znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 84/2016-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátkou JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátska kanceláriaAZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm, s. r. o., Kmeťova 26, Košice, vo veci namietanéhoporušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 16/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka), ktorou namieta porušeniezákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Cb 16/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je návrhobchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, z 27. júna 2012, ktorým saproti sťažovateľke (v konaní má postavenie žalovanej) domáhala vydania platobnéhorozkazu na zaplatenie sumy 697,26 € s príslušenstvom. Po sťažovateľkou podanom odporeproti platobnému rozkazu z 10. júla 2012 je vec vedená pod sp. zn. 32 Cb 16/2013.Sťažovateľka namieta, že okresný súd po rozhodnutí z 3. decembra 2012 o jej oslobodeníod súdnych poplatkov do podania ústavnej sťažnosti vo veci nevykonal žiadny procesnýúkon, nenariadil pojednávanie a vo veci nerozhodol. Sťažovateľka preto podala 3. júna 2015predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona č. 747/2004 Z. z.o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.Na základe tejto sťažnosti vo veci konajúci sudca nariadil termín pojednávania,sťažovateľka bola vyzvaná na vyjadrenie, či súhlasí s prerokovaním veci bez nariadeniapojednávania, a bolo jej doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporu. Postup okresného súduv napadnutom konaní považuje sťažovateľka za taký, v ktorom dochádza k zbytočnýma neodôvodneným prieťahom, a tým k porušeniu jej základného práva zaručeného čl. 48ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konaniea vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súduv napadnutom konaní, prikáže okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov,prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania v sume 355,73 €.

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jehozáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd sipri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonompredpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosťpreto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistilžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť bymohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,IV. ÚS 221/05). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základnéhopráva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahuk čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sanamieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahynetrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03,II. ÚS 177/04).

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietaný postupokresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom po vydanom platobnom rozkaze,proti ktorému podal navrhovateľ odpor, a v oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkovostal okresný súd absolútne nečinný, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

9. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konanímá nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovaťpredovšetkým materiálne. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupuvšeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možnékvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušeniezákladného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadnenávrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).

10. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a podkladmiz konania sp. zn. 32 Cb 16/2013 doručenými okresným súdom dospel k záveru, že sťažnosťsťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnejneopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konaniapred okresným súdom, ktoré začalo 27. júna 2012 doručením návrhu obchodnej spoločnostina vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 697,26 € s príslušenstvom a pôvodne bolovedené pod sp. zn. 33 Rob 165/2012. Proti platobnému rozkazu z 10. júla 2012 podalasťažovateľka odpor, na základe ktorého bola vec prevedená do registra „Cb“ pod sp. zn.32 Cb 16/2013. Okresný súd na základe podanej žiadosti priznal uznesením z 3. decembra2012 sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. V ďalšom období neboli vo vecivykonávané úkony a opakovane (14. marca 2013, 19. decembra 2013, 2. januára 2014,3. marca 2014 a 3. marca 2015) opatreniami predsedu okresného súdu došlo k zmenezákonného sudcu.

11. Dňa 3. júna 2015 podala sťažovateľka predsedovi okresného súdu sťažnosťna prieťahy v konaní podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predseda okresného súdu v odpovedina sťažnosť sp. zn. Spr. 94/2015 z 11. júna 2015 uviedol, že ju považuje za odôvodnenú,pretože z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu došlo k opakovanej zmenekonajúceho sudcu. Zároveň uviedol, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na 13. október2015 a v uvedenej právnej veci bude sledovať plynulosť konania.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej príloh a vyjadrenia okresného súdu ústavný súdkonštatuje, že využitie právneho prostriedku nápravy (sťažnosť sťažovateľky na prieťahyv konaní okresného súdu) sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ešte pred podanímsťažnosti ústavnému súdu ako účinný prostriedok nápravy. Po podaní sťažnosti na prieťahyv konaní predsedovi okresného súdu možno z ďalšieho postupu vo veci vyvodiť, že okresnýsúd na predmetnú sťažnosť adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebnéopatrenia, keď vo veci nariadil pojednávanie a vykonal nevyhnutné procesné úkony.V dôsledku toho došlo aj k odstráneniu namietaného protiprávneho stavu zapríčinenéhodovtedajšou nečinnosťou okresného súdu, čo podľa názoru ústavného súdu v okolnostiachprípadu znamená, že sťažnosť nie je z tohto dôvodu opodstatnená.

12. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a zistených skutočností ústavný súd uzatvára, žesťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú už pri predbežnom prerokovaní.

13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmisťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016