znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 84/2012-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., D., zastúpenej advokátom Mgr. J. M., D., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 8 C 193/92-45 z 3. marca 1994 a rozhodnutím „Pozemkového úradu vo Zvolene“ sp. zn. 361/3/1992 zo 7. decembra 1992 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára 2012   doručená   sťažnosť   M.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj v petite sťažnosti neuvedené porušenie „čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 127 ods. 1 Ústavy SR...“ rozsudkom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) č. k. 8 C 193/92-45 z 3. marca 1994, ako aj rozhodnutím „Pozemkového úradu vo Zvolene č. k. 361/3/1992 zo dňa 7. 12. 1992“.

2. Sťažovateľka v sťažnosti (doslovne) uviedla:„Ústavnému súdu Slovenskej Republiky predkladám na rozhodnutie moju sťažnosť pre porušenie zákona podľa čl. 20 odst. 1, 2, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky č. 9/1999 z. z. Podľa čl. 20 odst. 1 Ústavy SR... odst. 2... odst. 3... odst. 4... Podľa článku 48 odst. 2 Ústavy SR... Podľa čl. 6 odst. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavného súdu SR – ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach... Podľa odst. 2... Podľa ods. 3... Podľa ods. 4...

Z   doposiaľ   uvedených   skutočností   a   citovaných   ustanovení   právnych   predpisov, vyplýva   podľa   môjho   názoru   nepochybne,   že   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   vo Zvolene pod sp. 8 C 193/92-45 zo dňa 3. 3. 1994 v ktorom som mala byť účastníkom konania, pretože som vylučne jediným právoplatným vlastníkom pozemku parcely... podľa dohody č. RI 132/70 zo dňa 15. 4. 1970 registrovaná na notárstve vo Z. dňa 1. 6. 1970. Uvedeným právnym úkonom zmluvou som zamenila svoje pozemky v katastrálnom území obce D... vo výmere 3 ha 50 arov za majetok, ktorý bol vo vlastníctve Československého štátu   v   správe   Š.   n.   p.   vo   Z.   V.   zámenou   som   do   súčastnosti   jedinným   právoplatným vlastníkom...

Vzhľadom k tomu, že v neskorších rokoch prebiehala socialistická výstavby bytov a rodinných domov začalo MNV hlava nehlava prideľovať do užívania moje pozemky bez náhrady a začali dlhodobé a nekonečné súdy, ktoré vyvrchlili rozsudkom Najvyžšieho súdu Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 30. mája 1973 pod č. 2 Cz 45/73 kde najvyžši súd zrušil   registráciu   zmluvy   RT   132/70   zo   dňa   15   apríla   1970   a   vec   vrátil   na   ďalšie rozhodnutie. Do súčastnosti štátne notárstvo nekonalo.

Najvyšší súd nezrušil vlastníctvo ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom podpisu dňom podpisu   dňa   15.   4.   1970   len   obmedzil   jeho   registráciu...   Vzhľadom   k tej   skutočnosti... nemohol pozemkový úrad rozhodnúť v prospech dedičov... A tak porušil zákon a nezákone moje vlastníctvo pridelil za náhradu rozhodnutím zo dňa 7. 12. 1992 č. 361/3/1992 kde... schválila dohodu o vydaní nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb § 9 ods. 2. O úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inom majetku vydané na J. K. a Ing. K. deti D.

V tomto období som si uplatnila nárok na súde o náhradu na Okresnom súde vo Zvolene od vlastníkov spoločnou žalobou v roku 1992 a nasl. kde... napokon dovŕšili bez môjho vedomia hoci som mala byť účastníkom konania ako vlastník pozemku č. p. 1322/1 vo výmere 3 ho 50 arov v kat. ú. D., svoje konanie dňa 3. 3. 1994 a rozsudkom Okresného súdu č. 8 C 193/92-45 dovŕšili, čím hrubo porušili zákon....“

3. Sťažovateľka ďalej uviedla:„Vzhľadom k tomu, že bol porušený zákon podľa čl. 20 ods. l, 2, 3, 4 Ústavy SR a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 127 ods. 1 Ústavy SR č. 9/l999zb. a aj Občianskeho zákoníka a nasl. sa domáham spravodlivosti na Ústavnom súde SR.“

4. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal tento nález:„Právo sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1, 2, 3, 4 ústavy SR a ostatné bolo porušené. Rozsudok Okresného súdu vo Zvolene sa ruší v plnom rozsahu čo do výroku aj odôvodnenia pod č. 8 C 193/92-45 zo dňa 3. 3. 1994.

Rozhodnutia pozemkového úradu vo Zvolene č. k. 361/3/1992 zo dňa 7. 12. 1992 sa rušia   a   nehnuteľnosti   zapísané   vo   vložke   č.   4520   kat.   územia   D.   parcela   č.   12322/1 a ostatne po novom v zostatku vo výmere 2 ha 50 arov sa vracia do vlastníctva M. M... a jaj dedičom.“

5.   Sťažovateľka   k sťažnosti   pripojila   dohodu   z 15.   apríla   1970   so   Š.,   n.   p.,   Z., o výmene pozemkov, registrovanú Štátnym notárstvom vo Z. pod č. Reg. I 132/70 zo 16. mája 1970, a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cz 45/73 z 30. mája 1973, ktorým zrušil predmetné rozhodnutie Štátneho notárstva vo Z. o registrácii a vec mu vrátil   na   ďalšie   konanie   a rozhodnutie.   (Štátne   notárstvo   vo   Z. „v predmetnej   veci registrovalo   dohodu   o zámene   nehnuteľností   bez   náležitého   zistenia   skutočného   stavu veci...“, najmä „si malo... zistiť či n. p. V. vo Z. je oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou... na tento pozemok sa vložilo vlastníctvo pre Čsl. štát v správe Š. vo Z... malo skúmať či dohodnutý prevod národného majetku je prípustný z hľadiska... § 15 vyhl. č. 104/1964 Zb. o správe národného majetku, resp. či sa k takému prevodu nevyžaduje súhlas podľa... § 16 ods. 2 cit. vyhl...“).II.

6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

8. Vychádzajúc z obsahu sťažovateľkinej sťažnosti z 30. novembra 2011 označenej ako „Podanie... vo veci sp. 8 C 193/92-45“ ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu,   že   je   sťažovateľka   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom   –   advokátom, nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.

9. Sťažnosť neobsahuje jasný (jednoznačný) návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého   vydania   sa   sťažovateľka   od   ústavného   súdu   domáha   (§   20   ods.   3   zákona o ústavnom súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná, keďže neobsahuje najmä konkrétne opatrenie smerujúce k náprave porušenia ústavnosti v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona o ústavnom   súde   [petit   napr.   neobsahuje   (vo   vzťahu   k obsahu   odôvodnenia   sťažnosti) presné označenie porušovateľov práv a tiež neoznačuje jednoznačne, ktoré základné práva boli   porušené],   ktoré   skutočnosti   sú   podstatnými   náležitosťami   na   ďalšie   konanie   pred ústavným súdom. Petit požadovaný sťažovateľkou nie je zhodný s tým, čo uvádza v úvode a odôvodnení sťažnosti (bod 2 a prvý odsek bodu 3). V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka uvádza početnejší okruh porušených práv a tiež prejavila nespokojnosť s postupom Štátneho notárstva vo Z. a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

10. Sťažnosť sťažovateľky nie je tiež riadne odôvodnená v zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom   súde,   pretože   neobsahuje   konkrétne   dôvody,   v čom   vidí   porušenie   svojho základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy,   prípadne   aj   ďalších   práv   uvedených v odôvodnení sťažnosti. Navyše sťažovateľka (jej právny zástupca) k sťažnosti nepriložili napadnuté rozhodnutia   (pozri   bod 4);   táto   povinnosť je daná ustanovením   § 50 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

11.   Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z podania   sťažovateľky,   nie   je   povinný   odstraňovať   z úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05).

12. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona   č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05).

13.   Ústavný   súd   preto   aj   so   zreteľom   na   kvalifikované   právne   zastúpenie sťažovateľky odmietol jej sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

14.   Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   ešte   poznamenáva,   že   ďalšími   možnými dôvodmi odmietnutia sťažnosti je jej oneskorené podanie (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde), prípadne jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   –   proti   napadnutému   rozsudku   okresného   súdu   bolo   možné v aktuálnom čase podať riadny opravný prostriedok).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2012