znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 83/07-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 98/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. novembra 2006 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 98/05.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 31. marca 2005 okresnému súdu proti Fakultnej nemocnici... (ďalej len „žalovaná“), návrh označený ako „Nesprávny chirurgický operačný zákrok pri odstraňovaní výrastku na krku s požiadavkou na odškodné s bolestným a úhradu nápravného fi. Operačného zákroku“.

Konanie je vedené pod sp. zn. 16 C 98/05. Podľa názoru sťažovateľa v napadnutom konaní okresného súdu vznikajú zbytočné prieťahy, pretože „doposiaľ nebolo vo veci na prvostupňovom súde rozhodnuté a ani sa nekonalo prvé pojednávanie na súde“.

Sťažovateľ poukázal aj na to, že pred podaním tejto sťažnosti vyčerpal aj právny prostriedok   nápravy   podľa   §   62   a nasl.   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože 15. septembra 2006 podal predsedovi okresného súdu „sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní“, avšak ten jeho sťažnosť „vyhodnotil ako nedôvodnú“.

Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom domáha toho:„1. aby ústavný súd prijal také rozhodnutie, ktoré zabezpečí na okresnom súde také konanie a postup, aby nebolo porušované moje občianske ústavné právo na spravodlivé súdne konanie, ktorým je konanie bez prieťahov v súdnom konaní,

2. aby svojím rozhodnutím ústavný súd zaviazal okresný súd, proti ktorému sťažnosť smeruje vyplatiť mi zadosťučinenie vo výške 50 000,- Sk (...).“

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti síce neoznačil články ústavy, v ktorých sú zaručené základné práva, ktorých porušenie žiadal vysloviť, avšak z obsahu sťažnosti a formulácie jeho požiadaviek vyplýva, že namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).

Sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 98/05.

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu sp. zn. 16 C 98/05 je   zrejmé,   že   konanie   sa   začalo   na   okresnom   súde   podaním   nekvalifikovaného   návrhu sťažovateľa   5. apríla   2005.   Dňa   20.   mája   2005   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby dokladoval   svoje   zárobkové,   sociálne   a majetkové   pomery,   keďže   zároveň   pri   podaní návrhu   žiadal   o oslobodenie   od   súdneho   poplatku   a o ustanovenie   právneho   zástupcu. Sťažovateľ predložil požadované doklady 14. júna 2005 a 23. júna 2005 doručil okresnému súdu podanie, ktorým rozšíril pôvodnú žalobu „o náhradu škody“. Dňa 16. septembra 2005 okresný súd vydal uznesenie č. k. 16 C 98/05-19, ktorým priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku a ustanovil mu právneho zástupcu. Dňa 18. januára 2006 okresný súd vydal   uznesenie   č.   k.   16   C   98/05-27,   ktorým   pripustil   zmenu   petitu   a uznesenie   č.   k. 16 C 98/05-28,   ktorým   uložil   žalovanej   vyjadriť   sa   k žalobe   v   lehote   30   dní. Dňa 20. februára 2006   žalovaná doručila   okresnému súdu   vyjadrenie k žalobe a zároveň navrhla, aby do konania vstúpila ako vedľajší účastník   A., a. s. (ďalej len ako „vedľajší účastník“). Dňa 3. apríla 2006 okresný súd vydal uznesenie č. k. 16 C 98/05-44, ktorým vyzval   žalovanú,   aby   v lehote   15   dní   spresnila   označenie   vedľajšieho   účastníka.   Dňa 24. apríla   2006   žalovaná doručila   okresnému   súdu   podanie,   ktorým   spresnila označenie vedľajšieho účastníka. Dňa 19. mája 2006 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania a aby spresnil v akej časti berie svoj návrh z 31. mája 2005 späť. Dňa 31. júla 2006 okresný súd vydal uznesenie č. k. 16 C 98/05-49, ktorým pripustil do konania vedľajšieho účastníka. Dňa 31. júla 2006 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní spresnil v akej časti berie svoj návrh z 31. mája 2005 späť. Dňa 14. novembra 2006 sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie označené ako „Rozšírenie žaloby vo veci 16 C 98/05 pre odmietnutie odporúčanej liečby odporkyňou.“.

Z uvedených skutočností vyplýva, že k predĺženiu napadnutého konania podstatne prispel   aj   samotný   sťažovateľ   tým,   že   podal   nekvalifikovaný   návrh,   ktorý   postupne upresňoval, a nie vždy reagoval na výzvu okresného súdu včas. Rovnako k tomu prispela aj potreba dokladovania jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov vzhľadom na žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenia právneho zástupcu   v konaní, k čomu taktiež došlo až po opakovaných výzvach okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím postupom sám znemožnil okresnému súdu plynulo konať, pretože konanie v súlade s čl. 48 ods. 2 ústavy predpokladá tiež žalobný návrh, ktorý spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, pričom v danom   prípade   tieto   podmienky   splnené   neboli   (mutatis   mutandis   I.   ÚS   128/03, I. ÚS 252/06).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny, ktorý   možno vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne. S ohľadom   na konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup   dotknutého   súdu   nemusí   vyznačovať   takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   (napr.   I.   ÚS   63/00).   Ústavný   súd   už   vo   svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých   mesiacov   sama   osebe   ešte   nemusí   zakladať porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou preto   neprichádza do úvahy,   aby   ústavný   súd mohol postup   okresného súdu v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe všeobecného súdu   dochádzalo   k prieťahom   v konaní,   sťažovateľovi   nič   nebráni   v tom,   aby   opätovne podal sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   dôvody   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde v tejto časti rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2007