znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

I. ÚS 83/93-81

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   zloženého z predsedu   Doc.   JUDr.   Jána   Klučku,   CSc.   a   sudcov   JUDr.   Jána   Drgonca,   DrSc. a JUDr. Viery   Mrázovej, CSc.,   vo   veci   podnetu   Ing.   P.   L.,   K.,   zastúpeného advokátom JUDr. J. S., z dôvodu porušenia ústavného práva priznaného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky podľa zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov takto

r o z h o d o l :

Právo Ing. P. L. na verejné prerokovanie veci, ktoré priznáva Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 2 konaním Vedeckej rady Technickej univerzity v K. dňa 11. 2. 1993,   spočívajúcom   v   neprizvaní   Ing.   P.   L.   na   zasadnutie   Vedeckej   rady   Technickej univerzity počas rozhodovania o udelení vedeckej hodnosti doktora vied Ing. P. L., CSc. p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 3. 8. 1993 uskutočnil podanie na Ústavný súd Slovenskej republiky Ing. P. L., pracovník   Strojníckej   fakulty   Technickej   univerzity,   K.,   na   začatie   konania   o   ústavnej sťažnosti podľa § 49 a nasl. zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, prípadne o podnete v zmysle článku   130   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   pre   neudelenie   hodnosti   „doktora technických vied“ vo vednom odbore 23-01-9 časti strojov a mechanizmov.

Dňa 7. septembra 1993 I. senát Ústavného súdu Slovenskej republiky na svojom neverejnom   zasadnutí   podanie   predbežne   prerokoval.   Podľa   čl.   127   Ústavy   Slovenskej republiky:   „Ústavný   súd   rozhoduje   o   sťažnostiach   proti   právoplatným   rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými bolí porušené základné práva a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv   a   slobôd   nerozhoduje   iný   súd.“   Právo   uchádzať sa   o   priznanie vedeckej   hodnosti doktora   vied   nie   je   súčasťou   ústavného   práva   na   vzdelanie,   ktoré   Ústava   Slovenskej republiky priznáva v čl. 42. Vzdelávanie je získavanie a prehlbovanie vedomostí. Vedecká práca, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre uplatňovanie práva uchádzať sa o priznanie vedeckej hodnosti, je tvorivou činnosťou, pri ktorej sa zúžitkúvajú aj vedomosti získané vzdelávaním. Právo uchádzať sa o priznanie vedeckej hodnosti nemožno hodnotiť ani ako súčastí iného základného ústavného práva občanov. Preto ústavný súd podanie Ing. P. L. nekvalifikoval ako ústavnú sťažnosť“. Kvalifikoval ho ako podnet a v súlade s § 13 ods. 3 písm. b) a § 25 ods. 3 zák. č. 33/1993 Z. z. rozhodol o jeho prijatí.

Ústavný súd Slovenskej republiky zaslal podnet Ing. P. L. Ministerstvu školstva a vedy Slovenskej republiky - Odboru komisie pre obhajoby DDP vo vednom odbore 23-01-9 v Bratislave, Ministerstvu školstva a vedy Slovenskej republiky - Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti v Bratislave a Vedeckej rade Technickej univerzity v K. s výzvou, aby sa k nemu ako účastníci konania vyjadrili.

O prijatí podnetu na konanie bol zároveň informovaný Ing. P. L., ktorý bol vyzvaný, aby si v lehote 8 dní zvolil právneho zástupcu na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Na výzvu ústavného súdu odpovedali všetci účastníci konania. Ministerstvo školstva a vedy SR - Slovenská komisia pre vedecké hodnosti vo svojom stanovisku uvádza, že odvolanie Ing. P. L. zamietla ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., čím potvrdila rozhodnutie Vedeckej rady Technickej univerzity v K. o zamietnutí návrhu na udelenie vedeckej hodnosti doktora technických vied. Vo svojom vyjadrení ďalej podrobne rozvádza   okolnosti   neprítomnosti   predsedu   obhajobnej   komisie   prof.   G.   na   zasadnutí Vedeckej   rady   Technickej   univerzity   v   K.   dňa   10. 12.   1992,   námietku   všeobecnosti formulácie Vedeckej rady Technickej univerzity v K. o nesplnení kritérií uchádzača podľa vyhl.   SKVH   Č.   65/1977   Zb.   a   302/1990.   Zb.   v   odôvodnení   dňa   10. 12.   1992   voči uchádzačovi o vedeckú hodnosť, námietku rivality medzi SKVH Ministerstva školstva a vedy   a   Vedeckou   radou   Technickej   univerzity   v   K.   a   námietku   ovplyvňovania   členov Vedeckej   rady   Technickej   univerzity   v   K.   akademikom   S.,   členom   Vedeckej   rady Technickej univerzity pred hlasovaním o udeľovaní vedeckej hodnosti Ing. P. L., ktoré mali vplyv na priebeh zasadnutia vedeckej rady a následne aj na výsledky hlasovania. Komisia konštatuje, že v priebehu obhajobného konania reagovala adekvátne svojej kompetencii a v súlade s oprávneniami, ktoré jej priznáva vyhl. č. 65/1977 Zb.

Ing. I. H., predseda Vedeckej rady Technickej univerzity v K. vo svojom vyjadrení uvádza,   že vedecká   rada   sa   opakovane zaoberala odvolaním   Ing.   P.   L.,   v súvislosti   so sťažnosťami, ktoré podal Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti a podpredsedovi vlády SR, zastupujúceho ministra školstva. Za Vedeckú radu Technickej univerzity K. vyslovuje presvedčenie, že v konaní o návrhu na udelenie vedeckej hodnosti doktora technických vied neboli   porušené   zákony   platné   v   Slovenskej   republike,   prípadne   Ústava   Slovenskej republiky.   Z   hľadiska   porušenia   ústavného   práva   priznaného   čl.   48   ods.   2,   porušenie ktorého navrhovateľ uvádza vo svojom podaní, je významná tá časť vyjadrenia Vedeckej rady   Technickej   univerzity,   v   ktorej   sa   uvádza:   „Rokovania   Vedeckej   rady   nesuplujú obhajobu dizertačnej práce. Podľa zákona členovia Vedeckej rady pri hlasovaní zvažujú, či dizertačná   práca   a   cely   priebeh,   ako   aj   výsledok   obhajobného   konania   zodpovedá požiadavkám   vyhlášky   SKVH.   Hlasovanie   je   tajné,   takže   od   členov   Vedeckej   rady nemožno vyžadovať oznámenie argumentov, ktoré ich viedli k rozhodnutiu... Prítomnosť dizertanta, či už pri udeľovaní vedeckej hodnosti kandidáta vied alebo doktora vied, zákon nevyžaduje.   Nie   je   možné   argumentovať   preto   článkom   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky. To isté sa týka aj zákona č. 71/1967 Zb., ust. § 32, § 33, pretože dizertant osobne obhajoval svoju prácu pred doktorskou komisiou.“

Ing. Š. G., predseda odbornej komisie pre obhajoby DDP - vedný odbor 23-01-9 vo svojom vyjadrení uvádza, že bolo účelné predvolať navrhovateľa na zasadnutie Vedeckej rady   Technickej   univerzity,   nakoľko   v   čase   jej   konania   bol   prítomný   pred   príslušnou zasadacou miestnosťou, aby bol k dispozícii pre priame upresnenie údajov a vysvetlenie nejasností, ktoré by sa vyskytli od členov VR v priebehu rokovania. Predseda   komisie navrhuje   kompromisné   riešenie,   a   to   opätovné   zasadnutie   Vedeckej   rady   Technickej univerzity, ku ktorému bude prizvaný aj Ing. P. L.

Právny poriadok Slovenskej republiky nepriznáva právo na vedeckú hodnosť, ale priznáva právo uchádzať sa o udelenie vedeckej hodnosti. V súlade s § 2 ods. 3 vyhlášky č. 65/1977 Zb. v znení vyhl. č. 302/1990 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností o povolenie obhajoby doktorskej dizertácie môžu žiadať kandidáti vied, profesori vysokých škôl   alebo   vedeckí   pracovníci,   ktorým   bol   priznaný   vedecký   kvalifikačný   stupeň   I., výnimočne s predchádzajúcim súhlasom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti aj iní uchádzači, pokiaľ spĺňajú stanovené podmienky. Uplatnenie tohto práva zakladá povinnosť uchádzača   splniť   podmienky   určené   právnymi   predpismi   a   po   splnení   tejto   povinnosti zakladá   právo   uchádzača,   aby   jeho   žiadosť   o   udelenia   vedeckej   hodnosti   preskúmali príslušné orgány postupom predpísaným právnymi predpismi. Právny problém podnetu Ing. P. L. súvisí s otázkou rozsahu a obsahu ústavou priznaného práva na verejné prerokovanie veci.

Právo na verejné prerokovanie veci, ktoré priznáva čl. 48 ods. 2, Ústava Slovenskej republiky upravuje v Siedmom oddieli Druhej hlavy, ktorý má nadpis Právo na súdnu a inú právnu   ochranu.   Právo   na   verejné   prerokovanie   veci   sa   priznáva   každému   nielen   pred súdom. Preto je opodstatnená požiadavka Ing. P. L., aby sa mu toto právo priznalo aj v konaní o udelenie vedeckej hodnosti doktora technických vied. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“ V   tejto   súvislosti   právne   irelevantné   je   vyjadrenie   predsedu   Vedeckej   rady   Technickej univerzity v K. Ing. I. H.: „Prítomnosť dizertanta, či už pri udeľovaní vedeckej hodnosti kandidáta   vied   alebo   doktora   vied,   zákon   nevyžaduje.“   Ústavné   právo   na   verejné prerokovanie veci možno obmedziť zákonom, ale i bolo by popretím princípu ústavnosti, ak by sa právo na verejné prerokovanie veci rešpektovalo iba vtedy, keď ho zákon výslovne. prizná. Ako zákonné obmedzenie ústavného práva na verejné prerokovanie veci nemožno uznať ani ustanovenie § 35 ods. 2 vyhl. č. 65/1977 Zb., podľa ktorého orgán oprávnený rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti „rozhodne o udelení vedeckej hodnosti tajným hlasovaním“. Vyhláška   je podzákonný predpis,   ktorým   nie je možné obmedziť ústavné právo vtedy, keď Ústava Slovenskej republiky dovoľuje reštriktívny zásah do práv a slobôd občana iba právnym predpisom so silou zákona.

Ustanovenie § 35 ods. 2 vyhl. č. 65/1977 Zb. nepredstavuje obmedzenie ústavného práva na verejné prerokovanie veci. Od procesu verejného prerokovania vecí treba odlíšiť proces rozhodovania o verejne prerokovanej veci. Ústava Slovenskej republiky právo na verejné rozhodovanie o verejne prerokovanej veci nepriznáva. Tohto práva sa v skutočnosti domáha Ing. P. L. vo svojom podnete. Právo na verejné prerokovanie veci uplatnil dňa 20. októbra 1992, keď pred 15-člennou odbornou komisiou vykonal obhajobu dizertačnej práce,   s ktorou   sa   uchádza o priznanie vedeckej   hodnosti   doktora   technických   vied.   V konaní   pred   Vedeckou   radou   Technickej   univerzity   v   K.   dňa   10. 12   1992,   ani   v opakovanom konaní pred týmto orgánom dňa 11. 2. 1993 nešlo o prerokovanie veci, ale o rozhodovanie   o   výsledku   verejne   prerokovanej   veci.   Preto   Ústavný   súd   Slovenskej republiky   nezistil   porušenie   ústavného   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   v   konaní   o udelení   vedeckej   hodnosti   doktora   vied   Ing.   P.   L.   pred   Vedeckou   radou   Technickej univerzity v K.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 23. novembra 1993