000, pričom z prehľadu procesných úkonov, ktoré sú uvedené aj v bode II tohto nálezu vyplýva, že okresný súd od vstupu týchto sťažovateľov do napadnutého konania postupoval   vo   veci   v podstate   priebežne.   Po   vstupe   menovaných   sťažovateľov   do napadnutého konania procesné úkony tohto súdu plynulo smerovali k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov, čo je hlavným účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   (II.   ÚS   61/98).   Postup   okresného   súdu,   aj   keď   nebol   vždy   bez prieťahov,   sa   v uvedenom   štádiu   konania   zjavne   nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, preto ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľom F. F., V. Č., T. Š. a A. Š. rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

4. Pretože vo veci sťažovateľov bol 19. mája 2005 na okresnom súde vyhlásený rozsudok   č.   k.   16   C   193/97-308,   neprichádzalo   do   úvahy   v okolnostiach   danej   veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   požadovali   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 500 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre ňu dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   vzhľadom   aj   na   správanie sťažovateľky (pozri bod III. 2 nálezu), ako aj na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané vo výške 20 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) aj náhradu trov konania vo výške 7 953 Sk z dôvodu trov jej právneho zastúpenia.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti z 3. mája 2005 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 13. júla 2005). Za tri úkony vykonané v roku 2005 patrí odmena v sume trikrát po 2 501 Sk a trikrát 150 Sk z titulu režijného paušálu ku každému úkonu, preto trovy právneho zastúpenia pre sťažovateľku predstavujú sumu   7   953 Sk   v zmysle   §   1   ods. 3,   § 11   ods. 2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2005