znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 83/05-6

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5.   mája 2005 predbežne prerokoval   sťažnosť   Martina   Trču,   bytom   P.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, ktorou namietal porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 21 ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky,   čl.   8   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 60/04 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 22 To 25/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Martina Trču   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.  

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla 2005 doručená sťažnosť Martina Trču, bytom P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol“) postupom   a rozsudkom   Okresného   súdu   Prievidza   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 60/04 a postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 To 25/04.

Zo sťažnosti a k nej pripojených dokladov vyplynulo, že rozsudkom okresného súdu č. k. 1 T 60/04-114 z 12. mája 2004 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu   lúpeže   podľa   § 234   ods.   1   Trestného   zákona   (ďalej   len   „TZ“)   a trestného   činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 a 2 TZ a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov nepodmienečne. O jeho odvolaní proti uvedenému rozsudku rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 22 To 25/04 z 26. augusta 2004 tak, že ho ako nedôvodné zamietol.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že: „Porušenie   práva   súkromného a rodinného života a obydlia odôvodňujem tým, že trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák. nebol súdom skúmaný v súvislosti s mojím právom naň podľa §   663   OZ   a   §   123   OZ.   Predmetný   byt   nachádzajúci   sa   v P.   bol,   aj   je   v súkromnom vlastníctve p. V. H., označenej ako poškodená. (...)

Z čestného prehlásenia p. V. H. zo dňa 11. 7. 2003, overené notárskym úradom, jednoznačne vyplýva, že som sa stal odo dňa 3. 11. 2002 nájomcom časti bytu, so všetkými právami a povinnosťami. Doposiaľ výpoveď alebo dohoda o ukončení nebola realizovaná, teda   som   sa   nedopustil   trestného   činu   porušovania   domovej   slobody,   ako   to   bolo kvalifikované   súdom,   naopak,   ja   som   bol   poškodený   na   svojich   právach.   (...)   V mojich právach ma obmedzoval I. R., ktorý k predmetnému bicyklu nemal žiadne právo, teda ja som   bol   poškodený   na   svojich   právach,   čo   vylučuje   možnosť   spáchania   trestného   činu lúpeže (...).“

Z uvedených   dôvodov   sťažovateľ žiada,   aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť   na ďalšie konanie a následne vydal toto rozhodnutie:

„Ústavný   súd   zrušuje   rozsudok   Okresného   súdu   v Prievidzi   č.   k.   1   T   60/04 a uznesenie Krajského súdu č. k. 22 To 25/04 v Trenčíne na rozsudok nadväzujúci, pretože ním   boli   porušené   základné   ľudské   práva   navrhovateľa   Martina   Trču.   Zároveň   sa   mu priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100   000.-   Sk,   ktoré   je   povinný   vyplatiť porušovateľ   do   troch   dní   od   obdržania   tohto   rozhodnutia   do   rúk   navrhovateľa   na prechodnom bydlisku, t. č. ÚV TOS, pretože boli porušené jeho základné ľudské práva (...).“

II.

Ústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. (…)

Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy obydlie je nedotknuteľné. (…)

Podľa   čl.   8   dohovoru   každý   má   právo   na   rešpektovanie   svojho   súkromného   a rodinného života, obydlia a korešpondencie. (…)

Podľa čl. 1 protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. (…)

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv rozsudkom okresného súdu č. k. 1 T 60/04-114 z 12. mája 2004 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 22 To 25/04. Podľa zistenia ústavného súdu uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 28. augusta 2004, pričom sťažovateľ prevzal uznesenie krajského súdu 16. septembra 2004.

Podľa   §   53   ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť podľa čl.   127   ústavy   možno   podať   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 75/04).

Predmetná sťažnosť z 22. apríla 2005 bola odovzdaná na poštovú prepravu 26. marca 2005, teda už dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2005