znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 85/2012-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverenom zasadnutí senátu 15. februára 2012 predbežne   prerokoval   návrh   MUDr.   P.   P.,   Z.,   MUDr.   Z.   N.,   B.,   MUDr.   D.   M.,   S., zastúpených advokátom JUDr. J. D., DrSc., B., MUDr. J. K., P., MUDr. Š. M., Z., MUDr. M. S., N., MUDr. M. C., P., MUDr. M. B., P., MUDr. S. S., P., a MUDr. K. Š., P., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 119 písm. n) v spojení s čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ako aj práva zákazu nútenej práce podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vlády Slovenskej republiky a naň nadväzujúcim uznesením Bezpečnostnej rady obvodu   Prešov   č.   1 z 29.   novembra 2011 udeľujúcim poverenie pre riaditeľa   Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov MUDr. Ľ. J. na vykonávanie príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov   a príkazmi   jej   riaditeľa   na „Pracovnú   pohotovosť“ č. 90/2011,   č.   147/2011,   č. 61/2011, č. 65/2011, č. 91/2011, č. 40/2011 a č. 63/2011, ďalej uznesením Bezpečnostnej rady obvodu Bratislava č. ObÚ-BA-CO3-2011/26081/07 z 29. novembra 2011 udeľujúcim poverenie pre riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava MUDr. M. B. na vykonávanie príkazu   na   pracovnú   povinnosť   voči   zamestnancom   Univerzitnej   nemocnice   Bratislava a príkazom jej riaditeľa č. 27/2011 na „Vykonanie pracovnej povinnosti pre zamestnancov UNB“ nasledovaného „Pokynom na plnenie   pracovnej   povinnosti“ z 1.   decembra   2011 adresovaného   MUDr.   Z.   N.   a MUDr.   D.   M.   a napokon   uznesením   Bezpečnostnej   rady obvodu Trnava č. 119 z 29. novembra 2011 udeľujúcim poverenie pre riaditeľa Fakultnej nemocnice   Trnava   MUDr.   G.   P.   na   vykonávanie   príkazu   na   pracovnú   povinnosť   voči zamestnancom   Fakultnej   nemocnice   Trnava   a príkazom   jej   riaditeľa   na „Pracovnú pohotovosť“ č.   6023/2011   z 29.   novembra   2011 za   účasti   vlády   Slovenskej   republiky, Bezpečnostných   rád   obvodu   Bratislava,   Prešov   a Trnava   a riaditeľov   Univerzitnej nemocnice Bratislava, Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov a Fakultnej nemocnice Trnava a takto

r o z h o d o l :

1. Návrh MUDr. J. K. vedený pod sp. zn. Rvp 192/2012, návrh MUDr. Š. M. vedený pod sp. zn. Rvp 193/2012, návrh MUDr. M. S. vedený pod sp. zn. Rvp 194/2012, návrh MUDr. M. C. vedený pod sp. zn. Rvp 195/2012, návrh MUDr. M. B. vedený pod sp. zn. Rvp 196/2012, návrh MUDr. S. S. vedený pod sp. zn. Rvp 197/2012, návrh MUDr. K. Š. vedený pod sp. zn. Rvp 198/2012, návrh MUDr. Z. N. vedený pod sp. zn. Rvp 200/2012, návrh MUDr. P. P. vedený pod sp. zn. Rvp 201/2012 a návrh MUDr. D. M. vedený pod sp. zn. Rvp   202/2012 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp. zn. Rvp 192/2012.

2. Návrhy MUDr. J. K., MUDr. Š. M., MUDr. M. S., MUDr. M. C., MUDr. M. B., MUDr. S. S., MUDr. K. Š., MUDr. Z. N., MUDr. P. P. a MUDr. D. M.   o d m i e t a   ako podané zjavne neoprávnenými osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 30. januára 2012 doručené návrhy MUDr. J. K., MUDr. Š. M., MUDr. M. S., MUDr. M. C., MUDr. M. B., MUDr. S. S., MUDr. K. Š., MUDr. Z. N., MUDr. P. P. a MUDr. D. M. (ďalej len „navrhovatelia“, resp. v citovanom texte len „sťažovatelia“) označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“, ktorými sa domáhali vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 37 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“)   v   spojení   s čl.   1 ods.   1,   čl.   2   ods.   2 a čl. 119   písm.   n) v spojení s čl. 115 ods. 3 ústavy a čl. 5 ods. 1 a čl. 5 ods. 3 písm. b) a písm. k) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“), ako aj práva zákazu nútenej práce podľa čl. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   vlády   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „vláda“) a naň nadväzujúcimi uzneseniami bezpečnostných rád obvodu Prešov, Bratislava a Trnava udeľujúcimi   poverenie   pre   riaditeľov   Univerzitnej   nemocnice   Bratislava,   Fakultnej nemocnice   s poliklinikou   J.   A.   Reimana   Prešov   a Fakultnej   nemocnice   Trnava   na vykonávanie príkazu na pracovnú povinnosť voči zamestnancom – navrhovateľom [pokiaľ ide   o jednotlivé   príkazy,   pozri   záhlavie   tohto   rozhodnutia   (spolu   ďalej   aj   „napadnuté rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúce ďalšie rozhodnutia“)].

2. Z podaní doručených ústavnému súdu vyplýva, že vláda svojím uznesením č. 752 z 28. novembra 2011 rozhodla o vyhlásení núdzového stavu týkajúceho sa poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v územnej pôsobnosti určených obvodných úradov, ako miestnych orgánov   štátnej   správy.   V okolnostiach   ústavným   súdom   preskúmavaných   podaní navrhovateľov išlo o Obvodný úrad Bratislava pre územný obvod Bratislava I až V a tam sa nachádzajúceho   poskytovateľa   zdravotnej   starostlivosti,   t.   j.   Univerzitnú   nemocnicu Bratislava,   Obvodný   úrad   Prešov   pre   územný   obvod   Prešov   a tam   sa   nachádzajúceho poskytovateľa   zdravotnej   starostlivosti,   t.   j.   Fakultnú   nemocnicu   s poliklinikou   J.   A. Reimana   Prešov,   a Obvodný   úrad   Trnava   pre   územný   obvod   Trnava   a tam   sa nachádzajúceho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, t. j. Fakultnú nemocnicu Trnava. V intenciách   uznesenia   vlády   č.   752   z 28.   novembra   2011   rozhodli   bezpečnostné   rady uvedených   obvodných   úradov   na   svojich   mimoriadnych   zasadnutiach   o podmienkach výkonu   predmetného   uznesenia   vlády,   v rámci   ktorých   udelili   poverenia   riaditeľom Fakultnej   nemocnice   s poliklinikou   J.   A.   Reimana   Prešov,   Univerzitnej   nemocnice Bratislava a Fakultnej nemocnice Trnava na výkon pracovnej povinnosti na zabezpečenie výkonu   akútnej   a neodkladnej   zdravotnej   starostlivosti   v už   uvedených   zdravotníckych zariadeniach   vo   vzťahu   ku   konkrétnym   osobám,   v okolnostiach   veci   jednotlivým navrhovateľov, a to prostredníctvom písomných príkazov na plnenie pracovnej povinnosti. Na podklade týchto písomných príkazov boli navrhovatelia povinní nastúpiť na poskytnutie akútnej   a neodkladnej   zdravotnej   starostlivosti   do   uvedených   zdravotníckych   zariadení. K napadnutému   rozhodnutiu   o   vyhlásení   núdzového   stavu   a   naň   nadväzujúcim   ďalším rozhodnutiam   navrhovatelia   uviedli: „Subjekty   verejnej   moci   v súvislosti   s núdzovým stavom, ktorý vláda SR vyhlásila... postupovali spôsobom, aký možno prirovnať k plneniu rozkazu... od vyššej zložky verejnej moci smerom nadol rozpisovali uznesenie vlády SR voči zdravotníckym   pracovníkom   dotknutým   uznesením   vlády...   Bezduché   plnenie   rozkazu nemusí zbaviť orgán verejnej moci zodpovednosti za porušenie ústavy v čase vojny alebo vojnového stavu. Tým menej zbavuje zodpovednosti za porušenie ústavy počas núdzového stavu, ktorý sa právnou úpravou odlišuje od ďalších foriem obmedzovania demokratickej formy   vlády   predpokladaných   ústavným   zákonom   č. 227/2002   Z.   z.   v znení   neskorších predpisov.“

3.   Navrhovatelia   zhodne   po   opísaní   skutkového   stavu   a odôvodnení   procesných podmienok   konania,   poukazujúc   na   právnu   podstatu   namietaných   porušení   ústavy, dohovoru   a   ústavného   zákona,   uviedli   z ich   pohľadu   ústavne   konformný   výklad   tak samotného inštitútu vyhlásenia núdzového stavu, ako aj podmienok, za ktorých môže byť núdzový stav vyhlásený. K nastolenej právnej situácii inter alia dôvodili, že „Na začiatku interpretácie a aplikácie úpravy núdzového stavu ustanovenej v ústavnom zákone s ústavou stojí čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého Slovenská republika je demokratický a právny štátu. Z podstaty demokratického štátu možno vyvodiť existenciu implikovanej podmienky pre   vznik   právomoci   vyhlásiť   núdzový   stav.   Za   implikovanú   podmienku   možno   označiť požiadavku,   aby   vláda   začala   uvažovať   o obmedzení   demokratickej   formy   vyhlásením núdzového stavu jedine vtedy, ak dôvodne možno očakávať, že vyhlásením núdzového stavu sa vytvoria účinné predpoklady pre odvrátenie hroziacej udalosti, alebo pre odstránenie jej následkov.... účelom jeho úpravy (núdzového stavu, pozn.) je vytvorenie právneho základu pre   riešenie   situácií   spojených   s dianím   inej   povahy,   než   je   zabezpečenie   dostupnosti zdravotnej   starostlivosti   z dôvodu   hromadných   výpovedí   podaných   lekármi.“.   V ďalšej svojej argumentácii navrhovatelia poukazovali na skutočnosť, že „Všetky základné práva, ktoré ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. dovoľuje obmedziť počas núdzového stavu, možno obmedziť   jedine   za   predpokladu,   že   vláda   SR   svoju   právomoc   vyhlásiť   núdzový   stav uplatnila v súlade s Ústavou SR, vtedy, keď sa skutočne splnili všetky podmienky vyhlásenia núdzového stavu určené ústavným zákonom... Ak kumulatívne podmienky ústavného zákona uvedené v taxatívnom výpočte nie sú splnené a vláda SR napriek tomu vyhlási núdzový stav, ide   o nesprávny   úradný   postup   zakladajúci   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom... Súbežne, aj bez vzniku škody,   môže   podľa   okolností   prípadu   dôjsť   k porušeniu   základných   práv   a slobôd. S najvyššou   mierou   pravdepodobnosti   môže   dôjsť   k porušeniu   zákazu   nútenej   alebo povinnej práce.“. V závere svojej argumentácie navrhovatelia namietali porušenie svojich označených základných práv (pozri bod 1) v spojení „s čl. 115 ods. 3 Ústavy... a súbežne s čl.   5   ods.   1   a   čl.   5   ods.   3   písm.   b)   a   písm.   k)   ústavného   zákona“ napadnutými rozhodnutiami o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami.

4. Navrhovatelia navrhli, aby ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie a po jeho prerokovaní   aby   vyslovil   porušenie   v bode   1   označených   práv   vyplývajúcich   z ústavy, ústavného zákona a dohovoru, a to napadnutým rozhodnutím o vyhlásení núdzového stavu a naň   nadväzujúcimi   ďalšími   rozhodnutiami,   a priznal   im   náhradu   trov   konania (v prípadoch, keď boli navrhovatelia zastúpení advokátom, pozn.).

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.   Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe   konania   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov ustanoví   zákon.   Ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)]. Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade   s citovaným   § 31a   zákona   o ústavnom   súde   možno   v konaní o sťažnosti   podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

7.   S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 192/2012, sp. zn. Rvp 193/2012, sp. zn. Rvp 194/2012, sp. zn. Rvp 195/2012, sp. zn. Rvp 196/2012, sp. zn. Rvp 197/2012, sp. zn. Rvp 198/2012, sp. zn. Rvp 200/2012, sp. zn. Rvp   201/2012 a sp. zn. Rvp   202/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu   právnu   a skutkovú totožnosť uvedených sťažností rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.B

8.   Navrhovatelia   interpretujú   právomoc   ústavného   súdu   prerokovať   a rozhodnúť o ich podaných návrhoch (resp. z pohľadu sťažovateľov sťažností podľa čl. 127 ústavy, pozn.) v tom smere, že „S podstatou a účelom materiálneho právneho štátu nezlučiteľný je faktický   stav,   ktorého   podstata   spočíva   v tom,   že   orgán   štátu   vydá   príkaz   obmedzujúci základné právo alebo slobodu v nesúlade s ústavou alebo s ústavným zákonom a po vydaní takého   príkazu   neexistuje   iný   orgán   štátu   s právomocou   preskúmať   vydaný   príkaz a rozhodnúť, či príkaz zasiahol do sféry ochrany jednotlivca zaručenej základným právom v súlade s ústavou, alebo či ide o príkaz odporujúci ústave.

Ústavný   súd   SR   ako   jediný   orgán   ochrany   ústavnosti   v Slovenskej   republike   má právomoc preskúmať, či sa počas núdzového stavu neporušujú základné práva a slobody, ak fyzická osoba alebo právnická osoba namietne porušenie svojho základného práva alebo slobody v dôsledku zavedenia alebo trvania núdzového stavu a ak sťažovateľ splní zákonom ustanovené   podmienky   formy   a náležitosti   návrhu,   ako   aj   ostatné   podmienky,   ktoré sťažovateľ musí splniť pri podaní ústavnej sťažnosti.“.

9.   V   rámci   predbežného   prerokovania   návrhu   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že navrhovatelia ako fyzické osoby de lege lata nedisponujú procesnoprávnym oprávnením namietať   rozpor   napadnutého   rozhodnutia   o   vyhlásení   núdzového   stavu   a   naň nadväzujúcich   ďalších   rozhodnutí   s   ústavou,   ústavným   zákonom   a   dohovorom   (pozri bod 3 a 4).

10.   Podľa   čl.   129   ods.   6   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o   tom,   či   rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Podľa čl. 130 ods. 2 ústavy zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie konania podľa čl. 129.

11. Podľa § 74a ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia   o   vyhlásení   núdzového   stavu   a   ďalších   rozhodnutí   nadväzujúcich   na   toto rozhodnutie sú oprávnené podať osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) a b). Účastníci konania   sú   navrhovateľ   a   prezident   Slovenskej   republiky.   Podľa   §   18   ods.   1   zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky [písm. a)], prezident Slovenskej republiky [písm. b)]...

12.   Ústavný   súd   na   základe   uvedených   zistení   už   pri   predbežnom   prerokovaní návrhov navrhovateľov bol nútený konštatovať, že títo ako fyzické osoby nie sú osobami oprávnenými podľa § 74a ods. 2 zákona o ústavnom súde (pozri bod 11) podať návrh na začatie konania o ne/súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu a ďalších rozhodnutí nadväzujúcich   na   toto   rozhodnutie   s   označenými   článkami   ústavy,   ústavného   zákona a dohovoru, a preto návrh v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou (podobne I. ÚS 21/2012).

13.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   dodáva,   že   v   súvislosti   s   vyhlásením núdzového   stavu   (v   okolnostiach   danej   veci   napadnutými   rozhodnutiami   o   vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami) bolo podľa ústavného zákona prípustné uložiť pracovnú povinnosť, ako aj zakázať uplatnenie práva na štrajk [pozri čl. 5 ods. 3 písm. b) a k) ústavného zákona], a preto v tomto ohľade niet ani žiadnej príčinnej súvislosti   medzi   navrhovateľmi   označeným   porušením   príslušných   článkov   ústavy a dohovoru a napadnutým rozhodnutím o vyhlásení núdzového stavu a naň nadväzujúcimi ďalšími rozhodnutiami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2012