znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  I. ÚS 85/06-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. M. M., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., V., vo   veci   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 615/96 a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Zvolen   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Cb   615/96 p o r u š i l základné   právo   Mgr.   M.   M.,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 615/96 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. M. M. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk (slovom   osemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Zvolen p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. M. M. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 327 Sk (slovom   desaťtisíctristodvadsaťsedem   slovenských   korún),   ktoré   je Okresný   súd   Zvolen p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   J.   V.,   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 15. marca 2006   č.   k. I.   ÚS 85/06-13 prijal podľa   § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Mgr.   M.   M.,   bytom   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr. J.   V.,   V.,   ktorou   namietal   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Cb 615/96.

2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 30. septembra 1996 podal na okresnom súde návrh na začatie konania vo veci zaplatenia sumy 491 500 Sk s prísl., ako škody spôsobenej   mu   dopravnou   nehodou.   Toto   súdne   konanie,   ktoré   sa   vedie pod sp. zn. Cb 615/96, nebolo doteraz právoplatne skončené. Okresný súd 17. septembra 2003 rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorý bol rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici   (ďalej len „krajský   súd“)   14.   mája 2004   zrušený   a vec bola vrátená   na ďalšie konanie. Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu viacero (3. marca 2003, 4. júla 2003, 4. novembra 2005) sťažností na prieťahy v konaní. Postup okresného súdu v predmetnom konaní považuje sťažovateľ za porušenie jeho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva,   uložil   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   mu   finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, vyjadrením sp. zn. Spr 282/06 z 21. apríla 2006 a sťažovateľ prostredníctvom stanoviska svojho právneho zástupcu k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 4. mája 2006.

5.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich   stanoviskami k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru, že od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za   nevyhnutný   procesný   prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne rozhodnutie vo veci,   t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. Cb 615/96.

Sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   30.   júna   1996   návrh   na   zaplatenie   sumy 491 500 Sk s prísl. proti odporcovi M. P. – K., S., ako náhrady škody spôsobenej „haváriou nákladného motorového vozidla na území bývalého Sovietskeho zväzu“.

Okresný súd 4. októbra 1996 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku (poplatok zaplatený 18. októbra 1996) a 8. novembra 1996 vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu v lehote 15 dní (pošta vrátila zásielku 14. novembra 1996 ako neprevzatú v úložnej lehote). Návrh bol opätovne zaslaný odporcovi 3. decembra 1996.

Okresný súd 3. decembra 1996 zisťoval majetkové pomery   odporcu dopytom na Obecnom úrade S. (ďalej len „obecný úrad“) a jeho miesto pobytu na Centrálnej evidencií pobytu   obyvateľov   Slovenskej   republiky   v B.   (ďalej   len   „CEPO   SR“).   CEPO   SR 9. decembra 1996 oznámila odporcovu adresu (S.) a obecný úrad predložil 11. decembra 1996 požadovanú informáciu.

Výzva bola 10. januára 1997 doručená odporcovi, ktorý predložil okresnému súdu vyjadrenie 15. januára 1997 a splnomocnenie pre advokáta JUDr. I. O. zo Z. Vyjadrenie bolo doručené sťažovateľovi 21. januára 1997.

Stanovisko   sťažovateľa   k vyjadreniu   odporcu   bolo   doručené   okresnému   súdu 28. januára 1997.

Pojednávanie   konané   26.   februára   1997   (prítomní   účastníci   konania   a ich   právni zástupcovia) bolo po vypočutí sporných strán odročené na neurčito za účelom „vykonania dôkazov“.

Okresný súd 2. októbra 1997 stanovil termín pojednávania na 27. október 1997. Na tomto   pojednávaní   (prítomní   účastníci   konania   a ich   právni   zástupcovia)   boli   vypočutí účastníci konania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyhodnotenia doteraz vykonaného   dokazovania   a informovania   sa   na   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „GP   SR“),   či bola   informovaná   o spôsobe   konečného   rozhodnutia Generálnej prokuratúry Ruskej federácie (ďalej len „GP RF“) o dopravnej nehode v zmysle jej požiadavky zo 14. augusta 1996.

GP SR predložila 13. októbra 1997 odpis písomností jej korešpondencie s GP RF. Zákonný sudca 30. októbra 1997 žiadal pripojenie súdneho spisu sp. zn. 15 C 13/96 (spis pripojený 6. novembra 1997 a vylúčený 14. novembra 1997).

Okresný   súd   sa   18.   novembra   1997   opätovne   informoval   na   GP   SR   o spôsobe konečného rozhodnutia GP RF vo veci predmetnej dopravnej nehody. GP SR 25. novembra 1997 oznámila okresnému súdu, že GP RF výsledok konania v predmetnej veci oznámi Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.

Okresný súd 3. februára 1998 stanovil termín pojednávania na 25. marec 1998. Na tomto   pojednávaní   (prítomní   účastníci   konania   a ich   právni   zástupcovia)   boli   vypočutí účastníci konania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom predloženia poistných dokladov a vypočutia svedkov P. T., M. Š. a Ing. P. B.

Okresný súd 27. marca 1998 požiadal Okresný súd Prešov o vypočutie svedkov P. T. a M.   Š.   a uznesením   ustanovil   tlmočníčku   z jazyka   ruského   na   preloženie   ruských písomností (tlmočníčka predložila okresnému súdu 27. apríla 1998 požadovaný preklad). Sťažovateľ 4. mája 1998 predložil okresnému súdu požadovanú poistnú zmluvu.

Okresný súd Prešov 7. mája 1998 vypočul svedka P. T. Ďalšieho svedka nevypočul, lebo jeho bydlisko je v okrese S.

Okresný súd 1. júna 1998 požiadal o vypočutie svedka M. Š. Okresný súd Senica, ktorý 5. júna 1998 oznámil okresnému súdu, že svedok má bydlisko v okrese S.

Okresný súd 22. júna 1998 požiadal Okresný súd Skalica o vypočutie svedka M. Š. Tento súd po vykonanom šetrení spätne oznámil okresnému súdu, že svedok nemá bydlisko v obci K. v okrese S.

Uznesením z 26. augusta bolo tlmočníčke priznané tlmočné.Okresný súd 28. septembra 1999 požiadal p. K., a. s., a O., a. s., o podanie informácie o ich poistnom plnení za haváriu. P. O., a. s., 15. októbra 1998 oznámila, že u nej nebola uplatnená   náhrada   škody.   Okresný   súd   5. novembra   1998   požiadal   Obchodný   register Okresného súdu Bratislava III o výpis z obchodného registra týkajúci sa p. K., Č., a. s., B. Zákonná   sudkyňa   6.   apríla   1999   požiadala   o pripojenie   súdneho   spisu sp. zn. 15 C 13/96 (pripojený 20. apríla 1999).

Vo veci konajúca sudkyňa bola od 1. júna 1999 do 30. septembra 1999 pridelená na výkon funkcie sudcu na krajský súd.

Okresný súd 19. októbra 1999 urgoval na Okresnom súde Bratislava III predloženie požadovaného spisu. Na dopyt okresného súdu z 19. decembra 1999 P., B., oznámila adresu p. K., a. s. (presťahovala sa na Š.).

Požadovaný   výpis   z obchodného   registra   bol   okresnému   súdu   predložený 2. novembra 1999.

Okresný súd 5. novembra 1999 opätovne požiadal p. K., a. s., o podanie informácie (zásielka   doručená   10.   novembra   1999).   P.   K.,   a.   s.,   16.   novembra   1999   oznámila okresnému   súdu,   že   poistenie   sťažovateľa   zaniklo   23.   apríla   1993   a nehoda   sa   stala 1. októbra 1994. Preto mu nebolo poskytnuté žiadne plnenie.

Okresný súd 17. decembra 1999 stanovil termín pojednávania na 25. február 2000. Na tomto pojednávaní (prítomní účastníci konania a ich právni zástupcovia) boli vypočutí účastníci konania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania stanoviska GP SR, vypočutia svedkov M. Š., bytom Ž., okres P., a Ing. P. B. zo S.. Svedok M. Š. bol 5. septembra 2000 vypočutý dožiadaným Okresným súdom Prešov a zápis bol predložený okresnému súdu 19. septembra 2000. GP SR 19. júla 2000 oznámila okresnému súdu, že pokiaľ požaduje od ruskej strany pomoc, má o ňu požiadať prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Opatrením predsedníčky okresného súdu z 27. septembra 2000 bola vec pridelená Mgr. J. L. Okresný súd 22. novembra 2000 požiadal sťažovateľa o podanie informácie, či trvá   na   podanom   návrhu   (v   odpovedi   z 28.   novembra   2000   sťažovateľ   oznámil,   že   na návrhu trvá).

Okresný súd 4. decembra 2000 stanovil termín pojednávania na 14. február 2001 (predvolanie bolo doručené právnym zástupcom účastníkov konania 6. a 7. decembra 2000). Na tomto pojednávaní (prítomní boli sťažovateľ a jeho právny zástupca) sťažovateľ navrhol informovať sa na GP SR, ako bolo skončené trestné stíhanie odporcu v Ruskej federácii. Dožiadanie bolo zaslané GP SR 7. marca 2001. Táto v odpovedi doručenej okresnému súdu 27. marca 2001 uviedla, že o požadovanom nemá vedomosť a že 21. marca 2001 požiadala GP RF o výpis z registra trestov ohľadne odporcu.

Poverený sudca 28. marca 2001 predložil spis zákonnej sudkyni.Okresný súd 10. apríla 2001 požiadal GP SR o oznámenie predpokladaného termínu odpovede   z GP   RF   (v   odpovedi   zo   16.   mája   2001   bolo   uvedené,   že   odpoveď   možno očakávať o 3 –   4 mesiace).   GP   SR 20.   júla 2001 oznámila okresnému súdu,   že podľa informácie z GP RF bolo trestné oznámenie na odporcu odložené. Na preklad informácie z GP RF ustanovil okresný súd uznesením z 26. júla 2001 tlmočníčku.

Preklad bol predložený okresnému súdu 23. augusta 2001. Okresný súd 7. septembra 2001 priznal tlmočníčke tlmočné.

Sťažovateľ 19. decembra 2001 urgoval pokračovanie v konaní.Okresný súd 28. januára 2002 vyzval právnych zástupcov účastníkov konania na predloženie,   resp.   označenie   dôkazov,   ktoré   je   potrebné   ešte   vo   veci   vykonať.   Právny zástupca odporcu 29. januára 2002 navrhol vykonať dokazovanie ohľadne trestného stíhania odporcu v Ruskej federácii. Právny zástupca sťažovateľa 4. februára 2002 okresnému súdu oznámil, že nemá žiadne ďalšie návrhy a žiada vo veci konať a rozhodnúť.

Okresný súd 2. apríla 2002 stanovil termín pojednávania na 16. apríl 2002. Na tomto pojednávaní   boli   prítomní   účastníci   konania   a právny   zástupca   odporcu.   Po   prednesoch účastníkov konania (záverečných rečiach) súd pojednávanie odročil   na 30. máj 2002 za účelom predvolania a vypočutia svedka Ing. Ľ. A.

Z dôvodu   práceneschopnosti zákonnej sudkyne okresný súd 28. mája 2002 zrušil termín pojednávania, o čom upovedomil účastníkov konania a predvolaného svedka.Opatrením   predsedníčky   okresného   súdu   z 21.   septembra   2002   bola   vec pridelená sudcovi Mgr. J. L.

Sťažovateľ 24. septembra 2002 urgoval pokračovanie v konaní.Sťažovateľ 5. novembra 2002 urgoval pokračovanie v konaní.Okresný súd 5. novembra 2002 vyzval právnych zástupcov účastníkov konania, aby v lehote 15 dní oznámili, aké ďalšie dôkazy navrhujú vo veci ešte vykonať.

Sťažovateľ   11.   novembra   2002   oznámil,   že   nemá   žiadne   ďalšie   návrhy   na dokazovanie. Odporca 12. novembra 2002 oznámil, že trvá na svojom návrhu doručenom okresnému súdu 29. januára 2002.

Podľa   úradného   záznamu   zo   4.   marca   2003   podpísaného   podpredsedníčkou okresného súdu „vo veci je podaná sťažnosť na prieťahy v konaní. V konaní sú prieťahy. Žiadam vo veci konať bez prieťahov“.

Okresný súd 12. marca 2003 stanovil termín pojednávania na 23. apríl 2003. Na tomto   pojednávaní   (prítomní   účastníci   konania   a právny   zástupca   sťažovateľa)   odporca žiadal doplniť dokazovanie o niektoré okolnosti jeho trestného stíhania v Ruskej federácii. Pojednávanie bolo odročené na neurčito „za účelom predloženia spisu zákonnej sudkyni“.Na   č.   l.   183,   184   spisu   je „Opakovaná   sťažnosť   na   prieťahy  ...“ podaná sťažovateľom 8. júla 2003. Na rube sťažnosti je úradný záznam predsedníčky okresného súdu z 18. júla 2003 „... v spise nie je opatrenie o predložení veci zákonnej sudkyni... Spis ihneď prideliť s opatrením predsedníčky súdu zákonnej sudkyni JUDr. K. v zmysle rozvrhu práce...“ (opatrenie bolo vydané 28. júla 2003).

Okresný súd 25. júla 2003 stanovil termín pojednávania na 17. september 2003.Okresný súd 5. augusta 2003 zisťoval na Okresnom súde Veľký Krtíš, či sa na ňom nevedie konanie o totožnej žalobe.

Na pojednávaní konanom 17. septembra 2003 (prítomní účastníci konania a právny zástupca sťažovateľa) bolo konštatované ukončenie dokazovania a bol vynesený rozsudok, ktorým   bol   odporca   zaviazaný   zaplatiť   sťažovateľovi   491   500   Sk   s 18   %   úrokom z omeškania   od   15.   februára   1995   a trovy   konania.   Zákonná   sudkyňa   9. októbra   2003 požiadala   predsedníčku   okresného   súdu   o predĺženie   lehoty   na   písomné   vyhotovenie rozsudku do 31. októbra 2003. Rozsudok č. k. Cb 615/96-204 zo 17. septembra 2003 bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa 6. novembra 2003.

Okresný   súd   uznesením   z 29. októbra   2003 zaviazal odporcu   zaplatiť okresnému súdu náhradu hotových výdavkov v sume 2 870 Sk. Uznesenie napadol 21. novembra 2003 odporca odvolaním a súčasne „zahlásil odvolanie“ proti rozsudku zo 17. septembra 2003.Okresný súd 25. novembra 2003 vyzval odporcu na doplnenie odvolania a uznesením mu stanovil poplatok za odvolanie.

Odvolanie odporcu bolo doručené súdu 4. decembra 2003 (odvolanie bolo doručené sťažovateľovi 10. decembra 2003).

Súdny spis bol 8. decembra 2003 doručený krajskému súdu. Krajský súd stanovil termín pojednávania na 14. máj 2004. Na tomto pojednávaní (prítomní účastníci konania a ich právni zástupcovia) boli prvostupňový rozsudok a aj uznesenie z 29. októbra 2003 zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Súdny spis bol vrátený okresnému súdu 17. júna 2004.Sťažovateľ 6. júla 2004 urgoval pokračovanie v konaní.Okresný súd 8. júla 2004 stanovil termín pojednávania na 11. október 2004.Pojednávanie konané 11. októbra 2004 (prítomní sťažovateľ a právni zástupcovia účastníkov konania) bolo po prednesoch prítomných odročené na 13. december 2004. Pojednávanie konané 13. decembra 2004 (prítomní sťažovateľ, právni zástupcovia účastníkov konania a znalec Ing. Ľ. A.) bolo po vypočutí prítomných a znalca odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania.

Okresný súd 22. decembra 2004 požiadal Okresný súd Nové Zámky o predloženie exekútorského   spisu   a Okresný   súd   Veľký   Krtíš   o predloženie   súdneho   spisu sp. zn. 8 Cb 128/02   (údajne   sťažovateľ   c/a   odporca   o zaplatenie   491   500   Sk).   Právny zástupca   sťažovateľa   27.   decembra   2004   oznámil   spisovú   značku   trestného   oznámenia, ktoré   podal   sťažovateľ   na   odporcu   na   Okresnej   prokuratúre   L.   [ďalej   len   „okresná prokuratúra“ (1 Pn 2782/2004-5]. Predmetný súdny spis okresnej prokuratúry si vyžiadal okresný súd 28. decembra 2004 (predložený 20. januára 2005).

Okresný súd Veľký Krtíš 29. decembra 2004 oznámil, že požadovaný súdny spis sp. zn.   8   Cb   128/02   (Mgr.   M.   a spol.   c/a   sťažovateľ   o zaplatenie   506   317   Sk   je   od 28. októbra 2003 na krajskom súde).

Okresný súd 23. februára 2005 urgoval u exekútora predloženie exekútorského spisu a Okresný súd Veľký Krtíš predloženie súdneho spisu sp. zn. 8 Cb 128/02. Okresný súd Veľký Krtíš 9. marca 2005 oznámil, že spis je stále na krajskom súde, a exekútor 14. marca 2005 oznámil, že neeviduje žiadnu vec, v ktorej by bol účastníkom sťažovateľ.

Okresný   súd   8.   apríla   2005   požiadal   exekútora   o predloženie   spisov sp. zn. Ex 10/2000 a Ex 334/97.

Sťažovateľ 13. apríla 2005 urgoval pokračovanie v konaní.Exekútor   9.   mája   2005   oznámil   okresnému   súdu,   že   vo   vyššie   označených exekútorských veciach sťažovateľ a odporca nie sú účastníkmi konania.

Okresný súd 17. mája 2005 opätovne žiadal Okresný súd Veľký Krtíš a exekútora o predloženie požadovaných spisov.

Sťažovateľ 30. mája 2005 urgoval pokračovanie v konaní. Súdny exekútor 20. júna 2005 opätovne oznámil, že požadované spisy sa netýkajú účastníkov konania. Okresný súd Veľký Krtíš 14. júna 2005 oznámil, že súdny spis je už vrátený z krajského súdu.

Podľa úradného záznam z 13. júna 2005 zákonná sudkyňa 12. júna 2005 nastúpila na materskú dovolenku. Opatrením predsedníčky okresného súdu z 1. augusta 2005 bola vec pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. Z. B.

Okresný súd 4. augusta 2005 stanovil termín pojednávania na 12. október 2005. Toto pojednávanie (po prednesoch účastníkov konania a ich právnych zástupcov) bolo odročené za účelom ďalšieho dokazovania na 7. december 2005.

Okresný   súd   27.   októbra   2005   zrušil   termín   pojednávania   (dovolenka   sudkyne) a predvolal účastníkov na 19. december 2005. Súčasne požiadal Okresný súd Veľký Krtíš o predloženie   spisu   sp.   zn.   8   Cb   128/02   a Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   L. o podanie informácie o stave preverovania trestného oznámenia sťažovateľa na J. C. Taktiež opätovne požiadal exekútora o predloženie už vyššie označených exekučných spisov.Pojednávanie konané 19. decembra 2005 (prítomní účastníci konania a ich právni zástupcovia) bolo po prehláseniach právnych zástupcov účastníkov konania, že trvajú na svojich doterajších prednesoch, odročené na neurčito (za účelom zadováženia exekučných spisov, už pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty 10 000 Sk). Exekútor bol 21. decembra 2005 písomne vyzvaný na predloženie požadovaného v lehote 5 dní.

Opatrením predsedníčky okresného súdu z 2. januára 2006 bola vec opätovne vrátená zákonnej sudkyni (po jej návrate z materskej dovolenky).

Exekútor predložil 11. januára 2006 požadované exekučné spisy.Okresný súd 30. januára 2006 stanovil termín pojednávania na 13. marec 2006.Právny zástupca odporcu 1. februára 2006 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní (kolízia termínov) a spolu s odporcom ho žiadali odročiť.

Okresný   súd   7.   februára   2006   pojednávanie   odročil   na   neurčito,   o čom   písomne upovedomil právnych zástupcov účastníkov konania.

Okresný súd 15. marca 2006 stanovil termín pojednávania na 1. máj 2006. Keďže v uvedený deň je štátny sviatok, odročil pojednávanie na 5. máj 2006, o čom 22. marca 2006 upovedomil účastníkov konania.

III.

1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

2. Predsedníčka okresného súdu vo svojom uvedenom vyjadrení k opodstatnenosti sťažnosti   uviedla: „(...)   Vec   vybavovala   sudkyňa   JUDr.   D.   M.   do   27.   9.   2000,   kedy nastúpila   na   stáž   na   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici.   Počas   jej   neprítomnosti   bola   vec pridelená   opatrením   predsedníčky   súdu   sudcovi   Mgr.   J.   L.   Sudca   vo   veci   konal.   Po ukončení stáže zák. sudkyne sa jej vec vrátila 1. 4. 2001.

Od 27.   5.   2002 bola sudkyňa JUDr. D. M.   preložená na Krajský súd v Banskej Bystrici. Vec bola pridelená Mgr. J. L., ktorý vo veci konal.

Opatrením   predsedníčky   súdu   zo   dňa   28.   7.   2003   bola   vec   pridelená   sudkyni JUDr. J. K., ktorá po odchode JUDr. D. M. prevzala všetky nerozhodnuté veci z jej senátu, t. j. viac ako 100 vecí. Sudkyňa na pojednávaní dňa 19. 3. 2003 vo veci rozhodla.

Vec vybavovala sudkyňa do 12. 6. 2005, kedy nastúpila na materskú dovolenku. Vec bola   pridelená   JUDr.   Z.   B.   Dňa   2.   1.   2006   sa   sudkyňa   JUDr.   K.   vrátila   z materskej dovolenky a vo veci koná.

Je teda pravda, že v priebehu trvania sporu došlo viackrát k zmene sudcu, ale vždy z objektívnych dôvodov. Sudcovia po oboznámení sa s vecou konali.

Nie je pravdou, že by odporca priznal, že zavinil dopravnú nehodu, alebo že by výšku škody do odvolacieho konania nenamietal.

Už vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 15. 1. 1997 namietal, že neexistuje doklad, ktorý by preukázal, že dopravnú nehodu zavinil on konaním pod vplyvu alkoholu. Na   pojednávaní   dňa   26.   2.   1997   uviedol,   že   k poškodeniu   vozidla   sa   nevie   vyjadriť a namietal, že znalecký posudok, ktorý si dal urobiť navrhovateľ, sa robil v čase, keď bolo vozidlo predané. Takéto vyjadrenie nie je možné považovať za súhlas s uplatnenou škodou. Pokiaľ   sťažovateľ   namieta,   že   sa   pojednávania   odročovali,   bolo   to   na   základe návrhov   na   doplnenie   dokazovania,   ktoré   predniesli   účastníci   konania,   alebo   sudca považoval za potrebné dokazovanie doplniť.

Na dĺžku konania mali vplyv aj skutočnosti, že sa jednalo o dopravnú nehodu, ku ktorej došlo v Ruskej federácii a súd musel zisťovať, kto nehou zavinil, havarované vozidlo odviezol súdny exekútor, ktorý nebol ochotný predložiť súdu exekučné spisy a predložil ich až   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty.   V konaní   boli   vypočutí   svedkovia   cestou dožiadaných súdov v P., S. Vec bola v dôsledku odvolania na Krajskom súde v Banskej Bystrici od 8. 12. 2003 do 17. 6. 2004, museli sa preložiť písomnosti z jazyka ruského do jazyka slovenského a sudcovia vykonali rad ďalších úkonov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej.

Daný spor nehodnotím ako veľmi zložitý po právnej stránke, ale bol náročný na dokazovanie už aj vzhľadom na to, že k nehode došlo v cudzine a spornou bola aj výška škody. Uznávam, že spor trvá dlho a že k dĺžke konania prispela aj tá skutočnosť, že sa v jeho priebehu viackrát zmenili sudcovia. Stalo sa tak vždy z objektívnych dôvodov, ktoré súd nemohol ovplyvniť (...)“.

Právny zástupca v stanovisku k predmetnému vyjadreniu uviedol: „(...) Pokiaľ sa týka vyjadrenia k sťažnosti Okresného súdu vo Zvolene, tak z hľadiska chronologického postupu je zrejmé, že došlo k viacerým zmenám sudcov, pričom takéto zmeny sudcov sú podľa názoru Okresného súdu vo Zvolene objektívne.

Sťažovateľ naďalej tvrdí, že Okresný súd vo Zvolene nekonal priebežne, pretože ak sa aj jednalo o vec náročnú z hľadiska dokazovania, tak je zrejmé, že úkony súdov neboli priebežné a do dnešného dňa spor ako taký nie je ukončený, pričom naposledy súd konal ešte v roku 2005.

(...)   sťažovateľ   naďalej   trvá   na   všetkých   svojich   tvrdeniach   uvedených   vo   svojej sťažnosti,   pričom   po   preštudovaní   spisu   Ústavný   súd   SR   si   vytvorí   obraz   o činnosti Okresného súdu vo Zvolene, t. j., či tento súd konal priebežne alebo či došlo k prieťahov v súdnom konaní (...)“.

3.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   naplní   zásadne   až právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní „o zaplatenie sumy 491 500 Sk s prísl.“ vedenom pod sp. zn. Cb 615/96, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

3.1.   Pri   hodnotení   podľa   kritéria   „zložitosť   veci“   ústavný   súd   posudzovanú   vec nepovažuje za právne zložitú. Vykonanie dôkazov navrhovaných účastníkmi, zisťovanie relevantných   skutočností   v Ruskej   federácii,   dopyty   poisťovniam,   vypočutie   svedkov dožiadanými   súdmi,   zadovažovanie   súdneho   a exekučného   spisu   spôsobilo   síce   určitú faktickú zložitosť veci, z čoho vyplýva aj určitý stupeň časovej náročnosti, to však nemôže byť samo osebe v posudzovanej veci akceptované ako podstatný dôvod ospravedlňujúci doterajšiu   skoro   desaťročnú   dĺžku   konania   z hľadiska   jeho   predmetu   (rozhodovanie o náhrade škody).

3.2.   Pri   posudzovaní   správania   sťažovateľa   v preskúmavanej   veci   ústavný   súd nezistil   žiadne   závažné   skutočnosti,   ktoré   by   podstatnou   mierou   prispeli   k predĺženiu doterajšej dĺžky konania v predmetnej veci.

3.3.   Napokon   sa   ústavný súd zaoberal postupom   okresného   súdu   v posudzovanej veci.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie od nápadu veci (30. septembra 1996) dosiaľ trvá bez jej právoplatného rozhodnutia už skoro desať rokov. Okresnému súdu v zásade   nemožno   vytýkať   nedostatočnú   aktivitu   pri   prerokovávaní   a rozhodovaní posudzovanej veci, o čom svedčí stanovenie sedemnástich pojednávaní, z ktorých dvanásť bolo   vykonaných,   a to   osem   (26.   februára   1997,   27.   novembra   1997,   25.   marca   1998, 25. februára 2000, 14. februára 2001, 16. apríla 2002, 23. apríla 2003 a 17. septembra 2003) do   prvého   rozhodnutia   vo   veci   samej   (rozsudok   zo   17.   septembra   2003)   a ďalšie   štyri pojednávania (11. novembra 2004, 13. decembra 2004, 12. novembra 2005, 19. decembra 2005)   z ôsmich   stanovených   po   vrátení   veci   z krajského   súdu   (17.   júna   2004),   ako   aj dokazovanie vyžiadaním si exekučného spisu a súdneho spisu, vypočutím znalca a úmyslom (prezentovaným   na   pojednávaní   konanom   13.   decembra   2004)   doplniť   už   vykonané dokazovanie.

3.4.   Vychádzajúc   zo skutočností   zistených   zo   spisu   okresného   súdu sp. zn. Cb 615/96, ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol:

- od   26.   februára   1997   (pojednávanie)   do   2.   októbra   1997   (vytýčenie   termínu pojednávania), t. j. v trvaní vyše siedmich mesiacov,

- od 28. septembra 1998 (dožiadanie poisťovniam) do 19. októbra 1999 (urgovanie Okresného súdu Bratislava III), t. j. v trvaní vyše dvanástich mesiacov,

- od   14.   februára   2001   (pojednávanie)   do   28.   januára   2002   (výzva   účastníkom konania), t.   j. v trvaní   vyše jedenástich   mesiacov (keď   okresný   súd len   požiadal GP SR o podanie informácie a uznesením zo 7. septembra 2001 stanovil tlmočné),

- od 28. mája 2002 (zrušenie termínu pojednávania) do 12. marca 2003 (stanovenie termínu pojednávania), t. j. v trvaní vyše deviatich mesiacov (keď okresný súd len

5. novembra   2002   vyzval   účastníkov   konania,   aby   oznámili,   aké   ďalšie   dôkazy navrhujú vykonať),

- od 22. decembra 2004 (vyžiadania exekučného a súdneho spisu) do 4. augusta 2005 (pojednávanie), t. j. v trvaní vyše siedmich mesiacov (keď okresný súd len urgoval zaslanie exekučného a aj súdneho spisu, pričom až 21. decembra 2005 upozornil exekútora na možnosť uloženia mu pokuty),

t. j. spolu vyše 46 mesiacov (takmer štyri roky), bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, resp. nevykonal vo veci úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného   súdu   ústavný   súd   konštatuje,   že   v konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli spôsobené   zložitosťou   veci   ani správaním   účastníkov   konania,   ale postupom   okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne príčiny   spôsobiť   tieto   prieťahy,   nemožno   akceptovať.   Personálne   problémy,   prípadne vysoká   zaťaženosť   sudcov   nemôže   byť   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemajú   povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

3.4.   Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   konštatuje,   že   tieto významnou mierou prispeli k predĺženiu celkovej doby predmetného občiansko - právneho konania,   pričom   toto   predĺženie   nemožno   pripísať   len   na   ťarchu   faktickej   zložitosti posudzovanej veci a ani správaniu sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods.   2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci   bez zbytočných   prieťahov,   pretože vzhľadom   na okolnosti   danej   veci   ústavný   súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je žiadnou garanciou toho, že okresný súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal   priznať   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   považuje   za   primerané v sume 500 000 Sk, z dôvodu, že „(...) nekonanie Okresného súdu vo Zvolene spôsobilo tú skutočnosť,   že   som   musel   zrušiť   živnostenské   oprávnenie,   pretože   som   nemal   potrebné finančné prostriedky na opravu nákladného motorového vozidla, tak isto som potom nebol schopný   zaplatiť   úver   na   toto   motorové   vozidlo,   kde   bola   odo   mňa   v súdnom   konaní vymáhaná dlžná suma a na základe toho, že súdy nekonali, som v podstate pod neustálymi exekúciami, pričom v súčasnej dobe som starobným dôchodcom a mojím jediným príjmom je starobný dôchodok, ktorý poberám, pričom z tohto dôchodku sú mi vykonávané zrážky v zákonom stanovenej výške a teda na živobytie mi zostáva len minimálna suma. (...)“

Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením   pre   sťažovateľa,   ústavný   súd   uznal   za   dôvodné   priznať   mu   finančné zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti prípadu   (najmä na   celkovú   dĺžku   doterajšieho   konania   na   okresnom   súde)   považuje za primerané v sume 80 000 Sk.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie sťažnosti 1. februára 2006 a podané stanovisko zo 4. mája 2006 k vyjadreniu okresného súdu.

Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6 výpočtového základu 16 381 Sk) je 2 730 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 160 Sk sumu 2 890 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté   služby   v konaní   pred   ústavným   súdom   (za   tri   úkony   právnych   služieb) predstavuje spolu sumu 8 670 Sk.

Keďže právny zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty (19 %) priznaná odmena sa mu zvyšuje o 1 657 Sk, t. j. odmena predstavuje spolu sumu 10 327 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2006