znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 85/2010-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   31.   marca   2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/43/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/43/2005.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podal žalobu z dôvodu,   že „... Nezákonná sudkyňa Mgr. D. D... nepriznala oslobodenie od poplatkov v konaní 24 C/43/2005-148 hoci konanie je zo zákona z roku 2005 od poplatkov oslobodené, čím začala konať šikanózne, pretože si umelo vynucuje odvolacie konanie, ktoré je zbytočné... Sudkyňa mala majetkové pomery žalobcu podrobné vyšpecifikované prípisom zo dňa 24. 11. 2008, ktoré sú také, že oslobodenie od poplatkov pripúšťajú aj keby nebolo možné oslobodenie zo zákona... Žaloba bola podaná dňa 21. 09. 2005, vec menila... až na definitívnu sp. zn.: 24 C/43/2005. Predseda   súdu   označil   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy   za   dôvodnú.   Nezákonná sudkyňa   začala   vo   veci   konať,   ale   vydala   protizákonné   uznesenie   24   C/43/2005-148   - neoslobodila sťažovateľa od poplatkov svojvoľne a zaujato.“.

3. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález tohto znenia: „... Okresný súd... v konaní sp. zn.: 24 C/43/2005 porušuje základné práva D. B. garantované č1. 46 ods. 2, čl.48 ods. 2 a ods. 1 - Ústavy SR a č1. 6 ods. 1 Dohovoru.... Okresný súd... je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 30.000 Eur (pre opakované delikty) v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, plus trovy konania advokátovi.

...Ústavný súd... zrušuje uznesenie 24 C/43/2005-148 ako protizákonné a oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov.

...   Ústavný   súd...   prikazuje   Okresnému   súdu...   konať   vo   veci   24   C/43/2005 bezodkladne a bez ďalších prieťahov, súd musí zabezpečiť zákonne konanie a dokazovanie - preukázanie doručovania predvolaní D. B. por. S. a zdôvodnenie jeho zatknutia.“

4. Sťažovateľ požiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom z dôvodov, že „nemá žiaden príjem ani zdroje na zaplatenie advokáta, v súdnom spise má podrobne rozpísané majetkové pomery“.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 24 C/43/2005-148 tým, že sťažovateľovi nepriznal   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,   rozhodovanie   nezákonnou   sudkyňou a zbytočné prieťahy v konaní podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.A

K namietaným prieťahom v konaní okresného súdu

7. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

8.   Ústavný   súd   už   viackrát   rozhodol   (m.   m.   I.   ÚS   21/99,   IV.   ÚS   153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav   zapríčinený   porušením   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ   preukáže,   že   využil   označené   právne   prostriedky,   ktoré   má   podľa   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“),   alebo   ak   sa   preukáže,   že   sťažovateľ   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

9. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj   so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel   zistenia   stavu   veci   prešetriť   všetky   skutočnosti“.   V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z   atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

10.   Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   sťažnosť   na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/43/2005 doručil predsedovi okresného súdu 22. januára 2010 a sťažnosť adresovanú ústavnému súdu podal 3. marca 2010, t. j. mesiac a pol   po   podaní   sťažnosti   predsedovi   okresného   súdu.   Podpredseda   okresného   súdu v odpovedi   vyhodnotil   podanú   sťažnosť   na   prieťahy   za   oprávnenú   a   ďalej   uviedol,   že „... vyzval   zákonného   sudcu   a   vyššieho   úradníka,   aby   neodkladne   prijali   opatrenia   na odstránenie   vzniknutého   stavu.   Vybavenie   veci   budem   priebežne   sledovať   tak,   aby k zbytočným   prieťahom   v   konaní   zo   strany   súdu   nedochádzalo.“. Ústavný   súd   posúdil podanie   sťažnosti   na   prieťahy   podľa   zákona   o   súdoch   zo   strany   sťažovateľa   iba   ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej   (podobne   II.   ÚS   376/06,   IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).

11. Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť v časti, v ktorej sa namietajú prieťahy v konaní, nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.B

K namietaným porušeniam označených práv uznesením okresného súdu č. k. 24 C/43/2005-148 doručeným sťažovateľovi 26. februára 2010 a rozhodovaním nezákonnej sudkyne

12. Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol uznesením č. k. 24 C/43/2005-148 (z pripojenej kópie uznesenia nie je možné zistiť dátum jeho prijatia, pozn.) tak, že sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 26. februára 2010.

13. Ústavný súd koná na základe princípu subsidiarity zakotvenej v čl. 127 ods. 1 ústavy,   ktorý   znamená,   že   ústavný   súd   môže   konať   o   namietanom   porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom   opravných   prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na   to   poskytuje.   Namietané porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   nezakladá   automaticky   aj právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Zmyslom   a   účelom   uvedeného   princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú v občianskom súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou   zmluvou   podľa   čl.   7   ods.   5   ústavy,   sú   primárne   zodpovedné   aj   za dodržiavanie   tých   práv   a   základných   slobôd,   ktoré   ústava   alebo   medzinárodná   zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

14.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   (III.   ÚS   149/04,   IV.   ÚS   135/05).   Zásada   subsidiarity reflektuje okrem   iného aj princíp   minimalizácie zásahov ústavného   súdu   do   právomoci všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní   o   sťažnosti   preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

15. Podstata argumentácie sťažovateľa o porušení čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 ústavy (resp.   čl.   6   ods.   1   dohovoru)   spočíva   v tom,   že   na   okresnom   súde   v   uvedenej   veci rozhodovala nezákonná sudkyňa, ktorá sťažovateľovi nepriznala oslobodenie od súdnych poplatkov,   a   preto   navrhuje ústavnému súdu,   aby napadnuté   uznesenie   okresného   súdu zrušil a oslobodil sťažovateľa od súdnych poplatkov.

16.   Podľa   §   201   zákona č.   99/1963 Zb.   Občianskeho   súdneho poriadku   v   znení neskorších   zmien   (ďalej   len   „OSP“)   účastník   môže   napadnúť rozhodnutie   súdu   prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to   zákon   nevylučuje.   Podľa   §   205   ods.   1   a 2 písm.   a) OSP v odvolaní   sa   má   popri   všeobecných   náležitostiach   uviesť,   proti   ktorému   rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za   nesprávny   a   čoho   sa   odvolateľ   domáha.   Odvolanie proti   rozsudku   alebo uzneseniu, ktorým   bolo rozhodnuté   vo veci   samej,   možno odôvodniť   tiež   tým,   že   v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP. Podľa § 221 ods. 1 písm. g) OSP odvolací súd rozhodnutie zruší tiež z dôvodu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

17. Z uvedeného vyplýva, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich v sťažnosti označených práv, je vo vzťahu k jeho námietkam vzťahujúcim sa k právu na súdnu ochranu a zákonnému sudcovi účinným a dostupným prostriedkom nápravy   vád   rozhodnutia,   ktorými   sťažovateľ   svoju   sťažnosť   odôvodnil,   odvolanie, prostredníctvom ktorého mohol/môže uplatniť aj svoju argumentáciu uvedenú v ústavnej sťažnosti a o ktorom je v konečnom dôsledku oprávnený rozhodnúť príslušný krajský súd ako odvolací súd.

18. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sťažovateľa nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť aj v tejto časti pre nedostatok právomoci odmietol.

19.   Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   ústavný   súd   sa jednotlivými nárokmi uplatňovanými v sťažnosti už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010