znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 86/04-13

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5.   mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť T. M., bytom B. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. n. P., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., S., ktorou namietal porušenie čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 1 T 26/01 a sp. zn. Nt 184/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. M.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 13. apríla 2004 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 19. apríla 2004, označeným ako „Sťažnosť“, T. M., bytom B. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. n. P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpený advokátom JUDr. J. H., S., namieta porušenie čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky (ďalej len „okresný súd“).

Sťažovateľ   požaduje vydať   nález, ktorým   by ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom okresného   súdu   došlo   k porušeniu   základných   práv   a slobôd   sťažovateľa   vyplývajúcich z čl. 36 ods. 1 listiny a z čl. 6 dohovoru.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   1   T   26/01-328 z 18. februára 2002 bol sťažovateľ uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov. Uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 59/02 z 15. mája 2002 bolo jeho odvolanie proti rozsudku okresného súdu zamietnuté.

Podaním   z 19.   júla   2002   sťažovateľ   požiadal   o obnovu   konania.   Uznesením okresného súdu č. k. Nt 184/02-76 z 15. decembra 2003 bol návrh na povolenie obnovy konania zamietnutý.   Proti   uzneseniu   podal   sťažnosť,   pričom   uznesením   krajského   súdu sp. zn. 9 To 17/04 z 19. februára 2004 bola jeho sťažnosť zamietnutá.

Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu označených základných práv, lebo súdy nesprávne   hodnotili   vykonané   dôkazy   a navyše   nepripustili   výsluch   ním   navrhnutého svedka,   ktorý   mal potvrdiť,   že   v čase   spáchania trestného   činu   sa   na   mieste   spáchania nenachádzal.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom (...), ktorý rozhodne o (...) oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   (§   25   ods.   2 zákona   o ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 75/04).

Sťažovateľ   bližšie   neupresňuje,   či   sťažnosťou   napáda   rozsudok   okresného   súdu č. k. 1   T   26/01-328   z 18.   februára   2002,   ktorým   bol   uznaný   vinným,   alebo   uznesenie okresného   súdu   č.   k.   Nt   184/02-76   z 15.   decembra   2003,   ktorým   bol   jeho   návrh   na povolenie obnovy konania zamietnutý. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd považuje za potrebné zaoberať sa vecou z pohľadu oboch rozhodnutí okresného súdu.

V súvislosti s rozsudkom okresného súdu č. k. 1 T 26/01-328 z 18. februára 2002 treba uviesť, že sťažnosť bola podaná po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty, a preto vo vzťahu   k tomuto   rozhodnutiu   musel   ústavný   súd   sťažnosť   odmietnuť   ako   oneskorene podanú.

To   isté   platí   aj   v súvislosti   s uznesením   okresného   súdu   č.   k.   Nt   184/02-76 z 15. decembra 2003. Navyše ústavný súd dodáva, že nie je v jeho právomoci preskúmať rozhodnutie okresného súdu, lebo táto právomoc prináleží v opravnom konaní krajskému súdu. Právomoc ústavného súdu v zmysle citovaného čl. 127 ods.   1 ústavy je totiž iba subsidiárna a je daná iba vtedy, ak o ochrane označených základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2004