znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 85/07-28

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 13.   decembra 2007 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a   Petra Brňáka prerokoval   prijatú   sťažnosť   B.   R.,   Ž.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr.   I.   P.,   Ž., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 233/01 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 233/01 p o r u š i l   právo B.   R.,   aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   B.   R. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý   mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. B. R. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 182 Sk (slovom osemtisícstoosemdesiatdva slovenských korún), ktorú je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. I. P., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 30. mája 2007   č.   k.   I.   ÚS   85/07-9   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   B.   R.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   aj   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 12 C 233/01 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovateľ   16.   mája   2001   podal   okresnému   súdu žalobný   návrh,   ktorým   sa „domáhal   zaplatenia   istiny   vo   výške   243.974,-   Sk   titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke“.

Podľa názoru sťažovateľa v napadnutom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, keďže „okresný súd nekoná už tri roky aj 5 mesiacov“, navrhol preto vyslovenie porušenia označeného základného práva a poukázal na to, že „pokiaľ sa samotná pohľadávka stane odstupom času nedobytnou, už nenapraví situáciu, do ktorej sa nečinnosťou Okresného súdu v Žiline sťažovateľ dostal“. Z toho dôvodu žiadal aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v danej veci nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa B. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 233/01 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 233/01 prikazuje sa konať bez zbytočných prieťahov.

3. B. R. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk (...), ktoré mu je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. B. R. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 4.628,-Sk (...), ktorú je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. I. P. so sídlom v Ž., (...) do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom JUDr. R. B., listom z 24. júla 2007 sp. zn.   1   SprS/247/07,   a   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 20. augusta 2007.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že: „(...) V tomto prípade sa jedná o vec, kde prieťahy v konaní boli do určitej miery spôsobené tým, že došlo k zmene zákonného sudcu vo veci. Konajúci súd vo veci konal bez prieťahov od podania návrhu do roku 2003. Samosudca, ktorému bola vec pridelená po odchode predchádzajúcej sudkyne vec naštudoval a v najkratšom možnom termíne určil termín pojednávania. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania bolo potrebné zistiť stav v spise, ktorý je pripojený ku spisu Okresného súdu Bratislava III. Napriek výzve tento spis nebol konajúcemu súdu zapožičaný. Keďže však dodatočne boli z tohto spisu predložené fotokópie podkladov, určil samosudca termín pojednávania na 2. 10. 2007.

Okresný súd Žilina súhlasí s upustením od ústneho prejednania veci.“

2.2   K vyjadreniu   podpredsedu   okresného   súdu   bolo   pripojené   aj   stanovisko zákonného sudcu JUDr. P. H., ktorý okrem prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní uviedol, že:

„Po prevzatí veci v októbri 2006 som vec naštudoval a na najkratší možný dátum som   vec   určil   na   termín   pojednávania   a   vec   som   prejednal.   Mienil   som   vo   veci   aj rozhodnúť,   účastník   však   vzniesol   námietku   premlčania   s   ohľadom   na   iné   konanie prebiehajúce   v   minulosti   na   našom   súde.   Určil   som   ďalší   termín   pojednávania   len o niekoľko   dní   neskôr   a   po   pripojení   spisu   som   chcel   rozhodnúť.   Súdny   spis   je   však pripojený k spisu OS BA III, termín pojednávania som preto zrušil a požiadal príslušný súd o zapožičanie spisu. (...)

Ústavná sťažnosť došla na ÚS 18. 12. 2006, na náš súd niekedy po 13. 6. 2007. Vo veci som už 31. 1. 2007 určil termín pojednávania na 20. 3. 2007, kde som účastníkov vypočul, vykonal navrhnuté dokazovanie a odročil na 27. 3. 2007, aby som z iného spisu overil námietku premlčania. Bohužiaľ, spis je na OS BA III a doposiaľ súd nereagoval na našu žiadosť o jeho zapožičanie. Navrhovateľ však predložil súdu 12. 6. 2007 fotokópie podkladov zo spisu 14 C 376/1997, čo na posúdenie námietky postačuje, preto určujem termín pojednávania na 2. 10. 2007, kde bude vec prejednaná a zrejme aj rozhodnutá.“

2.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedla, že:

„Čo sa týka vyjadrenia OS v Žiline, máme za to, že aj on sám si je vedomý prieťahov v konaní, keď od podania žalobného návrhu vytýčil termín pojednávania až o dva roky a následne,   keď   od   posledného   odročenia   pojednávania   t.   j.   25.   06.   2003   pokračoval v konaní až o 4 roky, teda 20. 03. 2007. Máme za to, že nešlo o natoľko náročnú vec, že by štúdium   spisu   muselo   trvať   zákonnému   sudcovi   celé   4   roky.   Čo   sa   týka   odročenia posledného termínu pojednávania zo dňa 27. 03. 2007 na deň 02. 10. 2007, v tejto veci súd navrhovateľa   vyzval,   aby   listiny,   ktoré   súd   potrebuje   na   preštudovanie   doručil, čo navrhovateľ aj následne vykonal, kedy dňa 08. 06. 2007 jednak zaslal súdu podrobné vyjadrenie a to spolu s pripojenými listinnými dôkazmi, ktoré by inak musel súd žiadať od Okresného súdu Bratislava III.

Oznamujeme zároveň, že súhlasíme, aby sa v predmetnej veci konalo bez nariadenia ústneho pojednávania.

Uplatňujeme si trovy konania vo výške 8.182,- Sk/za tri úkony právnej pomoci (...).“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 233/01:

Dňa 16. mája 2001 podal sťažovateľ Okresnému súdu Žilina proti Dr. V. Č., Ž. (ďalej len „odporca“), žalobný návrh na zaplatenie istiny   243 974 Sk s prísl., z titulu pôžičky. Vec bola zapísaná pod sp. zn. Nc 1255/01.

Dňa 21. mája 2001 súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za podaný návrh.Dňa 15. júna 2001 sťažovateľ uhradil súdny poplatok.Dňa 19. júna 2001 súd vyzval odporcu, aby sa v určenej lehote vyjadril k návrhu.Dňa 9. júla 2001 odporca doručil súdu svoje vyjadrenie k návrhu.Dňa 27. júla 2001 bol spis prevedený do registra „C“, pričom vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 12 C 233/01.

Dňa 22. januára 2002 odporca doručil súdu doklady súvisiace s predmetom konania.Dňa 21. novembra 2002 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 24. január 2003.Dňa 23. januára 2003 sa odporca vyjadril písomne k petitu žalobného návrhu.Dňa 24.   januára 2003 sa   uskutočnilo   vo veci   pojednávanie, ktoré   bolo odročené na 19. marec 2003 za účelom vypočutia svedkov.

Dňa 31. januára 2003 odporca oznámil súdu mená a adresy svedkov.Dňa 17. marca 2003 svedok Ing. M. K. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo nariadené na 19. marec 2003.

Dňa   19.   marca   2003   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 16. máj 2003 za účelom vypočutia svedkov.

Dňa   16.   mája   2003   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 25. jún 2003 za účelom ďalšieho dokazovania.

Dňa 26. mája 2003 právna zástupkyňa sťažovateľa založila do spisu dôkazy. Dňa   25.   júna   2003   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito s tým, že bude rozhodnuté o protinávrhu odporcu, ktorý protinávrh bol podaný na tomto pojednávaní.

Dňa 10. júla 2003 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu písomné vyjadrenie k protinávrhu.

Dňa 9. decembra 2005 sťažovateľ požiadal súd o nariadenie pojednávania.Dňa   9.   marca   2006   bol   nárok   odporcu,   ktorý   uplatnil   protinávrhom,   vylúčený na samostatné konanie.

Dňa 3. apríla 2006 podal odporca sťažnosť proti uzneseniu o vylúčení časti jeho protinávrhu na samostatné konanie.

Dňa   15.   mája   2006   bolo   odporcovi   oznámené,   že   „o vylúčení   protinávrhu na samostatné konanie nie je možné podať odvolanie“.

Dňa 21. januára 2007 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 20. marec 2007.Dňa 27. februára 2007 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 28. februára 2007 konajúci sudca oznámil právnej zástupkyni sťažovateľa, že jej žiadosti o odročenie pojednávania nemožno vyhovieť.

Dňa   20.   marca   2007   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na 27. marec 2007.

Dňa 22. marca 2007 bol v spise zaznamenaný nasledovný úradný záznam: „Šetrením v spisovej kancelárii 14 C bolo zistené, že spis 14 C 376/1997 bol dňa 4. 1. 2007 zaslaný na žiadosť Okresného súdu Bratislava III. K ich konaniu, vedenému pod 29 C 10/2006, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Spis preto nie je možné pripojiť.“

Dňa 23. marca 2003 boli účastníci konania upovedomení o zrušení pojednávania.Dňa 10. apríla 2007 súd nasledovne dožiadal Okresný súd Bratislavu III: „V konaní o 243.974,- Sk pre našim súdom odporca vzniesol námietku premlčania a navrhovateľ   poukazoval   na   konanie   nášho   súdu   14   C   376/1997,   kde   sa   námietka dá overiť, resp. vyvrátiť. Spis je však pripojený k Vášmu spisu 29 C 10/2006.

Naša vec je pred rozhodnutím, je potrebné overiť len túto jedinú skutočnosť. Prosíme Vás preto o zapožičanie spisu, ktorý Vám obratom vrátime a vyhotovíme si z neho potrebné fotokópie. Prípadne, ak Vy zvolíte taký postup (fotokópie), môžete spis nášmu súdu vrátiť definitívne Ďakujem za súčinnosť.“

Dňa   10.   apríla   2007   právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   súdu   vyúčtovanie   trov konania.

Dňa 23. mája 2007 konajúci sudca urgoval vybavenie dožiadania.Dňa 12. júna 2007 bolo doručené súdu písomné vyjadrenie sťažovateľa.Dňa 11. júla 2007 sudca nariadil vo veci pojednávanie na 2. október 2007.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   233/01   došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť posudzovanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným   prieťahom,   teda   doterajšia   dĺžka   napadnutého   konania   nebola   vyvolaná správaním sťažovateľa.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v období od 27. júla 2001 do 21. novembra 2002 (šestnásť   mesiacov)   a od 10.   júla   2003   do   9.   marca   2006   (tridsaťdva   mesiacov). Okresný   súd   teda   počas   štyroch   rokov   vo   veci   nevykonal   žiadny   úkon   smerujúci k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   ako   žalobca   počas   napadnutého súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   Pretože   2.   októbra   2007   bol   v predmetnej   veci   okresným   súdom   vyhlásený rozsudok, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk najmä z dôvodu,   že dlhodobá „nečinnosť   Okresného súdu   v Žiline   ponúkla   žalovanému v predmetnom spore vyššiu právnu istotu z toho, že neplnenie si záväzkov riadne a včas, je na prospech viac tomu, kto ich neplní, ako ne prospech toho, kto sa ich plnenia dožaduje“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde v požadovanej sume 50 000 Sk.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 14. decembra 2006, podanie sťažnosti zo 14. decembra   2006   a písomné   stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   z 20. augusta 2007). Za dva úkony vykonané v roku 2006 patrí odmena v sume dvakrát po 2 730 Sk a dvakrát režijný paušál po 164 Sk a za jeden úkon vykonaný v roku 2007 patrí odmena jedenkrát   2   970   Sk   a jedenkrát   režijný   paušál   v sume   178   Sk,   preto   trovy   právneho zastúpenia pre sťažovateľa predstavujú sumu spolu s DPH 10 633,84 Sk v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ si prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 182 Sk, ústavný súd - keďže to nie je v rozpore s platnými   súvisiacimi   predpismi   -   mu   priznal   náhradu   trov   právneho   zastúpenia v uplatnenej sume, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2007