znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 85/2015-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. mája 2015 v senátezloženom   z predsedníčky   Marianny   Mochnáčovej   a zo   sudcov   Petra   Brňáka   a MilanaĽalíka (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Vladimírom   Štrbíkom,Námestie slobody 22, Prievidza, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnuochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivýsúdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd   a   čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd   uznesením   Krajského   súduv Trenčíne sp. zn. 8 CoE 120/2014 z 19. mája 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny základnýchpráv a slobôd unesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 CoE 120/2014 z 19. mája 2014p o r u š e n é   b o l o.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučineniev sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré   j e   mu Krajský súd v Trenčíne   p o v i n n ývyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktorú j e mu Krajský súdv Trenčíne p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Štrbíkado dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesenímč. k. I. ÚS 85/2015-11 zo 4. marca 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   právana súdnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len„ústava“)   a   práva   na   spravodlivý   súdny   proces   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a v čl. 36 ods. 1 Listinyzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalejlen „krajský súd“) sp. zn. 8 CoE 120/2014 z 19. mája 2014.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom podaným Okresnému súdu Považská Bystrica(ďalej len „okresný súd“) sa sťažovateľ   v konaní   vedenom pod sp. zn. 14 Em 1/2014domáhal núteného výkonu právoplatného rozhodnutia okresného súdu sp. zn. 4 P 43/2011zo   16.   februára   2012,   ktorým   bol   právoplatne   upravený   styk   sťažovateľa   (otca)   s   jehomaloletou   dcérou,   a   to   z   dôvodu,   že   matka   maloletej   nechcela   sťažovateľovi   odovzdaťmaloletú v čase, keď mal mať na to podľa označeného právoplatného rozhodnutia nárok.Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   14   Em   1/2014   z   18.   februára   2014   návrh   sťažovateľana výkon   rozhodnutia   zamietol   a toto   rozhodnutie   okresného   súdu   bolo   potvrdenév odvolacom konaní uznesením krajského súdu sp. zn. 8 CoE 120/2014 z 19. mája 2014.

3.   Sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojhozákladného   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   z   dôvodu,   že   krajský   súd   nenapravilpochybenie okresného súdu, ktorý napriek existencii právoplatného rozhodnutia o úpravejeho styku s maloletou nenariadil výkon tohto rozhodnutia, ale vo vykonávacom konanís týmto právoplatným rozhodnutím polemizoval a vyvodzoval z neho iné závery nad rámecjeho výroku.

V   uvedených   súvislostiach   sťažovateľ   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedol: „Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány. Poukázal som na skutočnosť, že Okresný súd polemizuje s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a vysvetľuje rozhodnutie nad rámec výroku   a   v   konečnom   dôsledku   aj   zdôvodnenia   súdnych   rozhodnutí,   v   ktorých   sa konštatovania charakteru, že otec nebol oprávnený sa s mal. v tomto čase stýkať sa nevyskytujú. Až doposiaľ som bol presvedčený, že vianočné sviatky trvajú od 24. do 26.12 každoročne, širší význam vianočných sviatkov nepoznám. Napriek tomu súd vo svojom zdôvodnení sa opiera o takýto výklad....

Súd   nesprávne   interpretoval   právoplatné   súdne   rozhodnutia,   určil   účelnosť zákonných ustanovení, ktoré nesprávne zamieňa, čím dochádza k poškodzovaniu dotknutých subjektov   na   právach,   vyplývajúcich   z   právoplatných   súdnych   rozhodnutí,   čím   došlo k porušeniu mojich práv garantovaných ústavnými zákonmi.“

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom taktorozhodol:

„1/ Uznesením KS v Trenčíne číslo konania 8 CoE/120/2014-45 zo dňa 19.5.2014 boli porušené základne práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces v súlade s čl. 46 Ústavy, čl. 36 odst. 1 ústavného zákona 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práva slobôd, a čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. 2/ Uznesenie KS v Trenčíne číslo 8 CoE/120/2014-45 zo dňa 19.5.2014 zrušuje a prikazuje mu vo veci znovu konať.

3/ KS v Trenčíne je povinný vyplatiť škodu ktorú mi svojim rozhodnutím spôsobil vo výške 2.000 EUR ktoré je povinný vyplatiť do 14 dní od právoplatnosti nálezu.

4/   Priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   284,08   EUR,   ktoré   je KS v Trenčíne povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Štrbíka, do 14 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril za krajský súd jehopodpredseda   listom   sp.   zn.   Spr.   143/2015   z 23.   apríla   2015   a k vhodnosti   ústnehopojednávania aj právny zástupca sťažovateľa listom z 23. apríla 2015.

5. 1 Podpredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „... netrváme na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom... Z rozhodnutia súdu I. stupňa a tiež z rozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybné, že   styk   otca   -   sťažovateľa   s   mal.,   je   upravený   dvoma   rozhodnutiami,   a   to: rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 4 P/43/2011-308 zo dňa 16.02.2012 a rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 3P/56/2012-93 zo dňa 04.07.2012, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou počas vianočných sviatkov v roku 2012 a vianočných sviatkov, Silvestra a veľkonočných sviatkov od roku 2013. Prvý rozsudok upravuje právo stretávania sa otca s maloletou počas bežného roka a druhý   rozsudok   zase   upravuje   právo   otca   stretávať   sa   s   maloletou   cez   vianočné   a veľkonočné   sviatky.   Podľa   nášho   názoru   uvedený   druhý   rozsudok   len   dopĺňa predchádzajúce rozhodnutie súdu. Je bežné, že rodičia mal. detí sa takýmto spôsobom dohodnú na úprave styku, prípadne styk upraví súd a v takýchto prípadoch v týždni, do ktorého   spadajú   vianočné   či   veľkonočné   sviatky,   sa   prihliada   na   špecifickú   úpravu   a nerealizuje sa bežná úprava počas kalendárneho roka. Z takto zaužívanej súdnej praxe vychádzal aj tunajší súd pri rozhodovaní o odvolaní otca, pričom mal na zreteli i záujem mal. dieťaťa. V predmetnom roku 2013 mal otec právo na styk s maloletou v čase od 30.12.2013 do 02.01.2014 a podľa vyjadrenia matky uvedeného v rozhodnutí odvolacieho súdu, styk bol aj zrealizovaný.

Z uvedených dôvodov zastávame názor, že rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva otca na spravodlivý proces a k porušeniu jeho základných práv a slobôd a   navrhujeme   sťažnosti   nevyhovieť.   Špecifická   úprava   styku   rodiča   s   mal.   dieťaťom na obdobie vianočných sviatkov podľa ustálenej súdnej praxe znamená, že v tomto týždni sa nerealizuje styk podľa úpravy styku v bežných dňoch kalendárneho roka, ale má prednosť úprava styku dohodnutá na vianočné obdobie.“

5. 2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení uviedol:„Sťažovateľ... súhlasí, aby bolo upustené od ústneho pojednávania.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichvyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či uznesením krajskéhosúdu   sp.   zn.   8   CoE   120/2014   z 19.   mája   2014   došlo   k porušeniu   základného   právasťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivýsúdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 36 ods. 1 listiny, k porušeniu ktorýchmalo podľa sťažovateľa dôjsť arbitrárnymi závermi krajského súdu.

9.   V uvedených   súvislostiach   ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   v   súladeso svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy je súdnym orgánom ochranyústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mu umožňujepreskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak iba z hľadiska, či sú alebonie   sú   v   súlade   s   ústavno-procesnými   zásadami   upravenými   v   ústave.   Inými   slovami,skutkové   a   právne   závery   všeobecného   súdu   môžu   byť   predmetom   kontroly   zo   stranyústavného   súdu   iba   vtedy,   ak   by   vyvodené   závery   boli   zjavne   neodôvodnenéalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň bymali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05,II. ÚS 127/07).

10. Krajský súd napádané uznesenie v podstatnej časti odôvodnil takto: „Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Považská   Bystrica,   č.   k.   4P   43/2011-308   zo   dňa   16.02.2012,   právoplatného   a vykonateľného dňa 23.02.2012, bol upravený styk otca s maloletou, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 17:00 hod, do nedele do 17:00 hod. Rozsudkom Okresného súd Považská Bystrica č. k. 3P 56/2012-93 zo dňa 04. 07.2012, bola však schválená dohoda rodičov maloletej, ktorou sa osobitne upravil styk otca s maloletou počas vianočných sviatkov a Silvestra, a to tak, že každý nepárny rok počnúc rokom 2013, je otec oprávnený stretávať sa s maloletou od 30.12. od 16:00 hod. do 02.01, do 10:00 hod. v každý párny rok počnúc rokom 2014 od 24.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 16:00 hod. Z uvedeného je zrejmé, že za obdobie vianočných sviatkov a Silvestra je v zmysle uvedeného rozsudku považované obdobie od 24.12. do

02.01.   Osobitne   bol   upravený   styk   otca   s   maloletou aj   počas   veľkonočných sviatkov.   Rozsudok   Okresného   súdu   Považská   Bystrica   č  .k.   4P   43/2011-308   zo   dňa 16.02.2012 v časti rozsahu upraveného styku otca s mal. zostal nezmenený. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď návrh otca na   súdny   výkon   rozhodnutia   zamietol.   Z   rozsudku   Okresného   súdu   Považská   Bystrica č. k. 3P/56/2012-93   zo   dňa   04.07.2012   je   zrejmé,   že   bol   na   základe   dohody   rodičov špecificky upravený styk otca s maloletou počas vianočných sviatkov a Silvestra. Podľa tohto rozhodnutia sa neuplatňuje všeobecná úprava styku otca s maloletou počas bežného roka, ktorá je upravená rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 4P/43/2011- 308   zo   dňa   16.02.2012.   Počas   vianočných   sviatkov   a   Silvestra   2013   bol   teda   otec oprávnený realizovať styk s maloletou od 30.12.2013 od 16:00 hod. do 02.01.2014 do 10:00 hod. Otec nebol oprávnený stýkať sa s maloletou v dňoch od 27.12.2013 do 29.12.2013, tak ako to namieta v podanom odvolaní, keďže nepochybne ide o obdobie vianočných sviatkov a Silvestra, hoci šlo o párny týždeň.“

11. Napádané rozhodnutie krajského súdu je založené na východiskovej premise,podľa ktorej má úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom počas sviatkov (v danom prípadevianočných sviatkov, pozn.) generálne a bez výhrad prednosť pred úpravou tohto stykuv bežné (rozumej nesviatočné) dni. Krajský súd kumuluje do jedného celku časový úsektrvania   vianočných   sviatkov   a Silvestra,   keď   konštatuje, „... že   za   obdobie   vianočných sviatkov   a   Silvestra   je   v   zmysle   uvedeného   rozsudku   považované   obdobie   od   24.12. do 02.01.“, kedy podľa krajského súdu mala byť maloletá u matky, a nie u sťažovateľa, ktorýtak nemal nárok domáhať sa jej zverenia v tomto období (t. j. v období od 27. 12. 2013 – 29.12. 2013). Krajský súd však a contrario jedným dychom dodáva, že sťažovateľ (otec) bol„... oprávnený realizovať styk s maloletou od 30.12.2013 od 16:00 hod. do 02.01.2014 do 10:00 hod.“, čo je antagonistické konštatovanie v rozpore s prv krajským súdom uvedenýmsumarizujúcim záverom, keďže aj uvedené obdobie od 30. 12. 2013 – do 2. 1. 2014 jeobdobím subsumovateľným do časového úseku od 24. 12. 2013 – do 2. 1. 2014, ktoré podľakrajského   súdu   bolo   potrebné   vnímať   ako   jedno   časové   obdobie   vianočných   sviatkova Silvestra, počas ktorého úprava styku mala mať bez výhrad prednosť pred inou úpravoutohto styku v bežné dni.

12. Podľa zistenia ústavného súdu styk sťažovateľa (otca) s jeho maloletou dcérouje upravený   dvoma   rozsudkami   okresného   súdu,   a to   rozsudkom   sp.   zn.   4   P   43/2011zo 16. februára 2012 a rozsudkom sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla 2012.

Podľa   rozsudku   sp.   zn.   4   P   43/2011   zo   16.   februára   2012   bol   styk   sťažovateľas maloletou na základe rodičovskej dohody upravený štyrmi výrokmi, a to takto:

,,1. každú prvú a tretiu stredu v mesiaci od 14.30 – 16.30 h, 2. v sobotu každý párny týždeň v mesiaci od 9.00 – 18.00 h, 3. v období od 7. 7. 2012 – 31. 7. 2012 (t. j. obdobie jedného mesiaca)   každý párny týždeň ̶ od soboty 9.00 h. – do nedele 18.00 h, 4. v období od 1. 8. 2012 – každý párny týždeň v mesiaci od piatka 17.00 h – do nedele 17.00 h.“

Podľa rozsudku sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla 2012 bol styk sťažovateľa s maloletouna základe rodičovskej dohody upravený špecificky na obdobie sviatkov, a to takto:,,1.Vianoce roku 2012   od 25. 12. 2012 o 10.00 h – do 27. 12. 2012 o ̶ ⬛⬛⬛⬛ 16.00 h, 2. Každé párne Vianoce počnúc rokom 2014, 2016... atď. – od 24. 12. o 10.00 h – do 26. 12. o 16.00 h.   Každý nepárny Silvester počnúc rokom 2013, 2015... atď. – od 30. 12 o 16.00 hod. – do 2. 1. o 10.00 h, 3. Každú nepárnu Veľkú noc   od Veľkonočného pondelka o ̶ ⬛⬛⬛⬛ 10.00 hod. – do nasledujúceho utorka o 16.00 h.   Každú párnu Veľkú noc – od Veľkonočnej soboty o 10.00 h – do nasledujúcej nedele o 16.00 h.“

Súčasne podľa výrokovej časti rozsudku sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla 2012 úpravastyku sťažovateľa s maloletou v rozsahu rozsudku sp. zn. 4 P 43/2011 zo 16. februára 2012ostala nezmenená.

13. Návrhom   na   výkon   rozhodnutia   sa   sťažovateľ   domáhal,   aby   sa   mohols maloletou stretnúť v 52. týždni roku 2013, a to v čase od 27. decembra 2013 (piatok) –do 29.   decembra   2013   (nedeľa),   t.   j.   domáhal   sa   núteného   výkonu   rozsudkusp. zn. 4 P 43/2011 zo 16. februára 2012.

14. Z uvedeného   vyplýva,   že   skutočne   podľa   rozsudku   sp.   zn.   3   P   56/2012zo 4. júla 2012, ktorým bol upravený styk sťažovateľa (otca) s maloletou počas vianočnýchsviatkov,   mala   byť   počas   tzv.   „nepárnych“   Vianoc   v   roku   2013   maloletá   u matky(u sťažovateľa mala byť len „párne“ Vianoce, pozn.), avšak obdobie Vianoc, počas ktoréhosa sťažovateľ s matkou maloletej mali striedať v starostlivosti o maloletú podľa toho, či išloo „párne“   alebo   „nepárne“   Vianoce,   bolo   týmto   rozsudkom   vymedzenéod 24. decembra o10.00 h – do 26. decembra o 16.00 h, pričom v roku 2013 tento časpripadal na utorok (24. decembra 2013) až štvrtok (26. decembra 2013).

15. V danom prípade sa však sťažovateľ domáhal stretnutia s maloletou v 52. týždniroku 2013 v čase od 27. decembra 2013 (piatok) – do 29. decembra 2013 (nedeľa), ktoréhokontakt   mu   v tomto   čase   umožňoval   právoplatný   a vykonateľný   výrok   č.   4   (pozri   užuvedené) rozsudku sp. zn. 4 P 43/2011 zo 16. februára 2012. Podľa neho sa sťažovateľmohol stýkať s maloletou „každý párny týždeň v mesiaci od piatka 17.00 hod. – do nedele 17.00   hod.“,   čo mu   však   aj   v dôsledku   napádaného   rozhodnutia   krajského   súdu   boloznemožnené.

16. Vzhľadom na uvedené možno závery okresného súdu, ako aj krajského súduv napádanom   uznesení   sp.   zn.   8   CoE   120/2014   z 19.   mája   2014   o zamietnutí   návrhusťažovateľa   na   nútený   výkon   rozsudku   sp.   zn.   4   P   43/2011   zo   16.   februára   2012,podľa ktorých   neskorší   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   3   P   56/2012   zo   4.   júla   2012o úprave styku sťažovateľa s maloletou počas sviatkov neguje skorší rozsudok okresnéhosúdu sp. zn. 4 P 43/2011 zo 16. februára 2012 o úprave tohto styku v bežné nesviatočné dni,a to z dôvodu všeobecnej prednosti „sviatkov“ pred bežnými dňami, považovať za svojvoľnéa arbitrárne. Krajský súd a pred ním aj okresný súd si svojvoľným výkladom rozšírili účinkyvýrokovej časti rozsudku okresného súdu sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla 2012 o úprave stykupočas sviatkov, keď obdobie vianočných sviatkov explicitne zadefinované týmto rozsudkomna   čas   od   24.   decembra   –   do   26.   decembra   a obdobie   Silvestra   zadefinované   týmtorozsudkom   na   čas   od   30.   decembra   –   do   2.   januára   bez   ďalších   dôvodov   aj   napriekexistencii ďalšieho rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 P 43/2011 zo 16. februára 2012upravujúceho   styk   aj   v bežné   dni   skumulovali   do   svojvoľného   záveru, že   obdobímvianočných sviatkov nebolo len obdobie od 24. decembra 2013 – do 26. decembra 2013, aleže týmto obdobím bolo obdobie od 24. decembra 2013 – do 2. januára 2014, keďže krajskýsúd konštatoval: „Z uvedeného je zrejmé, že obdobie vianočných sviatkov a Silvestra je v zmysle   uvedeného   rozsudku   považované   obdobie   od 24.12.   do   02.01.“ Pod   slovnýmspojením „... v zmysle uvedeného rozsudku...“ v tejto citácii mal krajský súd v kontexte vecina mysli rozsudok okresného súdu upravujúci styk vo sviatky sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla2012, z ktorého však takýto záver v skutočnosti nevyplýva.

17. Podľa ústavného súdu krajský súd rozhodol v danej veci bez toho, aby jehorozhodnutie malo rozumný základ v obsahu rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 P 43/2011zo 16.   februára   2012,   núteného   výkonu   ktorého   sa   sťažovateľ   domáhal   v interakciis aplikáciou rozsudku okresného súdu sp. zn. 3 P 56/2012 zo 4. júla 2012, preto ústavnýsúd dospel k záveru, že napádaným uznesením krajského súdu sp. zn. 8 CoE 120/2014z 19. mája 2014 došlo k porušeniu sťažovateľom označených práv, tak ako to je uvedenév bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

18.   Sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   zrušil   uznesenie   krajského   súdusp. zn. 8 CoE 120/2014 z 19. mája 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.Ústavný súd však vzhľadom na to, že v dôsledku plynutia času sa rozhodovanie (v roku2015) o otázke styku sťažovateľa s maloletou počas vianočných sviatkov v roku 2013 staločasovo bezpredmetným, v tejto časti sťažnosti sťažovateľa nevyhovel, tak ako to je uvedenév bode   4   výroku   tohto   rozhodnutia,   a súčasne   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   predosiahnutie nápravy porušenia sťažovateľom označených práv z dôvodu časovej nemožnostinavrátenia veci postačí okrem konštatovania o porušení práv sťažovateľa aj priznanie muprimeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 €, tak ako to je uvedené v bode 2výroku tohto rozhodnutia.

19. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradutrov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ichúhradu v sume 284,08 €.

20.   Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzalz príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3vyhlášky) za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijnéhopaušálu je 8,04 €. Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon právnej službyuskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

21. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trovza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia,podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 284,08 € vrátane režijného paušálu(bez DPH, pretože právny zástupca nepredložil osvedčenie platcu DPH, pozn.) a tiež muvznikol nárok na úhradu trov aj za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015(vyjadrenie z 23. apríla 2015) v sume 148,22 € vrátane režijného paušálu (bez DPH).

22. Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si uplatnil úhradu trov len za dvaúkony právnej služby vo výške 284,08 €, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov lenvo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2015