znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 84/07-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 738/99 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti J. K. z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 30. mája 2007   č.   k.   I.   ÚS   84/07-8   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 738/99.

Zo sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je na okresnom súde od roku 1999 účastníkom konania   sp.   zn.   19   C   738/99,   ktorého   predmetom   je   náhrada   škody „ktorá   mi   bola spôsobená a ja sa dlhodobo neviem domôcť práva“. Podľa sťažovateľa označené konanie „aj napriek uplynutiu doby siedmich rokov dodnes nie je vec právoplatne skončená. Vinou postupu súdu sa ocitám v dlhodobej právnej neistote“.

Vo   svojej   sťažnosti   sa   sťažovateľ   okrem   vyslovenia   porušenia   uvedených   práv domáhal   aj   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   aj   preto,   lebo „právnou neistotou, ktorá trvá dlhodobo trpí kvalita môjho celkového života“.

Vzhľadom na uvedené relevantné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v danej veci nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice 2 pod sp. zn. 19 C 738/99 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby vo veci sp. zn. 19 C 738/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   priznáva primerané   finančné zadosťučinenie v sume   Sk   40.000.- (...), ktoré je porušiteľ práva povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu SR k rukám sťažovateľa.

4.   Ústavný   súd   priznáva   trovy   právneho   zastupovania   právnemu   zástupcovi sťažovateľa   vo   výške   vyčíslenia   osobitným   podaním,   ktoré   je   porušiteľ   práva   povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu sťažovateľa v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu vo veci samej.“

2. Podaním právneho zástupcu sťažovateľa zo 4. júla 2007, doručeným 9. júla 2007, bolo ústavnému súdu oznámené, že:

„Vec som prejednal s mojím klientom a ten sa vyjadril v tom zmysle, že na podanej sťažnosti adresovanej ústavnému súdu netrvá, túto berie v celom rozsahu späť a konanie pred Ústavným súdom SR žiada zastaviť.

Svoj   postoj   odôvodňuje   tým,   že   medzičasom   došlo   k právoplatnému   ukončeniu a rozhodnutiu   veci   pred   Okresným   súdom   Košice   II.,   ako   aj   uspokojeniu   jeho   nárokov plnením protistrany.

Za   danej   situácie   odpadol   stav   právnej   neistoty   môjho   klienta,   keďže   vec   bola vyriešená právoplatným súdnym rozhodnutím.“

3. Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom   porušujú   základné   práva   alebo slobody sťažovateľa.

Pretože ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti späťvzatia predmetnej sťažnosti, konanie o sťažnosti zastavil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2007