znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 85/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr.   B.   F.,   B.,   vedené   pod sp. zn.   Rvp   15847/2012   až   sp.   zn.   Rvp   15873/2012 a sp. zn. Rvp   15926/2012   až sp. zn. Rvp   15931/2012   vo   veci   namietaného   porušenia   jej základných   práv   zaručených čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd uzneseniami   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   zo   16.   októbra   2012   sp.   zn. 2 NcC 220/2012, sp. zn. 2 NcC 221/2012, sp. zn. 2 NcC 222/2012, sp. zn. 2 NcC 223/2012, sp. zn. 2 NcC 224/2012,   sp.   zn.   2   NcC   225/2012,   sp.   zn.   2   NcC   226/2012, sp. zn. 2 NcC 227/2012,   sp. zn. 2   NcC   228/2012,   sp.   zn.   2   NcC   229/2012, sp. zn. 2 NcC 231/2012,   sp. zn. 2 NcC 233/2012,   sp.   zn.   2   NcC   235/2012, sp. zn. 2 NcC 237/2012,   sp. zn. 2 NcC 238/2012,   sp.   zn.   2   NcC   239/2012, sp. zn. 2 NcC 246/2012,   sp. zn. 2 NcC 247/2012,   sp.   zn.   2   NcC   248/2012, sp. zn. 2 NcC 257/2012,   sp. zn. 2 NcC 258/2012,   sp.   zn.   2   NcC   286/2012, sp. zn. 2 NcC 287/2012,   sp. zn. 2 NcC 289/2012,   sp.   zn.   2   NcC   330/2012, sp. zn. 2 NcC 269/2012,   sp. zn. 2 NcC 236/2012   a   uzneseniami   Krajského   súdu v Banskej Bystrici z 12. októbra 2012   sp. zn. 4 NcC 174/2012, sp. zn. 4 NcC 175/2012, sp. zn.   4   NcC   176/2012,   sp. zn. 4 NcC   177/2012,   sp.   zn.   4   NcC   173/2012 a sp. zn. 4 NcC 178/2012 a taktor o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 15847/2012 až sp. zn. Rvp 15873/2012 a sp. zn. Rvp 15926/2012 až sp. zn. Rvp 15931/2012   s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 15847/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 21. decembra 2012   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   15847/2012   až   sp.   zn.   Rvp   15873/2012 a sp. zn. Rvp 15926/2012 až sp. zn. Rvp 15931/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   a práva   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uvedenými   uzneseniami   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   týkajúcimi   sa   námietok   zaujatosti   sudcov Okresného súdu Revúca (ďalej len „okresný súd“) a im predchádzajúcim postupom.

2.   Sťažnosti   sťažovateľky   sú   obdobné,   resp.   totožné,   čo   sa   týka   skutkového a právneho   stavu   a samotnej   argumentácie   sťažovateľky,   so   stovkami   (resp.   tisíckami) sťažností,   ktoré   sťažovateľka   podala   a ústavný   súd   o nich   už   rozhodol.   V súvislosti s obsahom   sťažností   a sťažovateľkinou   argumentáciou   teda   ústavný   súd   odkazuje na svoje predošlé   rozhodnutia   v jej   veciach   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn.   II.   ÚS   460/2013   z 26. septembra   2013,   sp.   zn.   III.   ÚS   301/2013   z 2.   júla   2013 a sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.

3. Sťažovateľka v doplnení sťažností tiež reagovala na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 6. februára 2013, ktorým boli jej obsahovo obdobné sťažnosti odmietnuté   z dôvodu   nedostatku   právomoci   ústavného   súdu   na   ich   prerokovanie a rozhodnutie.   V tejto   súvislosti   sťažovateľka   poukázala   na   konania   ústavného   súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tento preskúmaval   rozhodnutia   súdov   o zaujatosti   sudcov.   Sťažovateľka   taktiež   poukázala na odôvodnenie   publikovaného   uznesenia   (40/1998   Zbierka   stanovísk   Najvyššieho   súdu a rozhodnutí   súdov   Slovenskej   republiky)   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.

4. Sťažovateľka v sťažnostiach navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) „vydal   dočasné   opatrenie,   ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).   V zmysle § 112 ods.   1 OSP v záujme hospodárnosti   konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom   súde možno v konaní o sťažnosti   podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

8. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   týchto   sťažností,   a taktiež prihliadajúc   na   totožnosť   v osobe   sťažovateľky   a krajského   súdu,   proti   ktorému   tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ak to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

9.   Ústavný   súd   po   preskúmaní   predmetu   sťažností   vedených   pod sp. zn. Rvp 15847/2012   až   sp.   zn.   Rvp   15873/2012   a sp.   zn.   Rvp   15926/2012 až sp. zn. Rvp 15931/2012 týkajúcich sa v záhlaví tohto rozhodnutia citovaných rozhodnutí krajského   súdu   a v kontexte   svojich   zistení   dospel   k záveru,   že   v uvedených   konaniach pred ústavným súdom sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti so v záhlaví tohto rozhodnutia citovanými uzneseniami krajského súdu, o sťažnostiach proti ktorým už ústavný súd konal a rozhodol uznesením sp. zn. I. ÚS 424/2013 z 19. júna 2013.

10. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol.

Ústavný súd konštatuje, že keďže už v identickej veci sťažovateľky (t. j. vo veci sťažnosti pre porušenie jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uzneseniami   krajského   súdu),   týkajúcej   sa námietok zaujatosti sudcov okresného súdu už rozhodol (sp. zn. I. ÚS 424/2013), z dôvodu prekážky   veci   rozhodnutej   bolo   potrebné   sťažnosti   sťažovateľky   odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších uplatnených nárokoch sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014